Už v druhej odpovedi tohto rozhovoru sa dostaneme k minimalizácii nákladov a kľúču k absolútnej efektívnosti. Šéf Ryanairu Michael O’Leary je vo forme a hneď si aj začne otvárať ústa: nadáva na politikov, frfle aj na cestujúcich. V každom prípade však zdôrazňuje, že ultra-lowcost je model, ktorý úspešne prežil aj pandémiu.
Už dlho ma trápi táto otázka: kam si odložíte knihu a fľašu, keď cestujete lietadlom svojej spoločnosti?
Knihu si dám do príručnej tašky a tú prípadne do batožinového priestoru nad hlavou, alebo ju strčím pod sedadlo. Pijem kávu a jem sušienky, samozrejme, z rozkladacieho stola.
Vrátia sa vrecká?
Ryanair je jediná letecká spoločnosť v Európe, ktorá zo svojich lietadiel odstráni aj vrecko na sedadlách, takže pasažier si nemá kam dať vodu, noviny či knihu, čo je dosť otravné. Kupujete nové lietadlá, ani v budúcnosti to nezmeníte?
Samozrejme, že nie. Ak by sme ich mali, bezpečnostné predpisy by vyžadovali, aby posádka po pristátí skontrolovala každé miesto jednotlivo a uistila sa, že cestujúci vo vreckách nezanechali nič cenné. Kontrola by v 197-miestnom lietadle trvala päť až sedem minút a nedokázali by sme tak dodržať náš 25-minútový čas na bráne.
A to je dôležitý prvok, prečo fungujeme tak efektívne. Ale prečo by malo byť nepohodlné, ak nemáte vrecko na sedadle? Lietam dvakrát týždenne a nikdy mi to neprekážalo. Jednak smeti pravidelne zbiera posádka a jednak preto, že nemáte pred sebou vrecko, máte viac miesta na kolená a nohy. A knihy si môžete dať do tašky, keď nečítate.
Nikto sa nemôže priblížiť k nášmu 25-minútovému času obratu. Ten si stále držíme.
Aké sú kľúčové veci okrem veľmi krátkeho času na bráne, aby ste udržali náklady na extrémne nízkej úrovni?
Flotila jedného typu lietadiel a používanie letísk, kde môžete lietať za veľmi nízke náklady. Samozrejme, bolo to o niečo jednoduchšie robiť s pár 130-miestnymi lietadlami ako teraz, keď lietame so 197-miestnymi a máme ich šesťsto. Nikto sa však nemôže priblížiť k nášmu dvadsaťpäťminútovému času obratu, stále si ho držíme.
Napríklad v Paríži trvá Easyjetu obrátka viac ako hodinu a Wizzu ešte dlhšie. Samozrejme, lietajú na Charles de Gaulle a Orly, kde je to pomalé a komplikované.
Efektivita nadovšetko
Ak je letisko veľmi lacné, ale lietadlo nedokážete otočiť do 25 minút, Ryanair tam nejde?
Nie. Ak by za mnou prišli z Heathrow a povedali, že tam môžeme letieť zadarmo, vyhodil by som ich. Je to veľké letisko, dlhé rolovacie dráhy, komplikované procedúry, nestíha sa to.
Prečo je tých dvadsaťpäť minút tak dôležitých? Zrútil by sa svet, keby to bolo štyridsať? Leteli by ste rovnako dlho, maximálne by ste sa večer vrátili na základňu o pol hodiny neskôr.
Ak by sme sa mali otočiť za hodinu, stratili by sme tri hodiny na troch spiatočných letoch denne. Mohli by sme urobiť štyri okruhy, ale zostali by sme pri troch. Výsledky máme vďaka extrémne krátkej dobe obrátky. Naši konkurenti zvyčajne urobia len dva okruhy. Sme oveľa výkonnejší, s rovnakým počtom strojov a personálu sme oveľa efektívnejší.
Preto Ryanair lieta v priemere na oveľa kratších trasách ako Wizz Air?
Nie. Lietame po Európe, pretože je tu veľký dopyt po tom, čo ponúkame. Wizz prevádzkuje oveľa dlhšie priemerné trasy, pretože nám v Európe nemôže konkurovať.
