Odpustenie nie je niečo, čo robíme pre človeka, ktorý nám ublížil, neznamená zmieriť sa ani zabudnúť na to, čo sa stalo. Odpustenie je proces, ktorý zmierňuje naše bolestivé emócie, hovorí Lucia Záhorcová, psychologička a vedecká pracovníčka Slovenskej akadémie vied, ktorá založila projekt Odpustenie.sk
V najnovšej epizóde podcastu Nevyhorení hovoríme o tom, čo je to skutočné odpustenie, ako na nás vplýva dlhodobé pretrvávanie v stave zlosti, čo sa deje v mozgu človeka, ktorý odpúšťa, aj o tom, prečo je zvyčajne náročnejšie odpustiť sebe samému ako druhým.
Prinášame niekoľko zaujímavých myšlienok z nášho rozhovoru:
O odpúšťaní z vedeckého pohľadu
Keď sa povie odpustenie, zvyčajne si podľa psychologičky predstavíme niečo, čo súvisí s náboženstvom. Ona však k tejto tematike pristupuje najmä z vedeckého pohľadu.
„Vnímame to ako tému, ktorá je dôležitá pre duševné zdravie a uzdravovanie zranení. Často sa to prepája so smútením a psychotraumatológiou, ktoré máme v psychológii podložené aj vedecky,“ vysvetľuje Lucia Záhorcová.
Dodáva, že odpustenie proces, ktorý zmierňuje naše bolestivé emócie. V tomto procese dochádza napríklad k zmierneniu negatívnych emócií, ako je smútok, hnev, nenávisť, či dokonca k zmierneniu symptómov depresie, úzkosti, ako aj k zvýšeniu sebaúcty a zlepšeniu medziľudských vzťahov.
Čo (nie) je odpustenie
Najdôležitejšie je však správne definovanie slova odpustenie, keďže v tejto oblasti panuje veľa mýtov. Odpustenie podľa psychologičky nie je zabudnutie na zranenie, jeho ospravedlňovanie či popieranie. Neznamená to, že sa už nikdy nebudeme cítiť nahnevaní na človeka, ktorý nám ublížil, alebo mu dovolíme, aby sa k nám správal, ako sa mu zachce.
„Jedným z najväčších mýtov je, že ide o jednoduché rozhodnutie, keď stačí povedať odpúšťam a urobiť nejaký jednoduchý rituál. No odpustenie je proces, ktorý trvá nejakú dobu, je náročný a často celoživotný,“ vysvetľuje.
Najčastejšie sa zamieňa odpustenie so zmierením, upozorňuje Záhorcová. Ako sa líšia? Zatiaľ čo na zmierenie sú potrebné obidve strany, odpustenie je výlučne náš vlastný vnútorný proces, v rámci ktorého spracovávame svoju emocionálnu bolesť a zranenie.
„Môžeme si stanoviť hranice a vôbec sa nekontaktovať s druhým človekom, nemusíme s ním znova nadviazať vzťah a v mnohých prípadoch sa to ani neodporúča. Napriek tomu vieme odpustiť, “ hovorí psychologička.
Najčastejšie témy
Ľudia vyhľadávajú jej pomoc najmä v súvislosti s odpustením vo vzťahu k rodičom. „Ide o minulé zranenia, ktoré sa objavujú aj v súčasnosti a poukazujú na niečo nespracované a bolestivé. Často sa to ľuďom prenáša aj do aktuálnych vzťahov,“ hovorí odborníčka. Stretáva sa však aj s tematikou odpustenia voči sebe samému.
Ako zistiť, že sa nás táto téma dotýka? „Môžeme vnímať nespracovaný hnev či podráždenosť, ktorá ani nemusí byť namierená len voči ľuďom, ktorí nás zranili. Často ide o neregulované emócie, problémy so spánkom alebo ruminačné myšlienky, ktoré k nám stále prichádzajú,“ vysvetľuje Záhorcová.
Vo vzťahovej oblasti môže ísť o nahromadenie emocionálnych zranení, ktoré sa prejavujú ťažkosťami s intimitou, dôverou, úprimnou komunikáciu, prípadne uzavretím.
Prihláste sa na odber newslettra autorky podcastu Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
Kliknite na obrázok a prihláste sa na odber newslettra autorky Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
Ukotvenie v čase
Na túto tému je dôležité pozerať sa aj v kontexte času. „Odpustenie si vyžaduje bezpečie – vonkajšie aj vnútorné. Nedá sa urýchliť ani vypnúť,“ hovorí psychologička Záhorcová a dodáva, že ak sme aktuálne v traumatickej situácii, prípadne prežívame niečo náročné, nie je možné odpustiť.
Vtedy je náš mozog nastavený na prežitie a všetko ostatné ide bokom. „Keď sme v traumatickej situácii, alebo je naša trauma neintegrovaná, čo znamená, že ju v tele stále prežívame, v našom mozgu sú zapnuté úplne iné mozgové okruhy, ako bývajú pri odpúšťaní,“ vysvetľuje.
Na to, aby sme odpustili, potrebujeme byť v bezpečnom kontakte so svojím smútkom a zároveň mať aj spomínané vnútorné bezpečie – mať svoje zdroje, vedieť, o čo sa môžem oprieť, čo mi pomáha a k čomu sa utiekať, dodáva Záhorcová.
Viac sa dozviete v novom diele podcastu Nevyhorení.
Vypočujte si rozhovor
Rozhovor s Luciou Zahorcovou si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk, osvety na sociálnych sieťach či prednášok a diskusií pre firmy aj verejnosť.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Druhú sériu podcastu Nevyhorení vám prinášame s podporou čistej energie od SPP.
