„Zuzana, a prečo to vlastne nedokončíš ty?“ Znela veta, ktorú si spoluzakladateľka Accanto Interiors Zuzana Phillips Palugova vypočula od svojej zákazníčky.
Bolo to v čase, keď jej zamestnávateľ v Londýne zlikvidoval firmu a nechal viacerých zákazníkov s nedokončenými projektmi. Medzi nimi bola aj Sofia Davis – majiteľka charity One For The Boys, ktorej predsedom je herec Samuel L. Jackson.
Prešlo päť rokov a Zuzana dnes nielen vlastní firmu zameriavajúcu sa na interiérový dizajn, ale pracuje na zákazkách pre najbohatších ľudí sveta. A najnovšie by mala práve so Sofiou Davis spolupracovať na sprievodom podujatí pre slávny New York Fashion Week.
„Neexistuje interiérový dizajn bez módy. Aj interiér musí mať štýl a prilákať ľudí,“ začína svoje rozprávanie v rozhovore pre Forbes.
Vaša firma je príkladom toho, ako rozbehnúť biznis na základe kontaktov a odporúčaní. Ako ste sa dostali k prvej zákazke a čo nasledovalo potom?
Jednu z prvých zákaziek sme dostali vďaka kontaktom mojej biznis partnerky Liny. Jej známy vedel o majiteľovi niekoľkých budov v centre Londýna a spýtal sa Liny, či by mu nepomohla s ich dizajnom. Samozrejme, urobili sme to takmer zadarmo, ale otvorilo nám to dvere do tohto biznisu.
Keď sa dnes obzriem do minulosti a vidím, koľko projektov sme zvládali len samé dve, ani sa mi nechce veriť. Nešlo len o dizajn, ale od návrhu cez technické zadania až po projektový manažment budov. Pracovali sme dňom aj nocou. Dnes na šesť poschodovej budove v Londýne pracuje 15 ľudí.
Ako ste sa dostali k ďalším projektom?
Všade na svete, kde žijú cudzinci, je to tak, že ľudia inej národnosti držia spolu silnejšie ako doma. Napríklad aj ľudia zo Saudskej Arábie, ktorí žijú v Londýne, sa medzi sebou všetci veľmi dobre poznajú. Rovnako tak oligarchovia z Ukrajiny či Ruska.
Náš prvý projekt vlastnil podnikateľ z Kataru, ďalší sme robili pre jeho kamaráta zo Saudskej Arábie. Išlo to postupne. Jedným z našich zákazníkov je rodina Sharbately, ktorá v Saudskej Arábii vlastní automotive biznis.
Je to o osobných kontaktoch
Ale svoje služby ponúkate aj cez webovú stránku.
Doteraz sme dostali cez webovú stránku len pár projektov. Dúfam, že sa to rozbehne aj týmto smerom, pretože máme kapacitu na rast. Dnes je to však stále tak, že nám zákazníci volajú, pretože niekde videli náš dizajn a dostali na nás odporúčanie.
Robíme veľa komerčných priestorov, zaručujeme stopercentný dizajn, o ktorom vieme, že bude fungovať. A následne nás naši existujúci zákazníci vďaka tomu odporúčajú ďalej.
Vaše zameranie na luxusný dizajn sa odvíja od vašej klientely alebo to bol váš zámer od začiatku?
Nie je to tak. Luxusné rezidenčné projekty k nám prirodzene prišli. Ale čo sa týka komerčných, tak navrhujeme aj klasické britské puby.
Dostali sa k vám aj najbohatší ľudia sveta. Pre koho ste pracovali?
O niektorých projektoch hovoriť nesmiem, ale naši zákazníci sú aj multimiliardári či oligarchovia z Ukrajiny.
S ochrankou a bez emócií
Ako prebiehajú rokovania s týmito zákazníkmi?
Závisí od zákazníka. Spomínala som rodinu Sharbately zo Saudskej Arábie a zákazníka z Ukrajiny. A boli to neporovnateľné skúsenosti. Keď máme rokovania s niekým z Ruska alebo Ukrajiny, tak je to neskutočne prísne, s ochrankou, za dlhým stolom a bez emócií. Na týchto rokovaniach sme po prvýkrát pocítili stres a triašku v hlase z prezentovania svojich nápadov.
