„Problém je, že ľudia v depresii majú tendenciu pripisovať si nemohúcnosť a slabosť, prípadne sa za to, čo prežívajú, hanbia,“ hovorí psychiater Jozef Hašto v podcaste Nevyhorení. Aj to býva dôvodom, prečo nevyhľadajú pomoc.
Nižšie si môžete prečítať časť z nášho rozhovoru.
V podcastovom rozhovore sa dozviete:
- o pocitoch, ktoré sprevádzajú depresívnu myseľ,
- čo depresiu spôsobuje,
- ako ju liečiť a aké mýty ju obklopujú,
- čo robiť, keď máme v blízkom okolí depresívneho človeka,
- niekoľko tipov na lepšiu rovnováhu a prevenciu voči depresii.
O depresii sa často aj v odborných kruhoch hovorí ako o epidémii 21.storočia. Čo na to hovoríte?
Je to trochu problém. Podľa mňa nás to môže navádzať na predstavu, akoby sa depresia šírila ako nejaká epidémia a bolo jej stále viac. Ukazuje sa však, že výskyt závažnejších depresívnych stavov je približne rovnaký ako v minulých desaťročiach.
Pravdepodobne sa však zvýšil počet ľahších depresií, čo môže byť spôsobené akýmsi „haló efektom“. Tým, že o nej hovoríme, dostáva sa viac do povedomia ľudí. Mnohých to môže povzbudiť k vyhľadaniu odbornej pomoci, tak narastá aj počet diagnostikovaných depresií.
Z tohto hľadiska by sme teda mohli hovoriť o epidémii, ale podľa mňa je to skôr dané tým, že viac ľudí na toto ochorenie reaguje adekvátnejšie a primeranejšie.
Ale stále môžeme robiť viac. Výskumy a štúdie ukazujú, že asi iba polovica z ľudí, ktorí majú diagnostikovateľnú depresiu, navštívi lekára.
Prihláste sa na odber newslettra autorky podcastu Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
Prihláste sa na odber newslettra autorky Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
Jej diagnostika asi nie je jednoduchá…
Rozoznanie depresie často nie je jednoduché ani pre lekárov, napríklad tých všeobecných. Veľa pacientov má totiž pridružené telesné ťažkosti, sťažujú sa na nepríjemné pocity v tele, pálenie a bolesti hlavy, hrudníka, pri srdci alebo v nadbrušku… Lekárov to potom zvádza k zaoberaniu sa telesnými ochoreniami.
Keď aj vylúčia iné choroby, len málo z nich urobí ďalší krok – odporučí pacientovi konzultáciu u psychiatra.
Ako spoznať depresiu
Skúsme teda načrtnúť, ako uvažuje depresívna myseľ. Aké symptómy sprevádzajú toto ochorenie?
Hlavnou charakteristikou je zmenená nálada, pacienti ju zvyknú popisovať ako smútok, prázdno či skleslosť. Druhým symptómom je neschopnosť potešiť sa či rozveseliť.
Často sa prelínajú aj s ďalšími symptómami a môžu zahŕňať pokles sebavedomia, pesimistický pohľad do budúcnosti („Nič dobré ma nečaká.“), myšlienky na smrť, znížený záujem o sex, zníženú schopnosť koncentrácie a sústredenia, zníženú akčnosť…
Často sú spojené aj s tým, že je človek hendikepovaný vo svojom pracovnom výkone a v starostlivosti o seba, o rodinu, v rámci sociálneho fungovania… Keď tento stav trvá viac ako dva týždne, diagnostikujeme depresiu.
Existujú však aj výnimky, teda akési krátke depresie.
Ako teda rozlíšiť depresiu od blbého obdobia?
Nie je to jednoduché. Keď sa nám nedarí a sme sklamaní, máme nárok na prežívanie prirodzeného smútku. No až vtedy, ak nám táto životná situácia bráni fungovať v práci a súkromí, je dôvod zamýšľať sa nad depresiou.
Človek akoby uviazol v zmenenej regulácii nálady a nevie sa z toho dostať vlastnými silami. Má tendenciu sa podceňovať, vidí všetko pesimisticky, ťažšie sa mu rozmýšľa, je menej aktívny, spomalený…
Psychiater jozef hašto
Poznáme však rôzne depresie. Adaptačné depresie sú vyvolané životnou situáciou, ktorá keď sa napraví a odznie to nepríjemné, odchádza aj depresívne naladenie. No existujú aj depresívne poruchy, na ktorých začiatku síce stál nejaký spúšťač, no depresia pretrváva aj po napravení.
