Najväčšia továreň na plienky na svete belgickej rodinnej firmy Drylock stojí v Hrádku nad Nisou. Počas desiatich rokov vyrástla z jedenástich zamestnancov na tisícdvesto a z nuly vyrobených plienok na viac ako jedenásť miliónov za deň.
Hrádek nad Nisou leží dvadsať kilometrov od Liberca a neďaleko hraníc s Nemeckom a Poľskom. Tamojší závod zaberá takmer desaťtisíc štvorcových metrov a rozkladá sa v štyroch výrobných a skladových halách. O tom, že nejde o žiadneho drobčeka, svedčí aj obrat. V minulom roku dosiahol trinásť miliárd korún (viac ako 554 miliónov eur).
Za nárastom je výroba privátnych značiek pre veľké obchodné reťazce a investície do výstavby závodov.
Z nuly na miliardu
„Pomáha, že kvalita, ktorú dnes produkujeme, je porovnateľná napríklad so značkou Pampers, no za nižšiu cenu. Čo si spotrebitelia stále viac všímajú,“ hovorí zakladateľ spoločnosti Bart van Malderen.
Firma vznikla v roku 2012 v Belgicku a o dva roky neskôr vykazovala tržby okolo tridsaťsedem eur. V minulom roku už presiahla miliardu eur. Po svete vlastní ďalších sedem tovární.
V Hrádku nad Nisou vyrábajú detské plienky a plienkové nohavičky a tiež plienky pre dospelých s inkontinenciou. Detská kategória dominuje, tvorí deväťdesiatštyri percent výrobkov.
Väčšina výrobkov putuje za hranice
Takmer dvadsať percent z plienok, ktoré tu vyprodukujú, sa spotrebuje v Európe. Len v Česku sa celková spotreba detských plienok pohybuje rádovo v nižších stovkách miliónov kusov za rok. Také množstvo vyrobí hrádocký závod za jeden mesiac.
Deväťdesiatpäť percent produktov ide na export. Medzi významných zákazníkov patria obchodné reťazce, ako sú Kaufland, Lidl, Globus, Tesco, drogéria DM, Rossmann alebo americký Walmart.
„Hlavným odberateľom je Európa – od Rumunska a Talianska po Škandináviu. Veľa exportujeme aj do Anglicka a významným zákazníkom je aj USA,“ približuje riaditeľ hrádockej továrne Jiří Lukeš.
Po koľajniciach do prístavu
Ročne investuje firma do technológií šesťdesiatpäť miliónov eur.
„Hoci je náš výrobok jednoduchý a na jednorazové použitie, technológia na jeho výrobu je pretkaná mnohými patentmi. Máme ich vyše 200 uznaných a aplikovaných, aby sme mohli našu technológiu ochrániť,“ poznamenáva zakladateľ Bart van Malderen.
Od svojho vzniku sa firma Drylock zamerala aj na udržateľnosť výrobkov. Pri výrobe sa používajú recyklované alebo prírodné materiály, ako je napríklad cukrová trstina, pri balení zase papierové obaly. Elektrickú energiu nakupujú z obnoviteľných zdrojov, konkrétne z vodných elektrární, a už druhý rok si držia certifikát CO2 Neutral, ktorý dokladá uhlíkovú neutralitu výroby.
A premýšľa sa aj nad logistikou, aby bola čo najviac ekologická. Plánujú voziť tovar z Hrádku do Lovosíc na kontajnerové prekladisko a odtiaľ potom raz týždenne vypraviť vlak so zhruba štyridsiatkou vagónov.
„Ten povezie hotové výrobky do prístavu Zeebrugge v Belgicku, kde sa zase naložia suroviny, ktoré dovážame často zo zámoria alebo z Japonska a odvezú sa späť do Lovosíc, odkiaľ ich kamióny prevezú do Hrádku,“ popisuje riaditeľ Jiří Lukeš. Dôvod pre tento krok nie je ani tak ekonomický, ako skôr ekologický.
Tento rok na jar dokončili stavbu veľkokapacitného skladu, ktorý s ostatnými časťami závodu spája tunel vedúci popod cestu v smere na Poľsko. Ďalšie rozšírenie ho čaká počas leta, kedy pôjde o prístavbu k existujúcej hale.
Vzniknú tak navyše administratívne priestory, zázemie pre zamestnancov aj priestor pre pomocné prevádzky výroby. V rámci už postavených hál môže firma zvýšiť výrobnú kapacitu ešte o dvadsaťdva percent.
Belgická rodinná spoločnosť Drylock vlastní okrem hrádockej továrne prevádzky aj v Taliansku, Španielsku, USA či Brazílii. Závod má aj v Rusku. Od začiatku vojny na Ukrajine nad ním však stratila kontrolu. Dokopy zamestnáva viac ako tri a pol tisíca ľudí.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.