Videli ste film 50-krát a stále po prvý raz? Ošetrovateľ Henry Roth spozná Lucy, ktorá si ho pri ďalšom stretnutí nepamätá. Zistí, že mladá žena stále prežíva svoje narodeniny, pretože má porušenú schopnosť vytvárať si spomienky (trpí anterográdnou amnéziou) a v spánku všetky nové zážitky zabudne. Každý deň sa znovu spoznávajú.
Kto by však chcel žiť život ako cez kopirák?
Priznajme si, mnoho z nás takto funguje a ani si to neuvedomujeme. Ráno dodržiavame rovnaké rituály, počúvame rovnaké rádio a raňajkujeme to isté, do práce chodíme rovnakou cestou. Po príchode do kancelárie otvoríme po ikstýkrát tú istú tabuľku, doplníme rovnaké reporty, posedíme si na pravidelnom mítingu (ktorý absolvujeme často iba z povinnosti) a večer si povieme: „Už je to, chvalabohu, za mnou.“
Cesta domov a večer sa tiež veľmi nelíšia od včerajška, predvčerajška, minulého týždňa…
Zvyky sú fajn, ale…
Vytváranie návykov a automatizovanie činností samo osebe je veľmi dôležité. Nazýva sa habit stacking alebo schopnosť postupne si za sebou vytvárať reťaz zdravých zvykov. Pri vytváraní takýchto návykov by sme určite mali poznať svoje priority.
Prichádza však jedno ALE. Automatizovanie väčšiny činností z nás postupne spraví robota, vytráca sa kreativita aj chuť do života. Ako teda spraviť zmeny, ktoré nám prinesú skutočnú hodnotu, a nebudeme len neustále kopírovať sami seba?
1. Začnite hľadať svoje priority.
Čo je skutočne dôležité pre našu prácu? Zorientovať sa vám pomôže napríklad pravidlo 80/20 alebo Eisenhowerova matrica. Paretov princíp, tiež známy ako pravidlo 80/20, znamená, že v každej situácii až 80 percent výsledkov pramení len z 20 percent úloh.
2. Namiesto tabuliek sa zamerajte na realitu.
V tabuľkách nájdeme iba dôsledok, príčiny a symptómy sa nachádzajú mimo nich. Pozrime sa na realitu vstupov z tabuliek, s ktorými sa maznáme každý pondelok.
3. Zhovárajte sa s ľuďmi, ktorí vytvárajú skutočnú hodnotu.
Kto sú ľudia, ktorí sú ťahúňmi? Čo robia lepšie než ostatní? Môžeme sa u nich inšpirovať?
4. Dajte šancu názorom mimo vašej bubliny.
Najhrubšie steny sú steny našich presvedčení. Snažme sa ich stenčovať a postupne búrať. Pomôže nám to vystrčiť hlavu z našej bubliny a pozrieť sa na výsledky alebo činnosti z inej perspektívy, nájsť iné riešenia a nakoniec vybočiť z koľají, po ktorých sme išli už miliónkrát.
5. Majte otvorenú myseľ a počúvajte.
Keď budeme robiť stále dookola to isté, stretávať sa s rovnakými ľuďmi alebo všade prezentovať iba svoje názory, tak sa obklopíme svetom, ktorý nám bude prikyvovať. Našou úlohou je hľadať tých, ktorí sa k úspechu dopracovali po svojom, majú zaujímavé nápady a úplne iný pohľad na „správne postupy“. Mnoho múdrosti je práve u tých, ktorí toho veľa nenahovoria.
6. Čokoľvek, čo môžete, urobte inak ako doteraz.
Prechádzka uprostred pracovného dňa, sedenie v inej miestnosti, stretnutie s inými kolegami. Urobte maximum, aby ste vypli autopilota. Alebo pozvite tím na spoločné raňajky, obed alebo kávu a pýtajte sa.
Na záver
Stará známa pravda hovorí, že robiť rovnaké veci a čakať iné výsledky je bláznovstvo. Ak chceme zlepšiť výstupy, musíme najprv zmeniť vstupy.
Opakujme dôležité a absolútne nepodstatné činnosti, ktoré nám zbytočne uberajú rozhodovaciu kapacitu.
Nerobme však zo seba robotov.
Ukončím to vtipom. V detskom tábore sa ozve z ampliónu: „Nič vám nebudeme opakovať dvakrát! Opakujem. Nič vám nebudeme opakovať dvakrát!“