Minister hospodárstva Karel Hirman je presvedčený, že vojna na Ukrajine je prvý veľký konflikt, ktorý sprevádza koniec éry fosílnych palív. Vyhlásil to na diskusnom podujatí CEO Fórum lídrov slovenských firiem, ktoré každoročne organizuje Forbes s poradenskou spoločnosťou PwC Slovensko.
„Sme na začiatku konca fosílnej éry a energetický mix sa zmení aj na Slovensku, len ešte nevieme povedať, ktoré alternatívy prevládnu,“ vyhlásil dočasne poverený minister Hirman na stretnutí lídrov slovenských spoločností, ktoré sa konalo v stredu 15. marca.
Energetika bola v diskusii o aktuálnych biznisových témach, ktoré hýbu slovenskými firmami, témou číslo jedna. Podniky v minulom roku hasili problémy súvisiace s prudkým nárastom cien plynu či elektriny.
A zabezpečenie stabilných dodávok energií za cenu, ktorá nezasiahne ich konkurencieschopnosť, riešia doposiaľ.
Energie hýbu firmami
„Objem plynu z Ruska klesol na tretinu a aj keby jeho prísun ustal úplne, poradili by sme si,“ vyhlásil minister Hirman s ohľadom na zásoby plynu v EÚ.
„Krízu z minulého roka sme prekonali a dovolím si tvrdiť, že plynu je dostatok aj na ďalšiu zimu,“ dodal. Dôležitým faktorom, ktorý Európe v zvládnutí prechodu na iné zdroje pomohol, bola mierna zima.
Minister hospodárstva tiež vyjadril presvedčenie, že Slovensko má už v súčasnosti priaznivý profil výroby elektriny z pohľadu emisií a snahy Európskej únie o uhlíkovú neutralitu. Dôvodom je produkcia elektriny z jadra.
„Slovenský energetický mix nie je zlý a má dobre predikovateľný vývoj. Spúšťame tretí reaktor v Mochovciach, máme Gabčíkovo a ďalšie vodné zdroje a potrebujeme už len rozumne namixovať doplnkové zdroje,“ uviedol.
Rezort hospodárstva sa podľa neho pokúsi ešte pred voľbami dokončiť koncepciu pre rozvoj zdrojov veternej energie, ktorá zohľadní lokality, parametre a podmienky, za akých by veterné turbíny mohli na Slovensku vyrábať viac elektriny ako doposiaľ.
Hirman tiež vidí priestor pre ďalší rozvoj zdrojov výroby elektriny zo slnka, fotovoltické panely by však chcel vidieť najmä na strechách domov či výrobných hál.
Dôležitou súčasťou mixu, na ktorú sa často zabúda, je podľa ministra tepelná energetika, ktorú intenzívne využívajú mestá a obce. Tá podľa neho poskytuje vhodný priestor pre zapojenie zdrojov, ktoré vyrábajú energiu z odpadového dreva a inej biomasy, kogeneračných jednotiek či geotermálnych zdrojov.
„Tu nám príroda nadelila, ale nie až tak, aby sme z toho vyrábali elektrinu do siete,“ zdôraznil minister s tým, že tieto zdroje sú vhodné na podporu tepelnej energetiky mestských sídiel. Rezort podľa neho tiež presadzuje podporu vodíka ako energetického média zo strany Európskej komisie.
Firmy žijú energiami a transformáciou
Pozitívny pohľad priniesla v diskusii tiež viceprezidentka pre energie U.S. Steel Košice Elena Petrášková. „Vidíme posuny na trhu – naši zákazníci začínajú rozbiehať biznis a dúfame, že to bude pokračovať,“ hovorí.
Košická fabrika v decembri minulého roka odstavila jednu z troch pecí v dôsledku vysokých cien energií, nízkeho dopytu na trhu a prudkého nárastu importov ocele, v súčasnosti už podľa Petráškovej opäť bežia všetky tri pece.
Aj oceliari sa pripravujú na dekarbonizáciu európskej ekonomiky. „Keďže zákazníci chcú zelenú oceľ, nevyhneme sa tomu a budeme musieť úzko spolupracovať s dodávateľmi energií, aby sme mali zelené energie,“ dodala.
Upozorňuje však na vysoké náklady, ktoré sú spojené s transformáciou energeticky náročnej výroby – napríklad prechodom na elektrické pece.
Ako veľmi náročnú vníma situáciu na trhu s energiami riaditeľ chemičky Duslo Šaľa Petr Bláha. Vzhľadom na vysoké ceny plynu v Európe podnik ťahá za kratší koniec v konkurenčnom boji s výrobcami z Ázie či Ameriky.
„Ťažko môžete konkurovať, ak máte štvornásobný rozdiel v cene plynu. Výsledok je ten, že už tu máme hnojivá z Indie či Ameriky,“ uviedol. Duslo používa plyn nielen ako energetické médium, ale najmä ako výrobnú surovinu na výrobu dusíkatých hnojív.