Človek akoby uviazol v zmenenej regulácii nálady a nevie sa z toho dostať vlastnými silami. Má tendenciu sa podceňovať, vidí všetko pesimisticky, ťažšie sa mu rozmýšľa, je menej aktívny, spomalený…
Ak vás nálada blokuje v bežných činnostiach – či to trvá kratšie alebo dlhšie –, môže to byť podnet na konzultáciu s odborníkom.
Ako ju spozorovať na druhých
Čo môžeme na depresii pozorovať zvonku?
Napríklad zmenenú mimiku. Človek má tendenciu v kontakte s nami klopiť hlavu, privierať viečka a celkovo pri rozhovore málo mimicky rezonuje. Keď sa rozprávame s osobou v normálnom rozpoložení, vidíme v jej očiach a tvári záujem o rozhovor, akúsi živosť či vitalitu. To pri depresii absentuje. Prítomné sú pomalšie reakcie a pomalšie rozprávanie.
Identifikácia depresie je teda kombináciou toho, ako človek subjektívne popisuje svoje prežívanie, a zároveň toho, čo môžeme pozorovať zvonku.
Veľa ľudí si depresiu spája so silným negatívnym prežívaním. Môžeme však necítiť nič – ani to pozitívne, ani negatívne prežívanie?
Áno, to tiež býva súčasťou depresie. Človeku sa môže zdať, že stratil schopnosť emočného zúčastnenia. Má pocit prázdna a „bezcitovosti“, čo je tiež veľmi nepríjemný až mučivý stav.
Vznik depresie
Aké bývajú spúšťače depresie?
Najvýznamnejšiu rolu pri rozvoji depresie hrajú nepriaznivé životné skúsenosti človeka, najmä nedostatky v ranej fáze detstva – napríklad nie sme dostatočne napĺňaní láskou. Neskôr v živote môže prísť spúšťacia situácia, z ktorej sa rozvinie depresia.
Prispieva k tomu aj genetika, no len približne 30 percentami. Existujú aj organické depresie alebo somatogénne depresie, ktoré spôsobí určitá telesná choroba alebo poškodenie mozgu. Na vrub telesným faktorom môžeme pripísať 10 – 15 percent depresií, ktoré sa vyskytujú.
Najväčším problémom je, že v depresii majú ľudia tendenciu pripisovať si nemohúcnosť a slabosť, prípadne sa za to, čo prežívajú, hanbia. Berú to ako svoje zlyhanie či chybu a obviňujú sa. Aj to býva dôvodom, že nevyhľadajú pomoc.
Naviazaná na výkon či vzťahy
Vieme určiť, akí ľudia sú na jej rozvoj najnáchylnejší?
Dobre sa to dá ilustrovať pri unipolárnych, teda opakujúcich sa depresiách. Tam môžeme identifikovať dva typy ľudí, ktorých postihuje.
Jeden extrémny pól je v osobnostnom nastavení – ide o ľudí, ktorí sú orientovaní na výkon, úspech, prácu, dokazovanie si, že niečo zvládnu… Potrebujú ocenenie od druhých, že sú kompetentní, no zároveň akcentujú autonómnu cestu životom. Uspokojenie často hľadajú v pracovnej aktivite.
Potom je tu druhý pól, teda ľudia, ktorí sú veľmi závislí od vzťahov s inými – potrebujú neustále uisťovanie, že nie sú na tomto svete sami.
Pri tom autonómnom type môže dochádzať k spúšťaniu depresie, keď človek zažíva neúspech v práci. U druhého typu je spúšťačom, keď v blízkych vzťahoch niečo nefunguje. To, čo som pomenoval sú, samozrejme, extrémne póly. Môže ísť aj o nejakú zmiešaninu.
No to, čo môžu mať spoločné, je určitý vzťahový nedostatok v raných fázach života, v detstve pri interakcii s rodičmi. Môže to vyústiť tým, že sa človek vydá jedným alebo druhým smerom.
Akú rolu pri rozvoji depresie má množstvo stresorov, ktorým dnes čelíme, a spôsob, ako sa s nimi vysporiadame?
Významnú. Aj tieto negatívne životné udalosti, o ktorých sme sa rozprávali, sú stresory. To, čo považujeme za stres a čo v nás vyvolá stresovú odpoveď, závisí aj od toho, akí sme ľudia a ako vyhodnotíme svoju životnú situáciu.
