Tisíce zamestnancov, bohatá história a rozsiahla produkcia, ktorá pokrývala domáci aj zahraničný trh, fabriku postavili k elite slávnych slovenských závodov. Spoločnosť Tatraľan bola tradičným výrobcom bavlnených, poloľanových a ľanových tkanín, keď po roku 1989 prišli problémy a lacný tovar z Ázie sa výrazne podpísal pod jej kondíciu. Dnes síce zamestnáva len 11 ľudí, no zaradila sa k špičke vo vývoji špeciálnych maskovacích tkanín pre vojakov.
Textilná ľanová výroba v Kežmarku má silné zázemie. Takmer 160-ročná história spoločnosti však ukazuje Tatraľan ako zraniteľnú fabriku, ktorú dokázali nečinnosť štátu či neschopnosť konkurovať lacným produktom z Ázie zraziť na kolená.
Prežila si znárodnenie, konkurz aj úplný koniec výroby. Značka Ozeta však ožíva
Už v roku 1860 na brehu rieky Poprad v Kežmarku vznikla Mechanická pradiareň a tkáčovňa ľanu, kde v období ešte pred 1. svetovou vojnou pracovalo 500 tkáčov a 300 robotníčok. Po vojne však prišla kríza ľanárskeho priemyslu, čo sa pretavilo až do zastavenia výroby. Časť strojov bola demontovaná a priestory si pod seba zobrala armáda. Svoju novú históriu začala fabrika písať v roku 1948, keď vznikla spoločnosť Tatraľan, štátny podnik, ľanárske závody Kežmarok.
Zlatý vek Tatraľanu
Obdobie pred nežnou revolúciou možno považovať za zlatý vek Tatraľanu. Do roku 1989 mala spoločnosť značné zahraničné kontrakty, sprostredkované spoločnosťou zahraničného obchodu Centrotex Praha. Svojimi výrobkami zásobovala najmä Západné Nemecko, USA, Veľkú Britániu a Sovietsky zväz. „Bola nutnosť vyvážať, pretože od toho záviseli devízy, vďaka ktorým ste mohli nakupovať stroje,“ vraví výkonný riaditeľ Tatraľanu Vincent Sokolák. Vo fabrike vtedy pracovalo asi 2000 ľudí, prevažne ženy.
Spoločnosť mala veľký záber. Okrem tkanín a výrobkov určených na bežnú spotrebu v domácnostiach sa tam vyrábali damašky používané na posteľné matrace, maliarske plátno, reštaurátorské plátno, ale aj izolačné tkaniny na strechy či podlahy. Dokonca Vodné dielo Nagymaros je vybudované aj za pomoci geotextílie vyrábanej v Tatraľane.
Tatraľan patril k slávnym slovenským závodom, ktoré zamestnávali tisíce ľudí. Foto: Archív Tatraľanu
Vrchol strieda bolestivý pád
„Textilný priemysel zažíva od revolúcie na Slovensku ťažké časy,“ konštatuje Vincent Sokolák, pričom za úpadkom slávneho závodu vidí aj nečinnosť vtedajšej vlády, ktorá po revolúcii neposkytovala podporu zamestnávateľom. „Textilné fabriky ostali na okraji záujmu a to aj napriek tomu, že v textile a odevníctve pracovali desaťtisíce pracovníkov.“
Lacným textilným materiálom a produktom z Ázie spoločnosti ako Tatraľan nedokázali cenovo konkurovať. „Napríklad hotové bavlnené produkty sa predávali za cenu, ktorá nepokryla ani náklady na nákup základnej suroviny potrebnej na výrobu Tatraľanu,“ vysvetľuje Sokolák.
Manželia z Bánoviec urobili z detských papúč klasiku, ale aj hit
Najväčšie prepúšťanie zamestnancov prebehlo v rokoch 1993 a 1994, pričom pretrvávalo až do roku 2001, keď sa spoločnosť dostala do konkurzu a zmenila vlastníka aj svoj názov na Texilan s.r.o.Kežmarok. „Vtedajší noví majitelia síce chceli výrobu zachovať, ale nevedeli o textile skoro nič,“ konštatuje Sokolák. A tak sa v roku 2004 majitelia rozhodli spoločnosť ponúknuť na predaj. Mali o ňu vraj záujem aj viacerí zahraniční investori, napokon ju odkúpil český podnikateľ Ján Heřmanský, majiteľ SVITAP J.H.J. s.r.o. vo Svitavách.
Hoci Heřmanský udržal výrobu v Kežmarku ešte sedem rokov, firme sa nepodarilo naplniť výrobné kapacity a napokon český podnikateľ pristúpil k optimalizácii, keď sa rozhodol, že bude lepšie výrobu presťahovať do Svitav.
Výrobné priestory Tatraľanu, ktorý zamestnával prevažne ženy. Foto: Archív Tatraľanu
Tatraľan súčasnosti
Od roku 2013 funguje Tatraľan vo svojich bývalých priestoroch už len v prenájme. Má 11 zamestnancov a venuje sa tu vývoju špeciálnych tkanín najmä pre slovenskú armádu a silové zložky ministerstva vnútra a ministerstva financií. Bojové maskovacie obleky následne šije spolupracujúca spoločnosť Zekon Michalovce.
„Naše maskovacie bojové obleky sú prehodnocované aj v aliancii NATO a sú vysoko hodnotené,“ vraví Sokolák. Armádna maskovaná tkanina je na bežnom trhu nepredajná, keďže ide o materiál výlučne určený pre slovenskú armádu. Tatraľan vyvíja tkaniny, ktoré sú hydrofóbne s moskytovou úpravou, čo znamená , že vojaka neotravuje lietajúci hmyz, odpudzuje hlodavce, škorpióny či hady. Maskovacie oblečenie navyše nezachytí ani nočné videnie.
Vyrábali pre Hugo Boss aj Lacoste, ich pančuchy sú už polstoročie legendou
„Vyvinuli sme tiež tkaninu na nový protichemický odev, ktorý sa využíval v Iraku a Afganistane. Je to textilné oblečenie s uhlíkovou vložkou, ktoré v prípade chemického útoku dokáže absorbovať z ovzdušia nebezpečné bojové chemické látky,“ vraví výkonný riaditeľ, pričom sa pracovníci Tatraľanu na vývoji podieľali spolu s nemeckým partnerom.
Na otázku, či je možné, aby sa niekedy vrátil textilný priemysel v plnej sile pod Tatry, Vincent Sokolák odpovedá: „Nevráti. Textilný priemysel sa nikdy nevráti na Slovensko. Všetko prechádza do Ázie. Je to náročný priemysel na odbornosť. Na obnovu by bolo potrebných ďalších minimálne 15 až 20 rokov.“
Ročné tržby Tatraľanu sa od roku 2013 držia na stabilnej úrovni nad hranicou 930-tisíc eur, no za minulý rok skončila spoločnosť v červených číslach.
Súčasná podoba Tatraľanu, ktorý je dcérskou spoločnosťou českej firmy SVITAP J.H.J. s.r.o. Foto: Archív Tatraľanu
Hlavná foto: Pod Tatrami sa spracúva ľan od roku 1860. Foto: archív Tatraľanu
