Volkswagen nateraz uprednostní výstavbu veľkej továrne na batérie v Severnej Amerike, rentabilitu projektu v Európe vyhodnotí až neskôr. A stále nie je jasné, aké sú šance, že európska gigafactory bude práve na Slovensku. No máme aj dobré správy.
Oprieť sa totiž môžeme o ďalší impulz, ktorý nášmu automobilovému priemyslu dodá nový závod Volva, vysvetľuje Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu.
Zatiaľ prehráva celá Európa
Je to hra o multimiliardové investície a podobne veľké štátne dotácie. A nateraz v nej v prípade Volkswagenu neprehráva len Slovensko, ale celá Európa.
V pondelok oznámil člen predstavenstva Volkswagenu Thomas Schmall, že koncern si počká na odpoveď Európskej únie na nový systém štátnych dotácií pre zelené technológie v Spojených štátoch a preto opäť odkladá rozhodnutie o výstavbe gigafactory v Európe.
Potrebné kapacity má Volkswagen v Európe pokryté do roku 2028, vyhlásil. V rozhovore pre idnes.cz potom člen predstavenstva Volkswagen Group Thomas Schäfer upresnil, že aktuálne rozhodnutie netreba chápať ako „presun“ plánovanej továrne z Európy do Ameriky.
Ide o celkom odlišný projekt. Gigafactory je totiž potrebná na mieste, kde sa batérie budú používať. Z továrne v Kanade, ktorej výstavbu taktiež koncern uplynulý týždeň oznámil, sa budú batérie používať na výrobu automobilov koncernu v Severnej Amerike.
Gigatovárne uľahčia prechod na elektromobilitu
Výstavba celosvetovej siete gigatovární je len jednou, ale veľmi významnou súčasťou obrovskej transformácie, ktorou sektor automotive v prvej polovici 21. storočia prechádza.
Gigafactories patria medzi investične najnáročnejšie projekty v rámci budovania nových kapacít pre masovú výrobu elektromobilov.
„Veľká gigatováreň s ročnou kapacitou 40 gigawatthodín, ako plánuje Volkswagen, zamestná štyri až päťtisíc zamestnancov a jej výstavba stojí okolo štyroch miliárd eur,“ hovorí Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu.
Miliardy do elektrických riešení
V posledných dvoch desaťročiach na Slovensko síce pritiekli multimiliardové zahraničné investície, vďaka čomu aj krajina dosiahla ročnú výrobnú kapacitu nad hranicou milióna áut – ale dominantne tých so spaľovacími motormi.
V novom kole súťaže o miliardy zatiaľ Slovensko výrazne zaostáva, a to aj v porovnaní s najbližšími susedmi.
„Investície, ktoré plynú do batériového sektora v Poľsku a Maďarsku, sú výrazne vyššie ako u nás,“ hovorí Križanský.
„Poľsko a Maďarsko už dnes dohromady vyrábajú deväť percent celosvetovej kapacity batérií a samotné Poľsko napríklad vo výrobe batérií dosahuje dve percentá celkového exportu svojej ekonomiky,“ dopĺňa.
Tesla Gigafactory pri nemeckom Berlíne začiakom marca 2022. Foto: Dawid Guzenda/Google Maps
Tesla Gigafactory pri nemeckom Berlíne začiakom marca 2022. Foto: Dawid Guzenda/Google Maps
Dodáva, že najväčšie kapacity má gigafactory LG Energy, ktorá je na úrovni 115 gigawatthodín kapacity ročne. V Maďarsku sú tri gigafactories, a čínsky CATL ohlásil megainvestíciu za sedem miliárd dolárov.
„Postupne do roku 2030 tak spustí gigafactory, ktorá len sama bude 2,5-násobne väčšia ako projekt, o ktorom hovorí dnes Volkswagen,“ podotýka Križanský.
„Sú to obrovské čísla a Slovensku hrozí, že sa regionálne stane spotrebiteľom batérií, ale veľká časť hodnoty v rámci dodávateľského reťazca výroby elektromobilov sa bude tvoriť inde.“
Úspory desiatok percent emisií
O akých číslach sa bavíme pri gigatovárni s kapacitou 40 gigawatthodín?
„Jej nábehom by sa stala okamžite najväčším spotrebiteľom elektrickej energie s jeden a pol násobne vyššou spotrebou, akú má hlinikáreň Slovalco. V prípade výroby batérií pritom hovoríme o potrebe bezemisnej elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ dodáva Križanský.
Efektívne rozmiestnenie jednotlivých batériových závodov má zásadný vplyv nielen na výrobné náklady batérií, a teda aj ceny elektromobilov, ktoré sú dnes pre bežných zákazníkov stále dosť vysoké, ale aj na objem emisií uhlíka, ktorý pomôže výrobcom ušetriť.
V osobných autách tvorí batéria vyše tretinu hodnoty auta, v menších takmer 40 percent. V rádoch desiatkach percent sa pohybujú aj úspory emisií.
Made in China
„Dnešné dieslové alebo benzínové auto v priemere produkuje trojnásobne viac CO2 emisií ako elektromobil. Ak však ideme do detailov, tak je aj dôležité, v akej krajine vyrobíte elektromobil a kde ho používate,“ hovorí Križanský.
Prečo je dôležité, kde sa batérie vyrábajú? Križanský to vysvetľuje na príklade.