Radšej dá kapacity na Blízky východ, ako by nám konkuroval, čo je z ich strany úplne racionálne obchodné rozhodnutie. Hľadajú trhy, kde nie sme prítomní, to je pochopiteľné. Aký je lepší príklad ako Viedeň? Snažili sa, neuspeli, vzdali to.
Pred pár mesiacmi som sa na to pýtal šéfa Wizzu Józsefa Váradiho, povedal, že letiskové náklady sú stále vysoké, nie je ekonomické tam fungovať. Ryanair vraj vo Viedni páli peniaze.
Samozrejme. Bye-bye, Joe! Pred dvoma rokmi sa chystali do Viedne umiestniť tridsať lietadiel, teraz idú z desiatich na šesť a zostalo im len pár ciest na Blízky východ. Čo sa im, mimochodom, darí a musím povedať, že Wizz je druhá najlepšia letecká spoločnosť v Európe. Ale ani zďaleka sa nepribližuje k úrovni Ryanairu.
Letiská chodia za nami, aby sme od nich lietali
Kto je tretí?
Easyjet.
To je elita nízkonákladovej ligy. Je to jediný model, ktorý funguje?
Pre 99,9 % cestujúcich je dôležité, kto má najlacnejší lístok. Kto má najnižšie náklady, môže vám dať najlacnejší lístok. A to je všade Ryanair. Teória je taká jednoduchá. Ale nie je ľahké ju uviesť do praxe.
Späť na letiská: je dnes ťažké získať výhodnú ponuku?
Nie, chodia za nami a snažia sa, aby sme od nich lietali. Počas covidu stratili veľa letov, niektorí stratili letecké spoločnosti, potrebujú lety a vidia, že my pridávame lietadlá. Stopäťdesiat lietadiel za tri roky, stále rastieme a môžeme k nim vrátiť lety.
Vlani v lete bol na európskych letiskách obrovský chaos, došlo nielen k prerušeniu dopravy, ale aj riadenia letovej prevádzky. Ryanairu sa celkom darilo, zrušil najmenej letov. Prečo?
Pretože sme boli nielen odvážni, ale mali sme aj finančnú silu, aby sme zvýšili počet personálu. Na rozdiel od Wizzu alebo British Airways sme nevyhodili veľa ľudí, keď pandémia v roku 2020 zablokovala leteckú dopravu.
Všetkých sme nechali v pohotovosti a každý mesiac sme lietali na lietadlách bez personálu, aby v momente, keď príde záchranný balík, boli bleskovo na štarte. Iní mali ľudí, ktorí sedeli rok alebo viac doma, kvalifikácie im vypršali. Keď sa vrátili, museli sa vrátiť na školenia, aby mohli znova lietať.
Priznám sa, mali sme aj šťastie
Po roku a pol pandémie to na jeseň 2021 muselo vyzerať tak, že koniec je v nedohľadne a Ryanair páli peniaze.
Celý čas sme čakali, kým sa to skončí, a s očakávanou záchranou by dopyt po cestovaní explodoval. Keď prišiel omikron, osekali sme letové plány ako všetci ostatní, ale pokračovali sme v nábore, kým ostatní prestali. Začiatkom minulého roka zaviedli krajiny obmedzenia. Rýchlo sme prebudovali kapacitu a potom prišiel dopyt. Iní to nedokázali, nemali dostatok ľudí.
Potom nastal ďalší útlm, keď vypukla vojna, no na jar bolo jasné, že po cestovaní je obrovský dopyt. V lete sa ukázalo, že väčšina sektora nedokáže obnoviť stav zamestnancov tak rýchlo, ako by si to vyžadoval dopyt. Ovplyvnili nás, samozrejme, meškania pri riadení letovej prevádzky, bezpečnostné kontroly či pomalé odbavovanie batožiny, ale to boli vonkajšie faktory. Vnútorne sme boli v poriadku.
Preto lety Ryanairu veľa meškali, no na rozdiel od iných nerušili takmer žiadne spojenia?
Presne tak. Priznám sa, že okrem odvahy sme mali aj šťastie.
