Vieme, že sociálne médiá nie sú prospešné pre naše duševné zdravie – veľa štúdií našlo korelácie medzi častým používaním Facebooku a depresiou, pocitom závisti či izolácie a nízkou sebaúctou.
Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Cyberpsychology uvádza, že po týždni bez Facebooku sa duševné zdravie ľudí zlepšilo a dokonca sa vytratili aj ich závistlivé pocity. Zdalo by sa, že už dosť štúdií prišlo na to, že sociálne médiá škodia nášmu zdraviu – tak prečo si nevieme povedať dosť? Spôsobujú to sčasti rozdiely medzi tým, čo očakávame od Facebooku a tým, čo z neho skutočne máme.
Dobrý deň, tu je Facebook… Ako gigant oslovil malú pražiareň kávy zo Slovenska
Počas experimentu, na ktorý sa odvoláva časopis, rozdelili takmer 2000 ľudí, ktorých priemerný vek bol 34 rokov, do dvoch skupín. Jedna skupina mala pokračovať v používaní Facebooku ako obvykle. Druhá skupina mala na týždeň s používaním onej sociálnej siete prestať.
Používanie sociálnej siete nás ovplyvňuje. Foto: Pexels
Pred a aj po skúmanom období účastníci odpovedali na otázky, ktoré mali zachytiť ich postoje k Facebooku a ich štýl jeho používania. Niektorí z nich boli aktívni používatelia, čo znamenalo, že uverejňovali fotografie a statusy a tí ďalší boli pasívni používatelia, a teda zvyčajne si len prechádzali novinky alebo profily. Výskumní pracovníci im tiež kládli otázky o spokojnosti so životom, duševnom zdraví – šťastí, osamelosti, nadšení, depresii či hneve.
Ako nás ovplyvní Facebooková raketa? Odpovedajú traja špecialisti a šéfredaktor Forbesu
Po týždni boli ohlasy niektorých ľudí, ktorí sa vzdali Facebooku, lepšie. Boli vo väčšej pohode a spokojnejší so životom – no len ak boli predtým naozaj častými používateľmi sociálnej siete. Občasní používatelia nezaznamenali rovnaké benefity. „Účastníci štúdie, ktorí absolvovali týždennú prestávku na Facebooku, zaznamenali výrazne vyššiu úroveň spokojnosti so životom a podstatne sa zlepšil aj ich citový život,“ uvádza autor štúdie Tromholt Morten.
Ak je Facebook taký škodlivý, prečo sa k nemu stále vraciame? Časť problému, ako ukázali ostatné štúdie, spočíva v tom, že ľudia robia významné „prognostické chyby“, keď predpokladajú, koľko šťastia sa im dostane z používania Facebooku.
Ak nie ste pripravení ihneď sa Facebooku vzdať, jednou z možností je podľa autora štúdie aj na tejto sociálnej sieti zotrvať, no prispôsobiť svoje správanie tomu, akým používateľom ste a aký typ utrpenia vám spôsobuje.
Morten napríklad píše: „Ak je človek častým používateľom Facebooku, mal by ho pre svoje zdravie využívať menej. Pokiaľ človek cíti na Facebooku závisť, mal by sa vyhýbať prehliadaniu sekcií (či konkrétnych priateľov), ktoré tento stav spôsobujú.“ Dodáva však, že kvôli prognostickým chybám máme tendenciu podľahnúť a pre niektorých z nás môže byť preto jedinou možnosťou zvážiť, že sociálnu sieť prestaneme používa úplne.
V štúdii boli samozrejme i určité obmedzenia. Výskum trval len týždeň, takže je ťažké povedať, či by sa v dlhodobom meradle fenomén udržal, alebo menil. Ľudské správanie tiež nebolo sledované, takže je možné, že niektorí počas týždňa podvádzali a na Facebook sa predsa len prihlásili. Vzhľadom na významné účinky a predchádzajúci výskum tohto fenoménu je však zrejme v poriadku predpokladať, že Facebook má na niektorých ľudí negatívne účinky.
Stojí za to poukázať, že tento fenomén pripomína slávnu definíciu šialenstva – robiť to isté znovu a znovu a očakávať rôzne výsledky. S tou istou prognostickou chybou dookola očakávame, že Facebook nás urobí šťastnejšími, aj keď v skutočnosti nám zo šťastia uberá a ťaží nás závisťou.
Hlavná foto: Pixabay
Prispievateľka Alice G. Walton píše pre Forbes.com o zdraví, medicíne aj psychológii.