Dizajnérske kúsky vyberajú často osobne. Foto: Chelsea HarbourSme veľmi kreatívne a zákazníci sú väčšinou uchvátení z našich návrhov. Tentokrát sme nevideli ani nadšenie, ani žiadne iné emócie. Veľmi ťažko sa pracuje na dizajne, ak oproti vám sedí niekto, kto neukáže žiadne emócie.
Vtedy prišiel stres aj na mňa, pretože som si začala myslieť, že asi ešte nie som dosť dobrá, možno sú zvyknutí pracovať s oveľa lepšími ľuďmi. A takáto atmosféra sa niesla celým projektom.
Ale nakoniec sa všetko podrailo?
Áno, ale celá spolupráca bola o nulových emóciách. Nikdy sme sa nedozvedeli, či boli alebo neboli spokojní. Ale keď porovnáme projekt pre Sharabtlyovcov, tak tie prebiehajú ako rodinné stretnutia. Sú úžasní, veľmi milí a vzdelaní. Vždy sa neskutočne teším na ich príchod do Londýna.
Investícia či rozmar
Stále však ide o pomerne náročnú klientelu. Ako zháňate konkrétne dizajnové kúsky?
Spolupracujeme s mnohými značkami ako Versace, Bentley dizajn, robíme tiež množstvo práce na mieru. Navrhujeme detaily ako poháre, svetlá, stoly, stoličky či dokonca celé steny.
Projekt nakreslíme v 3D a dáme to naceniť našim dodávateľom. Niekedy sú v Taliansku, Portugalsku, na Slovensku, v Mexiku. Závisí od konkrétneho kúsku, kto by ho vedel dobre vyrobiť.
Nebudem sa snažiť predávať zákazníkovi do trojizbového bytu na periférii Bratislavy posteľ za desaťtisíce eur. Platí tu pravidlo, že interiér musí zodpovedať hodnote nehnuteľnosti.
Je nábytok dobrá investičná príležitosť?
Som interiérová dizajnérka a je hrozné to povedať na rovinu, ale nábytok je spotrebný tovar. Pokiaľ na to človek nemá dostatok financií, tak by si mal kúpiť čo najkvalitnejšiu vec, ale za zodpovedajúcu cenu. Musíte byť praktický. Je dobré investovať do dobrého matraca, ale zároveň si treba povedať, či platíte len za dizajn alebo za kvalitu.
Foto: Chelsea Harbour
Je rozdiel, či je to len rozmar alebo technická kvalita. Foto: Chelsea Harbour
Interiérový dizajnér vie povedať, za čo platíte. Či je to len rozmar alebo aj technicky dobre urobený nábytok. Nebudem sa snažiť predávať zákazníkovi do trojizbového bytu na periférii Bratislavy posteľ za desaťtisíce eur. A ľudia to robia, dokonca nie ojedinele. Platí tu pravidlo, že interiér musí zodpovedať hodnote nehnuteľnosti.
Rovnako, aj v prípade komerčných projektov neponúkame dizajnové stoličky do bežného bistra. Nehodia sa tam a sú zbytočné. Ale zároveň aj sem dokážeme dodať niečo krásne, v cenovej relácii, ktorá je pre tohto zákazníka dostupná a správna.
Všetko závisí od rozpočtu
V akých sumách sa pohybujú vaše zákazky? Od čoho a to odvíja?
Záleží to na projekte a rozpočte zákazníka. Na začiatku si vždy stanovujeme rozpočet. Každý projekt nakreslíme v 3D, vytvoríme ho na mieru a zákazník si môže vybrať kvalitu materiálov, v ktorých tento servis dostane.
V dizajne kompromisy nerobíme, iba v cene materiálu. Vieme ponúknuť stenu z mramoru za 400-tisíc libier, ale rovnako tak môže byť aj z kameňa za 80-tisíc.
Akú najväčšiu investíciu do interiéru ste robili?
