Nádej, že mobily pomôžu chudobným ľuďom po celom svete k životu v bohatšej a slobodnejšej spoločnosti, sa ukázala naivná. V knihe Vitajte v dobe autoritárov (v origináli The Age of the Strongman) píše komentátor Financial Times Gideon Rachman aj o tom, ako sa technológie stali spojencami autokratov a diktátorov.
Publikácia, ktorá vlani zaujala celý svet, vychádza v slovenskom preklade vo vydavateľstve barecz & conrad books.
Žijeme v orwellovke
S myšlienkou, že v budúcnosti nebude človek pozerať televíziu, ale televízia bude ako súčasť policajného aparátu sledovať každého občana, prišiel po druhej svetovej vojne George Orwell v románe 1948.
„Orwell bol neuveriteľne predvídavý,“ hovorí Gideon Rachman. „Predpovedal nielen svet, v ktorom bude obrazovka sledovať vás, a nie vy ju, ale aj svet, v ktorom sa dá pravda manipulovať tak, aby človek v istom okamihu stratil prehľad o tom, čo ešte je pravdivé a čo už nie. A aj koncept, že súkromie raz zmizne.“
Hrozba, že digitálny štát sa môže stať monštrom, je len jednou z tém, ktorú Gideon Rachman rieši vo svojej knihe. Pôvodne ju zahraničnopolitický špecialista Financial Times začal písať ako reakciu na víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v roku 2016. Postupne si však uvedomil, že nový druh politikov a spôsob riadenia štátu ako vlastného majetku sa čoraz častejšie objavuje na celom svete, a to nielen v diktatúrach, ale aj na Západe.
„Na začiatku som si musel sám pre seba zodpovedať otázku, či má zmysel porovnávať lídra, ktorý bol zvolený v demokratických voľbách, ako boli Trump, Giorgia Meloniová v Taliansku alebo Erdoğan v Turecku, s niekým, kto pôsobí v diktatúre, ako Si Ťin-pching alebo Putin,“ spomína Rachman.
Spája ich kult osobnosti
„Myslím si však, že som nemusel nasilu hľadať žiadne paralely. Hlavnou podobnosťou je podľa mňa kult osobnosti, argument, že práve tento líder má jedinečné vlastnosti, ktoré z neho robia unikátnu osobnosť. Takú, ktorá patrí na čelo krajiny a je pre ňu nenahraditeľná.“
Trump to vyjadril jednoznačne, dodáva Rachman: „Len ja to dokážem vyriešiť.“
Prvé vydanie sa v kníhkupectvách objavilo krátko po začiatku vojny na Ukrajine – a autor si uvedomil, že autoritársky štýl politiky má nebezpečné dôsledky nielen pre slobodu a demokraciu vo svojej krajine, ale aj pre celosvetový mier.
„Keď Putin spustil inváziu, uvedomil som si, že takáto politika prináša mnoho rétoriky o vojne, ale aj to, že nie vždy ide iba o metaforu. Niekedy je to aj reálne.“
Rachman na podujatí Forbesu
Gideon Rachman bude v stredu 15. marca hosťom podujatia Slovenské CEO Diskusné Fórum 2023. Stretnutie lídrov slovenského biznisu organizuje Forbes v spolupráci s poradenskou spoločnosťou PwC Slovensko. Aktuálny ročník sa koná v Kaštieli Pálffy vo Svätom Jure.
Západ ako karikatúra
Dezinformačné kampane a propaganda patrili k vojenským konfliktom vždy, aj tie sa však vo svete digitálnych médií zmenili.
Maďarský premiér Viktor Orbán. SITA/AP
Veľký kritik „skazeného Západu“, maďarský premiér Viktor Orbán. SITA/AP
„Podoba Západu, s ktorou pracujú Putin a Si Ťin-pching, ale najmä Putin, je iba karikatúra. Nie je to skutočný opis Západu. Vyberajú si otázky, na ktoré nemajú všetci ľudia na západe rovnaký názor, napríklad zavádzanie gay manželstiev, debatu o právach transrodových ľudí, či hnutie ‚Zoberte polícii peniaze‘ (Defund the Police),“ hovorí Rachman.