Platí, že rovnaká situácia u dvoch osôb prebieha rôzne – pre niekoho môže byť ľahko zvládnuteľná, iný môže byť na tento typ stresoru citlivejší a spustí to u neho silnú reakciu.
Prístup k depresívnemu človeku
Čo môžeme robiť, ak máme v blízkosti človeka s depresiou?
Keď sme v blízkom vzťahu s depresívnym človekom, je to náročné aj pre nás. V rámci empatie a súcitu bývame vťahovaní do smutného rozpoloženia a môžeme tiež zažívať pocity nemohúcnosti a bezmocnosti. Bolí nás, že nevieme tomu druhému pomôcť.
Väčšinou má človek za sebou mnoho neúspešných pokusov, ako svojho depresívneho partnera prebrať k životu.
Existujú prípady depresívnych ľudí, ktorým nezabrali lieky ani psychoterapia, no keď zaradili tréning, ich stavu to výrazne pomohlo.
psychiater Jozef Hašto
Pre partnerov a partnerky to býva veľmi zložitá situácia. Niekedy si môžu vysvetľovať zníženú komunikatívnosť napríklad tým, že ich už nemá rád, prípadne, že o nich nemá záujem… Takéto úvahy komplikujú zvládanie depresie pre obe strany.
Môže byť partner depresívneho človeka aj frustrovaný?
Áno, môže to prejsť až do zlosti, ktorá vedie k odpútaniu sa a odcudzeniu. „Tak ja sa už nebudem trápiť, ty si takýto a odpojím sa.“
Efektívna je preto i párová terapia. Príbuzný môže dostať seriózne informácie od odborníka a získať väčšie pochopenie. Ľudia, ktorí depresiou nikdy netrpeli, môžu mať tendenciu tento problém podceňovať.
Tipy na rovnováhu
Dá sa hovoriť aj o prevencii?
Existujú preventívne programy. Pamätajú špeciálne na ľudí, ktorí vedú príliš stresujúci život, alebo ktorí už prekonali nejakú epizódu depresie alebo ju majú v rodine. Pri týchto programoch je dokázané, že znižujú riziko rozvinutia depresie.
Ide o to, aby sa človek po stresovej situácii či reakcii dokázal čo najrýchlejšie a najlepšie zotaviť. Slúžia na to rôzne relaxačné metódy, ako je napríklad autogénny tréning alebo Jacobsonova progresívna svalová relaxácia.
Dôležité je aj pestovanie oporných a napĺňajúcich blízkych vzťahov. Keďže sme sociálne bytosti, potrebujeme pocit porozumenia. To veľmi priaznivo pôsobí na naše emočné rozpoloženie aj zvládanie záťažových situácií.
Pohyb má silný preventívny efekt pri ľuďoch, ktorí netrpia depresiou.
psychiater Jozef Hašto
Ukazuje sa aj priaznivý vplyv telesného pohybu. Tréning v trvaní asi 30 minút denne – niekde na úrovni rýchlej chôdze, pomalého poklusu, alebo rýchleho upratovania, naháňačky s deťmi či bicyklovanie, má antidepresívny účinok. Vedia ho zaradiť aj ľudia v ľahkej alebo stredne ťažkej forme depresie. Existujú prípady ľudí, ktorým nezabrali lieky ani psychoterapia, no keď zaradili tréning, ich stavu to výrazne pomohlo. Zároveň má pohyb silný preventívny efekt pri ľuďoch, ktorí netrpia depresiou.
Pomáha tiež kontakt s domácimi zvieratkami a vytyčovanie realistických a dosiahnuteľných cieľov.
Najdôležitejšia prevencia však siaha do raného obdobia života. Deti, ktoré majú šťastie na empatických rodičov, ktorí sú schopní a ochotní vžívať sa do ich sveta a primerane reagovať na potreby, sú dobre vybavené do ďalšieho života. Sú schopné nadväzovať uspokojujúce medziľudské vzťahy, realisticky si vytyčovať ciele a lepšie znášať aj rôzne stresory, ktoré patria k životu.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk
Vypočujte si podcast
Celý rozhovor s Jozefom Haštom si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk, osvety na sociálnych sieťach či prednášok a diskusií pre firmy aj verejnosť.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Druhú sériu podcastu Nevyhorení vám prináša čistá energia od SPP.
