Michelinská kuchyňa, špičkové vína, dych vyrážajúce panorámy. To všetko čaká na návštevníkov Júlskych Álp, vápencového pohoria, ktoré sa rozprestiera na hraniciach Talianska a Slovinska.
Či už tadiaľto budete len prechádzať na dovolenku k moru alebo sa ich rozhodnete preskúmať zámerne, tieto hory sú nutnou zastávkou. A nielen pre tých, čo majú radi prírodu a turistiku, ale aj pre milovníkov jedla, fanúšikov naturálnych vín či remeselných pivovarov.
Večera pod štítom Mangart aj smaragdové jazero
Do Júlskych Álp sa dostanete najrýchlejšie po diaľnici buď cez Viedeň a Villach, alebo z východného Slovenska cez Budapešť a Ľubľanu. V prvom prípade vás pred majestátnym Triglavským národným parkom čakajú náročné serpentíny vedúce k Mangartu, slovinskej dvojtisícovke. Úchvatné výhľady učarovali aj šéfkuchárovi Tomažovi Sovdatovi, ktorý sa tu usadil spoločne so svojou japonskou partnerkou Yuki, a už štvrtý rok vedú reštauráciu Mangrt.
Za kulinárskym umením mladej nádeje slovinskej gastronómie, ktorého predchádzajúce pôsobenie zahŕňa okrem iného aj legendárnu Hišu Franko a šéfkuchárku Anu Roš, sa skrýva dôraz na sezónnosť, lokálne suroviny a kombináciu kreativity s tradičnou kuchyňou regiónu. Práve preto je počas letnej sezóny problém zohnať stôl aj na týždne dopredu.
Smerom na Kranjskú Goru sa v údolí menom Planica nachádza druhý najväčší skokanský mostík na svete. Len pár kilometrov od areálu nájdete prírodnú rezerváciu Zelenci a v jej centre ojedinelý úkaz, nikdy nezamŕzajúce jazero s charakteristickou smaragdovou farbou.
Po drevenom chodníku sa potom dostanete k prameňu najdlhšej slovinskej rieky Sávy a unikátnemu systému rašelinísk, ktorý je domovom pre vzácnu flóru a faunu.
Triglavský národný park
Bránou do Triglavského národného parku je sedlo Vršič, na ktorého príkrych zákrutách, z každej strany je ich rovných 25, vraj trénuje aj Tadej Pogačar, dvojnásobný víťaz Tour de France. Privítajú vás stáda oviec pasúcich sa voľne pri kraji cesty, upokojujúci pohľad na samotný Triglav a lahodná Cockta, slovinská obdoba Kofoly, v jedinej horskej chate široko ďaleko.
Na Triglav, najvyššiu horu Slovinska, možno vraj vystúpiť za dva dni, rovnako ako k údoliu siedmich ľadovcových jazier, ktoré sa rozprestiera pod ním. Viac ako dvadsaťkilometrový výstup začína pri jazere Bohinj a okrem čistého horského vzduchu sa môžete tešiť na unikátne rastlinné druhy, nekonečné stáda kráv a predovšetkým úplný pokoj od telefónu. V oblasti totiž nie je signál.
Údolie rieky Soči
Tyrkysovo modrá farba rieky Soči, ktorú majú na svedomí miniatúrne častice skalného podložia, priam nabáda k outdoorovým aktivitám. Okrem obľúbeného raftingu alebo canyoningu ocenia najmä pokojnejšie povahy prechádzku pozdĺž Tolminských korýt a miestne skalnaté tiesňavy.
Prekvapivý dojem na vás urobí malé mestečko Kobarid ležiace asi desať kilometrov od talianskych hraníc. Dejisko mnohých ťažkých bitiek z prvej svetovej vojny vraj inšpirovalo vtedy osemnásťročného Ernesta Hemingwaya k napísaniu románu Zbohom zbraniam. V poslednej dobe však láka hlavne milovníkov vodných športov a z Kobaridu sa stáva tiež vyhľadávaná lokalita pre milovníkov jedla.
Len pár kilometrov odtiaľ, v neďalekej dedinke Staro Selo, začala pred pár rokmi v miestnom hostinci pre starousadlíkov revolúcia slovinskej gastroscény.
Ana Roš, pôvodným povolaním bankárka z Ľubľany, tu spoločne so svojím životným partnerom Valterom Kramarom vybudovala vyhlásenú mekku kulinárskeho umenia Hiša Franko, ktorú preslávil najmä netflixový seriál Chef’s Table. Reštaurácia sa dnes pýši dvoma michelinskými hviezdami a kapacitu máva naplnenú aj na niekoľko sezón dopredu.
Pokiaľ nebudete mať šťastie a stôl v Hiša Franko nechytíte, nezúfajte. Našťastie vznikla pred pár rokmi priamo v srdci Kobaridu sesterská krčma Hiša Polonka. Pivo v nej čapuje sám Valter Kramar a okrem toho ponúka podobné gastro pokrmy ako Franko, avšak za prijateľné ceny.
Môžete tak ochutnať friku – slovinskú obdobu tortilly z tolminského syra, škruklje s lieskovoorieškovou náplňou alebo vlajkový roastbeef, na ktorom si pochutnávajú miestni už niekoľko generácií.
Tým však malé kobaridské gastro impérium nekončí: tím okolo Any a Valtera nedávno obnovil aj značku remeselného piva Feo, ktoré nesie meno po miestnej legende, neoavantgardnom básnikovi Ivanovi „Feo“ Volaričovi. Ochutnať môžete ležiak, IPA aj sezónne špeciály. A pritom sa pozorne pozrite na etiketu. Každá skrýva vybranú báseň, ktorú Feo napísal z lásky k svojmu regiónu.
Neobjavený vinársky raj
A ešte jeden tip na záver: na hranici s Júlskymi Alpami sa rozkladajú slnečné pahorky talianskeho Friulska na čele s malebným mestečkom Cividale del Friuli, založenom samotným Juliom Cézarom.
Tu si na svoje prídu hlavne milovníci dobrého vína, Friuli je zatiaľ neobjavený vinársky raj. Objavovať ich chuť môžete v miestnych hostincoch, ktorým sa tu hovorí agriturismo. Tých je v regióne okolo dedín Manzano alebo Cormons nespočetné množstvo.
Skúste napríklad Ronchi di Sant’Egidio, starú usadlosť ukrytú v lesoch hneď za opátstvom Rosazzo z 11. storočia, o ktorú sa stará početná rodina talianskych majiteľov.
Pohľad na kilometre vínnej révy lemujúce slnečné kopce, poctivá domáca kuchyňa za veľmi priaznivé ceny či bazén pre hostí, v ktorom si pri západe slnka môžete vychutnať plody vinohradov z bezprostrednej blízkosti, je naozaj na nezaplatenie.
Článok vyšiel na Forbes.c. Autorkou je Alexandra Střelcová.