Startupová kultúra zo Silicon Valley mení svet pomáhania. Mladí ľudia venujúci sa filantropii sú netrpezlivejší a rýchlo zarobené peniaze chcú rovnako rýchlo minúť na charitu. Slovensko je trochu „pozadu“, ale niektoré trendy zo sveta vidieť aj v aktuálnom rebríčku Forbes 30 pod 30.
Britský týždenník The Economist si v sérií článkov všíma, že kým tradiční filantropi zakladali vlastné súkromné nadácie s veľkými tímami, tí dnešní peniaze často darujú priamo neziskovým organizáciám. Dôvodom je nedostatok času ponoriť sa do témy a odpor k byrokracii.
Predstaviteľom „starého“ prístupu k pomáhaniu dnes pritom nie sú priemyselníci Andrew Carnegie a John D. Rockefeller, ale Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov. Trochu paradoxne, keďže práve Microsoft bol jednou z prvých svetovo úspešných IT firiem.
Nadácie, ako tá Gatesova, sledujú dlhodobé ciele a pri hodnotení neziskoviek kladú dôraz na efektivitu a vplyv. Ak projekt nemá výsledky, podporu už nedostane. Takýto prístup je však zdĺhavý a nezaobíde sa bez papierovačiek.
Filantropia nie je biznis
Pre novú generáciu filantropov a filantropiek, ktorá zbohatla na startupoch, je oveľa dôležitejšia flexibilita. Peniaze sa tak rýchlo dostanú k tým, ktorí ich potrebujú – neraz bez toho, aby museli organizácie splniť špeciálne podmienky alebo dokladovať ich použitie.
No aj novátorský prístup má svoje úskalia. The Economist správne upozorňuje, že filantropia nefunguje ako biznis – čo v pomáhaní skutočne zaberá, nám trh neukáže. Na rozdiel od startupov, ktorých produkty či služby zákazníci buď chcú, alebo nechcú, môže rýchlej forme darovania chýbať efektívna spätná väzba a správne vyhodnotenie. Existuje tak riziko, že sa dobre mienená pomoc minie účinkom.
Dôveruj, ale preveruj
Za zástupkyňu nového prístupu médiá najčastejšie označujú MacKenzie Scott, ktorá za tri roky darovala už viac ako 14 miliárd dolárov. Jedným dychom ale treba dodať, že trochu nespravodlivo.
Aj u nej platí, že milióny rozdala veľmi rýchlo a bez ďalších podmienok. Vybrať hodnoverné organizácie jej však na základe hĺbkovej analýzy dopredu pomohli filantropickí poradcovia. S trochou zjednodušenia sa tak zdá byť inšpiratívnou syntézou „starého“ a „nového“.
MacKenzie Scott. Foto: SITA/AP
MacKenzie Scott. Foto: SITA/AP
Slovensko je moderné, no zaostáva
Filantropi a filantropky na Slovensku majú – zdanlivo – bližšie skôr k novej generácii amerických filantropov. Rýchle a priame dary konkrétnym organizáciám však nevychádzajú zo startupovej kultúry Kalifornie, ale z odlišného historického, kultúrneho a – možno najmä – ekonomického vývoja.
Skupina ľudí, ktorá by svoje pomáhanie spojila s vlastnou nadáciou, jednoducho na Slovensku, až na pár výnimiek, nestihla dozrieť.
Bez peňazí, ale s know-how
Niekoľko trendov zo sveta však vidieť aj u nás.
Po prvé, filantropi a filantropky „mladnú“. Mnoho ich má okolo štyridsať (a mnohí sa pomáhaniu už nejaký ten rok aktívne venujú), čo je v kontraste s klišé, že na filantropiu bude čas na staré kolená.
Rovnako už až tak neplatí, že na pomáhanie treba byť bohatý. Mladí ľudia na začiatku kariéry ešte nemajú „zarobené“, neraz však majú know-how a sociálny kapitál. Neziskovkám často pomáhajú ako mentori a mentorky. A otvárajú im dvere k tým, ktorí ich vedia podporiť aj finančne.
Posledným trendom je presvedčenie, že aj podnikaním sa dá robiť dobro. Nejde iba o korporácie s uveriteľným CSR (spoločenská zodpovednosť firiem, pozn. red.), ale aj o firmy, ktoré vznikli, aby cez sociálne inovácie riešili akútne problémy krajiny. A v neposlednom rade o neziskovky s biznisovým pilierom, ktorý im prináša zdroje práve na pomáhanie.
Že pomáhať je „cool“, naznačuje aj aktuálny rebríček Forbes 30 pod 30.
Či už sú to Petra Žilinčanová a Pavol Guričan – zakladatelia ksebe.sk – vďaka ktorým majú ľudia prístup k psychoterapii takpovediac na jeden klik. Neurologička Karin Revajová, ktorá už počas štúdia pomáhala ošetrovať ľudí bez domova a dnes sa popri práci lekárky venuje appke pre ľudí so záchvatmi. Alebo Terézia Mihalovič Lukáčová, spoluzakladateľka organizácie DASATO, ktorá do inovovania vzdelávania zapája aj mentorov z biznisu.
Čas ukáže, či mladá generácia na svojej filantropickej ceste ostane a aký prístup k pomáhaniu si zvolí o desať či dvadsať rokov.