„Ak vyrobíte batériu a používate elektromobil vo Švédsku, ušetríte 79 percent emisií, keďže vo Švédsku je veľmi silný podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny. V priemere za celý európsky energetický mix ušetríte asi 63 percent a v prípade Slovenska je to okolo 70 percent,“ vysvetľuje.
Jedným dychom dodáva: „Ak však vyrobíte batériu v Číne a auto používate v Poľsku, čo je tá najhoršia alternatíva, ušetríte iba 29 percent emisií. Aj preto je pre automobilky dôležité, odkiaľ batérie pochádzajú.“
Dotácie v stámiliónoch
Veľkosti čísel na strane automobiliek zodpovedá aj veľkosť dotácií, ktorými ich štáty lákajú, a tiež prestíž, ktorú z prípadného úspechu politici vedia vyťažiť.
CATL minulý rok oznámil, že Maďarsko preň vyčlenilo 800 miliónov v úľavách na daniach a ďalších stimuloch.
„Táto historická investícia je skutočný dôkaz vysokej kvalifikácie našej pracovnej sily a rastúceho batériového ekosystému,“ pochválil zasa svoju krajinu tento týždeň Francois-Philippe Champagne, minister hospodárstva Kanady.
Stavebné práce v areáli bratislavského závodu Volkswagenu: FOTO: SITA, Branislav Bibel
Stavebné práce v areáli bratislavského závodu Volkswagenu: FOTO: SITA/Branislav Bibel
Oficiálne údaje o štátnej podpore pre Volkswagen zo strany Kanady sa do médií zatiaľ nedostali. Konkurenčnú pozíciu krajiny však zrejme najvýraznejšie podporil takzvaný Zákon o znižovaní inflácie (IRA) na veľkom susednom trhu v Spojených štátoch.
Ten malým elektromobilom priznal úľavu na daniach vo výške 7 500 dolárov. Len dva týždne po jeho schválení, v auguste 2022, navštívil Kanadu nemecký kancelár Olaf Scholz a vyhlásil, že „Kanada má podobné prírodné zdroje ako Rusko – s tým rozdielom, že je to spoľahlivá demokracia.“
„Volkswagen sa rozhodol zvažovať umiestnenie továrne v Severnej Amerike, pretože v rámci zákona o znižovaní inflácie ponúkajú Spojené štáty investorom podporu pri výstavbe nových produkčných kapacít pre výrobu batérií či elektromobilov v miliardových čiastkach,“ hovorí Križanský.
„Ak ste CEO automotive firmy, tak sa samozrejme rozhodnete, že teraz počkáte, čo vám na prípadnú ďalšiu gigafactory ponúkne Európa.“
Nádejou na impulz zostáva Volvo
S odstupom najväčšou investíciou v ére nastupujúcej elektromobility tak na Slovensku naďalej zostáva príchod závodu na výrobu elektromobilov Volva.
Plánovaný nábeh výroby v objeme 250-tisíc elektromobilov sa síce podľa posledných správ posúva smerom k roku 2027, neznamená to však, že by sa mal zmenšiť impulz, ktorý továreň dodá elektrifikácii automotive sektora na Slovensku.
„Volvo je veľmi dobrý príklad veľkého hráča, ktorý si k nám prinesie celý ekosystém, a aj oni budú potrebovať výrobu batérií v blízkosti závodu. Príležitosť aj potenciál na túto výrobu tu teda stále je,“ hovorí Križanský.
„Potrebujeme však výrazne zabrať s prípravou pracovnej sily aj v nových profesiách. Namiesto profesií, ktoré potrebujete na výrobu spaľovacích motorov, napríklad strojárov, budeme potrebovať viac špecialistov na elektrotechnické profesie, alebo chemických inžinierov.“
Foto: Unsplash/Adam Cai
Volvo môže byť pre rozvoj elektromobility na Slovensku silným impulzom. Foto: Unsplash/Adam Cai
Volvo pomôže slovenský automobilový priemysel transformovať skutočne výraznou mierou, odhaduje Križanský.
„Oni sú práve tou automobilkou, ktorá patrí medzi ťahúňov aj na celoeurópskej úrovni. Minulý rok odišlo Volvo z ACEA, celoeurópskej asociácie združujúcej výrobcov automobilov. Boli nespokojní s tým, ako sa celkovo stavia k transformácii. Patria k tým automobilkám, ktoré majú jasný cieľ v prechode na elektromobilitu. Volvo sa chce stať plne elektrickou značkou do roku 2030 a jasne sa stavia aj za zákaz predaja vozidiel s emisiami od roku 2035.“
Ako (ne)myslia politici
Takáto iniciatíva, teda odloženie zákazu predaja „emisných“ áut v roku 2035, totiž pomerne prekvapujúco nedávno vyšla zo strany Nemecka – a vo štvrtok vyzval zahraničný výbor národnej rady povereného ministra životného prostredia Jána Budaja, aby sa Slovensko v Bruseli k Nemecku pridalo.
„Pôsobenie Volva u nás bude postupne meniť aj pohľad našich politikov,“ avizuje Križanský. „Pred voľbami asi nie, po nich však budú musieť aj oni citlivejšie vnímať, aké otázky si automobilový priemysel nového typu u nás zoberie ako prioritu. Aj ďalšie automobilky, ktoré u nás majú závody, totiž už jasne hovoria, že s výrobou vozidiel so spaľovacím motorom končia a stanú sa čisto elektrickými značkami.“
