Vymysleli logo slovenského futbalu, červené autobusy Slovak Lines oblepili Eugenom Suchoňom a spolu s HB Reavis ako prví zmenili ploty okolo staveniska na prezentačnú plochu. Kreatívne štúdio rodiny Jursovcov patrí medzi firmy, ktoré by dokázali rozprávať o dejinách slovenského dizajnu. Jeho súčasťou sú totiž už tridsať rokov.
Ich firma Codes Brand House, donedávna známa ako Codes Creative, je s tržbami okolo milióna eur na špičke slovenských štúdií špecializovaných na grafický dizajn a komunikáciu. Zahraničné skúsenosti druhej generácie rodiny chcú využiť na expanziu do Rakúska a Česka.
Milan Jursa začínal študovať dizajn ešte v časoch, ako hovorí, keď sa na Slovensku slovo „design“ vyslovovalo ako „dezén“. „Sme so spolužiakmi úplne prvá generácia, ktorá vyštudovala techniku a dizajn súčasne,“ hovorí zakladateľ a riaditeľ Codes Brand House.
Začiatky na hranici techniky a umenia
V roku 1983 totiž otvorila Strojnícka fakulta súčasnej Slovenskej technickej univerzity medziodborové štúdium priemyselného dizajnu. Predtým bolo možné študovať dizajn len na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. „Na škole nás viedli k tomu, že máme byť sprostredkovateľmi medzi umelcom a technikom a naučili nás jazyk oboch svetov – výtvarný aj technický,“ hovorí Milan Jursa.
Za tridsať rokov vybudoval spolu s manželkou Sylviou etablovanú agentúru, medzi ktorej stabilných klientov patrí napríklad developerská skupina HB Reavis či ZSE. Práve Jursovo logo pre Slovenský futbalový zväz vybrala komisia z 250 predložených návrhov vo verejnej súťaži ako najlepšie.
„Najviac ma baví práca pre firmy, ktoré sa neboja robiť veci inak, plávať proti prúdu a prenechať komunikáciu a tvorivý proces s dôverou na profesionálov,“ hovorí.
Jeho prístup ku klientom však môže byť čoskoro minulosťou. Firma sa totiž pripravuje na zmenu vlastníka a manažmentu. Čerstvou spoluvlastníčkou firmy je dcéra Kristína Csúz Jursová, ktorá vyštudovala dizajnérske remeslo a kumšt na viedenskej Werbeakademie a londýnskej Kingston University.
A po ôsmich rokoch práce a získavania praktických skúseností v Londýne sa vrátila na Slovensko, aby ponúkla tvorivému tímu rodinnej firmy novú optiku.
Príchod druhej generácie
„Nepoznám vzrušujúcejšie miesto na svete z pohľadu dizajnu ako Londýn. Rada by som unikátny a odvážny štýl komunikácie, ktorý je pre toto mesto typický, aspoň trošku preniesla na Slovensko,“ hovorí Kristína.
„Keď budujete firmu, tak sa nevyhnete myšlienkam na to, či bude existovať o desať či dvadsať rokov. Ja mám to šťastie, že všetko, čo sme sa naučili, budeme mať komu odovzdať,“ hovorí Milan Jursa o dcére, ktorá sa vydala v otcových stopách.
Prvá veľká výzva, na ktorej si vyskúšala zahraničné skúsenosti, bol developerský projekt HB Reavis vo Varšave. Keď najväčší slovenský developer rozšíril svoje aktivity z Bratislavy aj do zahraničných metropol, začal spolupracovať s firmami európskeho a svetového významu. Tak to bolo aj pri tendri na komunikáciu výstavby najvyššej budovy v Poľsku aj celej Európskej únie – Varso Place vo Varšave.
„Boli sme v tom čase ich tradičný dodávateľ, tak zavolali aj nás. Ale skôr len tak, do počtu, pretože sme mali súťažiť v silnej konkurencii veľkých prvoligových agentúr zo zahraničia,“ spomína Jursa. Patrilo medzi ne napríklad londýnske štúdio Sectorlight, dodávateľ ateliéru Foster+Partners, ktorý dal tvár barcelonskému Nou Campu, sídlu Apple v kalifornskom Cupertine či fotogenickým budovám londýnskej radnice a „Uhorky“.
Neúspech, na ktorý sa spomína v dobrom
„Práve vďaka dcére a jej pohľadu na to, ako pristúpiť k prezentácii, aby mala svetové parametre, sme sa vypli k takému gigantickému výkonu, že sme spomedzi desiatky firiem postúpili práve my a Sectorlight. Až po dvoch mesiacoch rozhodovania si vybrali ich,“ dodáva Jursa. Ak by súboj vyhrali, dnes by v centre poľskej metropoly stál miesto „Varso Tower“ mrakodrap „Skłodowska“.