Priniesol som pár skutočne trápnych vašich citátov z minulosti. Zaujímalo by ma, či sa vaše názory zmenili, alebo či si to isté myslíte aj dnes. „Najlepšia vec, ktorú urobíte s environmentalistami, je zastreliť ich. Chcú nás vrátiť do 18. storočia a urobiť z lietania opäť výsadu bohatých.“
Náš postoj k environmentalistom sa odvtedy zmenil. Milujeme ich. Dokonca s nimi pracujeme. Veľa investujeme do nových lietadiel s nižšími emisiami a oveľa viac pozornosti venujeme aj znižovaniu emisií hluku. Poučil som sa, sú veci v živote, v ktorých sa prvýkrát pomýlim. Moja antipatia voči environmentalistom pred desiatimi či pätnástimi rokmi bola nesprávna, poučil som sa zo svojej chyby.
Urobil som chybu. Vážne
Bolo to vážne a úplne úprimné?
Absolútne. Urobil som chybu a poučil som sa z nej.
Tu je ďalší. „Ľudia s MBA prichádzajú s tým, že najväčšou hodnotou vo firme sú ľudia, tím. Hovadina. Sú pre mňa najväčším nákladom. Všetci zamestnávame nejakých lenivých bastardov, ktorí potrebujú nakopať do zadku, ale nikto si to rád priznáva.“
Počúvam veľa dobre znejúcich ale nezmyselných nezmyslov od MBA. Dobrí ľudia majú hodnotu, ale zaoberať sa zlými je úplná strata času. Treba sa ich zbaviť.
Ako Ryanair získava dobrých ľudí?
Platíme im strašne veľa peňazí, aj v strednej a východnej Európe. Ale jediný spôsob, ako to urobiť, je veľa skúšať a udržať si tých dobrých. Na manažérskej úrovni som veľmi hrdý na to, že tím je z veľkej časti domáci. Neberieme manažérov z iných leteckých spoločností, všetci sú zbytoční.
Samozrejme, radi od nás odlákajú manažérov, najmä takých, ktorých sme sa zbavili. Ale späť k MBA: na univerzite by sa malo učiť, že by ste mali vždy všetko spochybňovať. Napríklad tie blbosti o tom, že mojím najdôležitejším aktívom sú moji zamestnanci.
Ktorej časti vety nerozumiete?
Posielať cestujúcich „do teplých krajín“ je stále firemná politika?
Skôr by som povedal, že cestujúcim veľmi vecne pripomínam určité pravidlá, napríklad, že ak si kúpili lístok, ktorý sa nedá zrušiť, tak sa nedá zrušiť. Ktorej časti vety „žiadne refundácie“ nerozumiete? No, tak si trhnite nohou. Je tiež kravina, že zákazník má vždy pravdu. Väčšinou áno, ale často nie.
Ak nie, poviem mu to. Je tu cestujúci, ktorý prichádza neskoro k nástupnej bráne, stále nakupuje a očakáva, že ostatných 188 na neho počká a že lietadlo zmešká svoj slot a nechá ho dlho čakať. To je typ človeka, ktorého posielam preč, to teda áno.
Táto otvorená komunikácia je úplne odlišná od toho, čo používa väčšina spoločností. Aj keď sa zdá, že v posledných rokoch stratila časť svojej sily, stále je to značka O’Leary. Aký to má zmysel?
Z rovnakého dôvodu to začal Herb Kelleher v 60. rokoch 20. storočia v Southwest alebo Richard Branson vo Virgin. Keď som sem prišiel, nemali sme peniaze na reklamu a bez nej by sme skrachovali. Jediný spôsob, ako som mohol získať publicitu, bolo otvoriť si svoje špinavé ústa. Najprv som to naozaj nechcel. Som účtovník, s číslami som bol v pohode, ale bolo to naozaj z donútenia.
Čím poburujúcejšie veci poviete, tým viac pozornosti získate. A my sme médiá naplnili touto lacnou reklamou.
Michael O´Leary
Preto ma príliš netrápi, keď cestujúci pred novinármi rozprávajú nezmysly, dôležité je, že sme v novinách. Dnes je to menej potrebné, pretože každý vie, že sme tu a sme najlacnejší spôsob, ako cestovať kamkoľvek.
Pôjdem a vykríknem do kamier
Ale aj tak si to užívate?
