Ako efektívne zregulovať priemysel okolo kryptomien a zároveň ich nezadusiť? Hlavy financií a centrálnych bánk krajín G7 riešili na zasadnutí v japonskej Niigate dohľad nad kryptoaktívami.
Medzivládne politické fórum diskutovalo, ako zaviesť odporúčania Medzinárodného menového fondu a pripravované normy Rady pre finančnú stabilitu na reguláciu kryptoaktív a stablecoinov. Je to symbolické hneď z dvoch dôvodov.
Zakrátko bude v Japonsku G7 riešiť iné témy súvisiace s evolúciou peňazí, digitálnej meny centrálnych bánk. Krajina zároveň predstavuje takpovediac súostrovie pozitívnej deviácie, kde sa podarilo už pred časom a bez zbytočnej hystérie nastaviť regulačné pravidlá.
Od fiaska k pragmatickým pravidlám
Na jednej strane efektívne chránia investorov, ale sú aj dostatočne benevolentné, aby neobmedzovali slobodu ohľadom nakladania užívateľov s kryptoaktívami. Určitú cenu za to platí samotný kryptobiznis, štát si svoje odkrojí na daniach.
Cesta k rozumnému riešeniu viedla od fiaska bitcoinovej burzy MtGox, ktorá v Japonsku sídlila. Šlo o zvláštnu zmes neuveriteľného diletantizmu vtedajšieho prevádzkovateľa Marka Karpelèsa, rýchleho úspechu burzy a príležitosti, ktorá vytvorila zlodeja.
Krajina po tejto skúsenosti zaviedla na svoju dobu prísne, ale veľmi pragmatické pravidlá pre krypto burzy – a tie neskôr efektívne ochránili zákazníkov krachujúcej FTX.
Rovnaké pravidlá sú príčinou, prečo v krajine oproti západnému priemeru nakúpite kryptomeny so zanedbateľným príplatkom – a prečo sa odtiaľ stiahli americké burzy Kraken a Coinbase. V Japonsku tiež nevzniká mnoho nových krypto spoločností alebo dokonca samotných kryptomien a digitálnych tokenov.
Prostredie, ktoré chráni užívateľov
Zároveň sa však v krajine podarilo nezadusiť ich používanie a vzniklo tak prostredie, ktoré na rozdiel napríklad od amerického trhu skutočne chráni hlavne užívateľov kryptomien. Jedným takým príkladom je spôsob, ako sa japonskí regulátori postavili k obrovskému hacku burzy Coincheck v roku 2018, pri ktorom zmizli tokeny XEM v hodnote viac než pol miliardy dolárov.
Tamojší regulátor Financial Services Agency síce donútil Coincheck drasticky zlepšiť bezpečnostné procedúry aj overovanie klientov, ale z obavy o ochranu užívateľov nenariadil burzu uzavrieť. Burza tak po uhradení zákazníckych strát mohla normálne pokračovať v činnosti.
Oproti tomu MtGox, ktorý v roku 2014 prišiel o 800-tisíc bitcoinov, doplatil na identifikáciu transakcií iba skrz transakčné ID, čo bolo v dobe, keď v Bitcoine ešte fungovala Transaction malleability (poddajnosť transakcie), niečo ako hrdelný zločin. Tento útok na transakcie je už našťastie minulosťou.
Precedens vo svete krypta
Keď vlani v novembri prišiel kolaps FTX, nezostalo po nej len finančné manko za necelých deväť miliárd dolárov, ale tiež vyše milión investorov, ktorým na burze uviazli prostriedky. Po piatich mesiacoch v konkurze navzdory faktu, že novo dosadené vedenie dohľadalo neuveriteľných 7,3 miliardy z chýbajúcej hotovosti a tokenov burzy, vrátila prostriedky svojim klientom iba jediná – práve tá japonská.
Japonská časť FTX už 21. februára všetkým overeným účtom obnovila výbery a do 25. apríla si z nej okolo 10-tisíc jednotlivcov aj právnických osôb vybralo kryptomeny a hotovosť v hodnote asi 175,4 milióna dolárov. To sa môže zdať v mori ostatných záväzkov ako pľuvnutie, ale je to mimoriadne zaujímavý precedens. Čo ho umožnilo?
Japonské pravidlá
Japonsko po hackerských útokoch na centralizované burzy podmienilo ďalšie fungovanie kryptomenových búrz v krajine jednotnými pravidlami bezpečnosti a spoľahlivosti. Medzi povinnosti, cez ktoré nejde vlak, patrí napríklad povinnosť držať aktíva zákazníkov oddelene a ich držba musí byť overovaná každoročnými auditmi.
Financial Services Agency však obmedzuje napríklad i pákové obchodovanie zákazníkov. Investori si tak nemôžu požičať viac než dvojnásobok svojej zástavy pre obchody s pákovým efektom – vo svete pákového obchodovania kryptomien pritom obyčajne nájdeme oveľa vyššiu páku.
Povestná „stovka“, teda páka 100:1 síce zo serióznych búrz pomaly mizne, ale pokiaľ budete chvíľku hľadať, stále nájdete také, ktoré vám podobný „gambling“ umožnia.
Japonské burzy musia zároveň držať minimálne 95 percent klientských krypto prostriedkov offline, teda v takzvaných studených peňaženkách, ktoré nie sú pripojené k internetu. Práve kombinácia týchto opatrení viedla neskôr k tomu, že klienti japonské dcérskej firmy FTX mohli vybrať svoje aktíva po bankrote materskej spoločnosti.
V krajine vychádzajúceho slnka by teda mohlo krypto a kryptobiznis prekvitať. Pokiaľ môžeme veriť dátam serveru BitcoinCasinos.com, Japonsko patrilo v uplynulom roku vedľa Ruska a Brazílie medzi krajiny s najrýchlejšou adopciou kryptomien v medziročnom porovnaní.
Všetko komplikuje daňový zákonník
Napriek tomu sa v poslednej dobe sťahujú zahraničné burzy a nový krypto biznis zakladajú Japonci radšej v zahraničí.
Okrem regulácie v tom môže zohrávať rolu taktiež daňový zákonník. Japonsko má napríklad jednu daňovú zaujímavosť, komplikujúcu vydávanie vlastných tokenov a kryptomien. Je ňou špeciálna sadzba korporátnej dane z nezrealizovaných ziskov z držania kryptomeny. Tá je navyše nastavená na celkom drastických 30 percent.
Pokiaľ teda napríklad vydáte vlastné tokeny v pomyselnej hodnote milión dolárov, bez ohľadu na ich budúcu hodnotu budete musieť ďalší rok zaplatiť tridsať miliónov dolárov na daniach. Nejaké daňové zaťaženie tvorby peňazí a cenných papierov z ničoho však možno nie je zase taký zlý nápad.
Zdaneniu sa v každom prípade nevyhnú ani samotní klienti. V roku 2017 sa Národná daňová agentúra rozhodla, že zisk dosiahnutý z predaja alebo používania kryptomien je považovaný za príjem spadajúci do daňovej kolónky „rôzne“. A pokiaľ niekto v Japonsku získa kryptoaktíva z pozostalosti, týka sa ho pre zmenu nezanedbateľná dedičská daň.
Chceli by ste podobné pravidlá v Európe, alebo dávate prednosť tým, ktoré si pre nás prichystali európski zákonodarcovia v podobe MiCA a nadväzujúcich regulácií?
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Karel Wolf.