Môžu vôbec v jednej agentúre spolu fungovať dvaja umelci na vedúcej pozícii? A dohodnúť sa, kto má lepší návrh? „Grafický dizajn nie je umenie, robíme remeslo s využitím umeleckých a iných nástrojov, napríklad sociológie. Ale je to stále len remeslo, pretože naše dielo je prísne podriadené účelu, na ktorý má slúžiť, kým umelecké dielo je názor výtvarníka,“ vysvetľuje Jursa.
Ako umelec by si teda do tvorby určite nenechal „kecať“, ako dizajnér však musí rešpektovať opodstatnené názory oponentov. „Umelec tvorbou vyjadruje seba, ale dizajn je remeslo, tvoríme veci na zákazku. V prípade nezhody teda jednoducho predložíme klientovi viac návrhov a klient rozhodne,“ dodáva Kristína Csúz Jursová.
Všetky spory vyrieši klient
Napriek tomu to vraj medzi dizajnérmi v rodine často zaiskrí. „Strety sú hlučné, ale nepovedala by som, že sú to hádky, skôr tvorivá diskusia. Napokon, naša práca je tímová, kolegovia sa spolu rozprávajú a jeden druhého posúvajú dopredu, málokedy sa dá povedať, že niečo je výsledkom práce len jedného človeka,“ dopĺňa finančná manažérka rodinnej firmy, mama a manželka Sylvia Jursová. Okrem rodinných príslušníkov vo firme pracuje ďalších desať ľudí.
Odlišný pohľad majú Jursovci aj na intenzívne diskutovanú tému umelej inteligencie. Kým otec vidí v AI skôr riziká, dcéra ju považuje za fantastický nástroj na prácu. „Každý nástroj sa dá zneužiť, ale dizajnérov určite nenahradí,“ tvrdí Kristína. Rovnako ako smartfóny nevzali prácu profesionálnym fotografom, tak ani AI podľa nej nenahradí dizajnérov a kreatívne odvetvie. Len sa čoskoro stane súčasťou bežného života a pomôže im pracovať rýchlejšie a efektívnejšie.
„Pracujeme s grafickou AI a jej možnosti a sila sú neuveriteľné,“ berie si slovo Milan Jursa. Upozorňuje však na problémy s dodržiavaním autorských práv, ktoré sú už dnes aktuálne. Ak totiž AI vytvorí na požiadanie dielo v štýle tvorby iného umelca, zasahuje tým do jeho autorských práv.
„Každý umelec má jedinečný rukopis a to je ich kľúčový prínos k umeniu, nie schopnosť kresliť. Obávam sa, že stratia vnútorný oheň a chuť tvoriť nové diela, ak im hrozí, že ich AI okamžite pomelie a využije na diela s podobným rukopisom,“ vysvetľuje. Odkazuje pritom na prvý súdny spor v USA, v ktorom umelkyňa žiada zastaviť produkciu AI diel, ktoré sa nápadne podobajú na jej, dvadsať rokov pestovaný a cizelovaný, štýl.
Umelá inteligencia potrebuje pravidlá
„Je na vládach, aby čím skôr prijali regulácie, ktoré upravia pravidlá používania AI tak, aby chránili autorské práva. Rovnako ich predsa máme upravené v prípade plagiátorov z radov ľudí,“ hovorí Kristína Jursová.
Príkladom by podľa nej mohla ísť firma Adobe, ktorý využíva umelú inteligenciu na generovanie grafiky v beta verzii programu Firefly. „Rozhodli sa, že budú na trénovanie AI používať len obsah svojej databázy, v ktorej už majú na všetky obrázky vysporiadané autorské práva,“ zdôraznila.
Kedy teda vo firme preváži pri rozhodovaní firmy pohľad mladšej generácie? „Nemáme presný plán nástupníctva, ale Kristína sa postupne stáva čoraz dôležitejšou súčasťou firmy. Ako sa s manželkou budeme blížiť k dôchodku, tak jej budeme postupne odovzdávať podiely a kontrolu nad firmou,“ hovorí Milan Jursa.
Aktuálnou úlohou najmladšieho člena rodinného tímu je priniesť značku Codes Brand House aj na rakúsky a český trh. „Posúvame sa ako firma z roviny grafického dizajnu ku strategickému poradenstvu v komunikácii a radi by sme naše skúsenosti v tejto oblasti ponúkli aj v zahraničí. Kristínina úloha, s ohľadom na jej jazykové znalosti a znalosti trhov, bude riadiť túto expanziu,“ hovorí Milan Jursa.
„Čoraz viac startupov, malých a stredných firiem cíti, že od začiatku musia pracovať so svojou značkou, akoby už na globálnej scéne boli. A my chceme byť na tento trend absolútne pripravení – doma a neskôr aj v zahraničí,“ uzavrela Kristína Csúz Jursová.