Bol to jeden trojizbový byt v centre Londýna, dokonca prenajatý. Zákazník si ho ani nekúpil a investovali sme cez milión libier do interiéru bytu, ktorý si len prenajíma.
Čím väčší projekt, tým viac sa naťahuje
Na čom aktuálne pracujete?
Aktuálne pracujeme na 6-poschodovej budove jednej lodnej spoločnosti so sídlom v centre Londýna. Máme na ňu rozpočet asi 10 miliónov. Okrem toho pracujeme na projektoch viacerých malých reštaurácií ako Olive Tree, čo je klasický anglický pub, alebo stredomorská reštaurácia Vaha, libanonská reštaurácia Bosa a mnoho ďalších.
Foto: Chelsea Harbour
Záleží na každom detaile. Foto: Chelsea Harbour
Tieto projekty nazývam, že sú naším chlebom a maslom. Vďaka nim môžeme rásť. Veľké projekty si totiž vyžadujú veľmi veľa času, dlho visia vo vzduchu, kým príde finálny súhlas.
Čím je projekt väčší, tým dlhšie sa uvažuje a konzultuje, tým pádom nedostávame zaplatené. Ale reštauráciu máme hotovú aj za mesiac.
Začínali ste dve a spomínali ste, že teraz na jednom projekte môže pracovať aj 15 ľudí. Koľko vás je teda dokopy?
Na plný úväzok to je asi 20 ľudí, ale máme veľa freelancerov, s ktorými spolupracujeme. Každý mesiac pracujeme približne na 30 projektoch. Okrem toho máme nonstop otvorené pozície, nielen na dizajnérov a architektov, ale aj na marketing, sociálne médiá, grafický dizajn, metaverse a podobne.
Kreativitu treba skĺbiť s technickými parametrami
Spomínali ste, že uvažujete nad expanziou na Slovensko, respektíve Česko. V akom to je štádiu?
Na Slovensku máme jednu architektku na voľnej nohe, ale pracuje na projektoch, ktoré máme v Británii. Sme pripravení expandovať, ale na Slovensku ešte veľa projektov nemáme.
Pracujeme celosvetovo a platí, že v krajine, v ktorej máme projekty, musíme mať aspoň jedného človeka. Niekoho, kto dokáže fyzicky zamerať projekt na mieste tak, aby sme ho dostali v 3D. Nepotrebujeme mať všade celý tím.
Foto: Chelsea Harbour
Obe spoluzakladateľky vychovávajú dve deti. Foto: Chelsea Harbour
Obzeráte sa za podobnou klientelou alebo pôjde skôr o komerčné priestory?
Komerčné. Skôr by som sa chcela zameriavať na kancelárie a reštaurácie. Projekty síce neodmietame, ale nie sme dizajnéri, ktorí budú radiť ľuďom, aké vankúše nakúpiť. My všetko navrhujeme a dodáme na mieru.
Nemusí to byť drahé, ale vieme ukázať našu kreativitu. Návrhy sú aj o technických parametroch, napríklad zvukovosti miestností, aké majú byť steny, typy okien…
Nielen práca
Ako si udržiavate work-life balance?
Byť matka, podnikateľka a udržať si work-life balans je neskutočne ťažké. Občas prídem domov, keď sú už deti v posteli. Ale mám to šťastie, že pracujem často z domu. Cez deň môžem deťom uvariť obed, dám im pusu a idem ďalej pracovať.
Občas mám aj ja pocit, že zlyhávam v každej línii.
Snažím sa pracovať len do piatej večera, byť s nimi kým nejdú spať, a v noci ešte môžem mať online mítingy. Moja biznis partnerka Lina má tiež dve deti, a tak nám obom vyhovuje mať kreatívne mítingy v noci.
Nebolo to tak vždy. Keď som nemala deti, tak to bolo ešte horšie, lebo som nevypínala. Občas mám však aj ja pocit, že nie som dobrá manželka ani matka, lebo nie som stále doma s deťmi, ani nie som dobrá vo svojej práci, lebo jej nedávam 100 percent. Cítim sa, že zlyhávam na každej línii.
