Keď príde k vedeckému výskumu, často platí, že čím väčší je, tým môže byť lepší. Aj mnohé z toho, čo dnes vieme o svete, je výsledkom obrovských projektov v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, na ktorých pracovali tisíce vedcov.
Spomeňme si napríklad na program Apollo, Projekt ľudského genómu alebo Veľký hadrónový urýchľovač. Boli to rozsiahle projekty s jediným zámerom, ktoré počas svojej cesty do cieľa priniesli množstvo vedeckého pokroku.
Samozrejme, nie každý vedecký problém sa musí riešiť v takomto rozsahu. Ak sa však pozrieme okolo seba, nevidíme, že by sa mnohé z týchto problémov vôbec riešili. Komerčné organizácie sú vo všeobecnosti zamerané na aplikáciu vedeckých objavov s cieľom vytvoriť projekty pre trh.
Miniverzie výskumov
Univerzitné laboratóriá sú zase veľmi dobré pri tvorbe základných objavov, ale ich tímy sú často príliš malé na to, aby mohli robiť väčšie, verejne orientované projekty v akomkoľvek rozsahu.
Na druhej strane sa však dajú predstaviť miniverzie Projektu ľudského genómu, ktoré by sa orientovali na menšie, ale stále užitočné projekty. Na ich realizáciu by pritom bolo treba len desiatky ľudí.
A práve takéto organizácie sa snaží vybudovať niekdajší výkonný riaditeľ spoločnosti Google Eric Schmidt so svojou neziskovou organizáciou Convergent Research. Ako uviedol pre americký Forbes, jeho cieľom je odblokovať hlavné prekážky, ktoré brzdia pokrok celej oblasti výskumu.
Milióny na prelomové objavy
V približne polovici marca 2023 tak Schmidt a zakladateľ spoločnosti Citadel Ken Griffin oznámili, že venujú 50 miliónov dolárov firme Convergent Research, ktorú Schmidt na jeseň 2021 vyčlenil zo svojej neziskovej organizácie Schmidt Futures.
„Mali by sme využívať všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii, aby sme pokročili v prelomových objavoch,“ uviedol Griffin. Zároveň dodal, že nové výskumné modely môžu spojiť správne tímy a zdroje na dosiahnutie pokroku vo vede a medicíne, ktorý vo veľkom ovplyvní životy.
Zámerom malých výskumných skupín, ktoré Convergent Research nazýva „cielené výskumné organizácie“ (v angličtine sa používa skratka FRO – pozn. ed.), je podpora ekosystému malých až stredne veľkých projektov.
„FRO sa zaoberajú problémami, ktoré si môžu vyžadovať vyššiu úroveň tímovej vedy alebo systémového inžinierstva, ako je to možné v akademickom prostredí,“ vysvetlil Schmidt s tým, že sa môžu zamerať aj na výrobu verejných statkov, z ktorých by rizikový kapitál nemohol profitovať.
Stovky nápadov od vedcov
V súčasnosti má spoločnosť Convergent dve FRO. Jedna mapuje mozgové obvody pre neurovedy a tou druhou je Cultivarium. Tá má vytvoriť spôsoby práce so širokou škálou mikroorganizmov pre aplikácie syntetickej biológie, ktoré plánuje otvoriť ako zdrojový kód pre vedeckú komunitu.
To je však len začiatok. „Spoločnosť Convergent Research dostala od vedeckej komunity viac ako 300 nápadov na FRO v ranom štádiu,“ dodáva Schmidt.
Schmidt tiež pre americký Forbes uviedol, že sa výrazne podieľal na samotných FRO, viedol rozhovory s potenciálnymi zakladateľskými tímami a určoval technické výzvy, ciele a míľniky. Všetky FRO založené spoločnosťou Convergent tak majú po dvoch rokoch takzvaný „go“ alebo „no-go“ míľnik, aby sa uistili, že ich výskum napreduje.
Vďaka novému prílevu peňazí spoločnosť Convergent založí dve nové FRO. Cieľom prvej je vytvoriť verejne dostupný súbor údajov o všetkých známych interakciách medzi malými molekulami liekov a cieľovými látkami.
Organizácia bude podľa Schmidta vytvárať vlastné údaje, ktoré spoja robotiku s najmodernejšou biochémiou, aby vytvorili informácie o tom, ako tisíce rôznych liekov schválených americkým Úradom pre potraviny a liečivá interagujú s rôznymi faktormi, ktoré majú vysoký vplyv na ľudské bunky.
Tento typ údajov by sa mohol použiť na zmenu účelu použitia liekov alebo na vývoj účinných liekov s menším počtom vedľajších účinkov.
Nádej pre lepšiu liečbu ťažkých ochorení
Druhou FRO novinkou je vývoj súboru nástrojov, ktoré môžu zlepšiť súčasné technológie používané na umožnenie analýzy proteínov. Zámerom je znížiť náklady a efektivitu s cieľom vytvoriť veľké súbory údajov o proteínoch, ktoré sa podieľajú na chorobách, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba.
„Prototyp tohto prístupu bol vytvorený na Northeastern University v laboratóriu Nikolaja Slavova,“ hovorí Schmidt a dodáva, že Slavov a jeho kolegovia sa budú podieľať na založení spomínaného inštitútu.
V úvodnej práci výskumníci odhalili možnosť mapovania proteínov na úrovni jednotlivých buniek. Rozšírenie tohto prístupu by mohlo otvoriť nové možnosti liečby niektorých najťažších chronických ochorení.
„Všetci túžime žiť dlhšie a zdravšie,“ dodáva Griffin. „A ja dúfam, že urýchlenie vedeckého pokroku týchto organizácií povedie k rozšírenejšej a životaschopnejšej liečbe chronických chorôb.“