Bláha tiež upozornil na bariéry zo strany štátu, ktoré firmám bránia v znižovaní nákladov cez vlastnú výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. „Slovensko sa do roku 2020 zaviazalo dosiahnuť výkon 100 megawattov z vetra, aktuálny výkon je tri megawatty, máme tu štyri turbíny, z toho fungujú tri,“ upozornil.
Povoľovacie konanie zo strany úradov podľa neho trvá roky, pričom v Rakúsku je možné získať pečiatku na veternú elektráreň do troch mesiacov a v Nemecku dokázali vo vybraných prípadoch zrýchliť správne konanie na osem dní.
Duslo v súčasnosti čaká na odobrenie výstavby solárneho a veterného parku od ministerstva životného prostredia.
Mochovce čoskoro na pol plynu
Riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček informoval, že tretí reaktor jadrovej elektrárne v Mochovciach ide aktuálne na 35 percent svojho výkonu bez technických problémov. „Čoskoro budeme na úrovni 50 percent,“ dodal s tým, že firma pracuje aj na diverzifikácii zdrojov, z ktorých získava jadrové palivo.
Slovensko bude podľa Strýčka potrebovať v budúcnosti novú jadrovú elektráreň a vzhľadom na dlhé povoľovacie konania zo strany úradov je potrebné spustiť prípravu už dnes. „A ak chceme mať za 20 rokov nový jadrový zdroj, tak musíme na tom začať robiť už dnes,“ uviedol s tým, že len EIA bude v tomto prípade trvať tri až päť rokov.
Firmy budú povinne reportovať
Snaha Európskej komisie o dekarbonizáciu ekonomiky bude firmy ovplyvňovať čoraz intenzívnejšie. Už v budúcom roku budú veľké firmy povinné pripravovať ESG reporty okrem iného o tom, ako sa im darí znižovať svoj vplyv na emisie a klimatickú zmenu.
„Náklady, s ktorými by mala firma pri prechode na ESG reporting počítať, sú 50-tisíc eur a to je low-end, samozrejme, záleží od komplexnosti služieb alebo produktov firmy,“ upozornil šéf auditu v spoločnosti PwC Slovensko Martin Gallovič.
Riaditeľ telekomunikačnej spoločnosti Orange Slovensko Mariusz Gatza považuje dôraz na trvalo udržateľný prístup firiem k podnikaniu za nevyhnutný nielen vzhľadom na tlak Bruselu.
„Mladí spotrebitelia pripisujú ochrane klímy extrémnu dôležitosť a prístup firmy často rozhoduje o tom, či budú jej klientom, alebo nebudú,“ upozornil.
Zmeny prichádzajú čoraz rýchlejšie
Energetická kríza, vojna na Ukrajine, kovid, dekarbonizácia ekonomiky, ale tiež digitálna transformácia firiem – rýchlosť a intenzita zmien, ktorým sa firmy musia prispôsobovať, sú čoraz náročnejšie.
„Medzi generálnymi riaditeľmi na Slovensku je takmer 50 percent, ktorí sú presvedčení, že ak v spôsobe fungovania svojej firmy niečo nezmenia, tak tu o desať rokov ich firma nebude,“ podčiarkla Country Managing Partner PwC Věra Výtvarová.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti PwC medzi generálnymi riaditeľmi firiem pôsobiacich na Slovensku. V iných krajinách sveta namerala spoločnosť o čosi nižší podiel – zhruba 40 percent.
Digitálna transformácia je príležitosť
Práve digitálna transformácia je pre firmy obrovská príležitosť, ako sa pripraviť na rastúcu rýchlosť zmien a nutnosť flexibilnej adaptácie.
„Veľmi dôležité je vytvorenie digitálnej dvojičky firmy tak, aby ste mali všetky dáta v digitálnej forme. To vám uľahčí adaptáciu na akúkoľvek nepredvídateľnú situáciu,” hovorí Rasťo Hlaváč, zakladateľ spoločnosti Minit a titulková osobnosť mesiaca marec časopisu Forbes.
Nástrojmi, ktoré môžu firmy aplikovať na zrýchlenie digitálnej transformácie už dnes, sú podľa neho cloud, automatická analýza firemných procesov či ich následná automatizácia.
„Po tomto všetkom bol obrovský dopyt už počas pandémie, trvá doposiaľ a tieto technológie majú vo firmách stále zelenú, hoci sa krátia budgety a znižujú náklady,” dodal.
Hosťom CEO fóra sa prihovoril aj zahraničnopolitický komentátor Financial Times Gideon Rachman, autor publikácie Vitajte v dobe autoritárov, ktorá vychádza vo vydavateľstve barecz & conrad books.
Upozornil, že éra autoritárskych politikov, ktorí sú hrozbou nielen pre demokraciu, ale aj pre svetový mier, sa nekončí a napríklad šance exprezidenta USA Donalda Trumpa na znovuzvolenie v roku 2024 nie sú malé.