Svojím spôsobom je to herectvo. Ale je dobre vidieť, že ak pôjdem napríklad do Maďarska a vykríknem do kamier jednoduchú pravdu, že len tupci môžu uvaliť extra daň zo zisku na neexistujúci zisk, naše rezervácie okamžite stúpajú. Ide o to, že to funguje, ročne ušetríme desiatky miliónov eur, ktoré nemusíme minúť na reklamu.
Pozrite, Joe (József Váradi, šéf Wizz Airu, pozn. red.) nie je taká dobrá PR tvár, takže Wizz je oveľa menšia spoločnosť ako my a míňa oveľa viac na reklamu. Len z času na čas chodím na tlačové konferencie do dôležitých destinácií, prinášam nové trasy alebo zatváram linky, pretože stanovujú idiotské pravidlá.
Všade to ide cez tlač. Nebojím sa o svoju povesť a nie som egomaniak. Keby som mal robiť cirkusové predstavenie, aby som získal publicitu pre svoje výrobky, bol by som klaun.
Čo považujete za svoju najväčšiu chybu za posledné roky?
Asi najväčšou je, že som prišiel pracovať do leteckého priemyslu. Je to poondený priemysel, neschopný celkovo zarábať.
Nemusíte byť génius v priemysle plnom idiotov. Keby som bol dobrý softvérový inžinier alebo niečo také, mohol by som byť jedným z dotcom miliardárov.
Hovorí šéf aeroliniek s jedným z najväčších ziskov.
Nemusíte byť génius v priemysle plnom idiotov. Keby som bol dobrý softvérový inžinier alebo niečo také, mohol by som byť jedným z dotcom miliardárov. V iných odvetviach som mohol zarobiť viac. Nevadí, ale nemôžem vám povedať žiadne naozaj veľké chyby, ktoré sme urobili.
Samozrejme, že sme zle hedžovali, v roku 2017 bol nedostatok pilotov, keď sme meškali so zvyšovaním miezd a veľa ľudí zobrali Nóri. A, samozrejme, by som rád zastrelil ochrancov životného prostredia. Ide o to, že svoje mnohé chyby viete vždy a rýchlo napraviť.
Plány? Ročne prepraviť 225 miliónov ľudí
Teraz, aspoň z krátkodobého hľadiska, vyzerá obraz ružovo, rezervácie sú na leto veľmi silné a všetky letecké spoločnosti môžu zvýšiť ceny leteniek.
Vždy mám tendenciu sa obávať, keď sú vyhliadky veľmi dobré. Zvyčajne sa vtedy niečo náhle pokazí. Ako hovorí Warren Buffett, buďte opatrní, keď sú všetci odvážni, a buďte odvážni, keď sú všetci opatrní. V covide sme boli odvážni, fungovalo to, teraz sme opatrnejší.
Je pravda, že teraz je v Európe k dispozícii menšia kapacita, keďže letecké spoločnosti zanikli alebo sa zmenšili. Wizz mieri na východ, zatiaľ čo prichádzajú americkí a čínski pasažieri.
A čo je najväčšou výzvou na najbližšie roky?
Najväčšia výzva je rovnaká ako za posledných tridsaťpäť rokov: bezpečnosť. Musíme rásť, musíme nastaviť veľa nových strojov tak, aby nič neohrozilo bezpečnosť. Druhá je udržanie rastu. V najbližších rokoch chystáme ďalšiu obrovskú objednávku až dvesto lietadiel pre Boeing alebo Airbus.
Airbus? Začali sme tým, že jednotypová flotila je predpokladom efektívnosti.
To je. Ale ak je cena správna, vieme nahradiť celú flotilu Airbusom. Zatiaľ tam nie sme, neviedli sme vážne diskusie, ale dá sa to. So stopäťdesiatimi lietadlami, ktoré určite dorazia budúci rok, stúpne náš ročný počet pasažierov na 225 miliónov a potom začneme vymieňať najstaršie lietadlá a budeme potrebovať nové.
Takže otázka, na ktorej pracujeme – ako zvýšiť 225 miliónov cestujúcich na 300 miliónov. Treťou výzvou je udržať motiváciu manažmentu a odhodlanie minimalizovať náklady. Môžeme to preniesť na cestujúcich v podobe nízkych cien leteniek a tým môžeme udržať konkurentov na uzde.
Autor článku Gábor Ács je redaktor Forbes Maďarsko.