„Na západe skutočne v niektorých otázkach zaznieva aj veľa bláznovstva,“ pokračuje. „Propaganda však na základe toho hovorí, že reprezentujú celú západnú spoločnosť. Vyberá si akýkoľvek náznak nespokojnosti, napríklad s imigráciou či inými problémami, ktoré sa objavujú v multikultúrnej spoločnosti. A potom hovorí, že toto dokazuje jej úpadok.
Rachmanova kniha dokumentuje, ako sa posun k politike tvrdej ruky postupne šíril po celom svete, a všíma si, ako sa jednotliví autoritárski lídri od svojich predchodcov v iných krajinách učili. Ako začiatok konca krátkej éry vzostupu liberálnej demokracie po páde Sovietskeho zväzu vidí práve nástup prezidenta Putina na prelome tisícročí.
Od Putina cez Trumpa po Kaczyńského
Od Putina potom rozpráva príbehy jednotlivých vodcov najrôznejších krajín: niekdajšieho nádejného reformátora Turecka Erdoğana, zdanlivého technokrata Si Ťin-pchinga, príklon Viktora Orbána, ktorý kedysi študoval so štipendiom od Georgea Sorosa, k neliberálnej spoločnosti, či zavádzanie režimu bratov Kaczyńských v Poľsku.
Najväčšia tvár na obálke knihy však patrí bývalému americkému prezidentovi. „Trump sa objavil v starej demokracii, ktorá funguje podľa zásad právneho štátu, Si-Ťin-pching v krajine, ktorá vládu zákona (v zmysle anglosaského konceptu rule of law) nikdy nezažila,“ hovorí autor.
„Z týchto rôznych východísk sa však všetci autoritatívni lídri snažia kumulovať moc pre seba. Všetci zaútočia na nezávislé inštitúcie v krajine, napríklad v USA Trump na nezávislé médiá, ktoré on nazýva ‚fake news‘, alebo na sudcov, ktorí rozhodli proti jeho záujmom. To nie je normálne správanie v demokratickom štáte.“
Trumpove šance: 40 percent a viac
Ako vidí Rachman šance, že sa exprezident Trump o 15 mesiacov do Bieleho domu vráti? „Asi pred tromi-štyrmi mesiacmi prišla séria správ, napríklad o razii v jeho sídle Mar-a-Lago, pre ktoré niektorí analytici jeho šance odpisovali,“ hovorí.
„Aj ja by som si asi tipol, že pravdepodobnosť, že sa prezidentom už nestane, je o trošku vyššia, než že sa stane. Ale neodhadol by som ju oveľa nižšie ako na nejakých 40 percent. Asi by sa museli stať dve-tri pre neho priaznivé udalosti, aby sa to skutočne stalo, ale šance má relatívne dobré.“
Donald Trump s Vladimirom Putinom na fotke zo summitu v Hamburgu v roku 2017. FOTO: SITA, AP
Donald Trump s Vladimirom Putinom na fotke zo summitu v Hamburgu v roku 2017. FOTO: SITA, AP
Aj Trumpovi, ba práve jemu najviac, pomohol k nástupu digitálny svet, konkrétne Twitter. Nielenže vďaka nemu šetril náklady na inzerciu v tradičných médiách, ale súčasne tieto médiá vyraďoval z hry, sám diktoval témy verejnej diskusie, a najmä vo svojich voličoch udržoval nadšenie, ktoré by vďaka tradičnej komunikácii prostredníctvom tlačoviek nikdy nezískali.
Chcú ľudia slobodu?
Čo autor knihy o „strongmenoch“ očakáva od budúcnosti? Verí, že autokratických lídrov napokon dobehne fakt, že tento typ vlády v skutočnosti vôbec nie je schopný efektívne riešiť zložité sociálne a ekonomické problémy svojich krajín a že ľudia prirodzene túžia žiť v slobode, tvrdí Gideon Rachman.
Kým sa však niečo také naozaj začne diať, platí: „Vitajte v dobe autoritárov.“
