Užívanie psychedelík sa dá prirovnať k manipulácii s ohňom. Keď s ním viete zaobchádzať, ohrejete si jedlo alebo zakúrite. Keď to neviete, zhorí vám strecha nad hlavou.
Takéto prirovnanie používa investor a filantrop Ondřej Fryc, keď vysvetľuje, že psychedeliká síce nie sú bez rizika, ale pri správnom užívaní podľa neho môžu byť pre spoločnosť prospešné.
„Téma duševných ochorení je mi blízka a myslím si, že psychedeliká potrebujú získať punc serióznosti, aby sa ich podarilo vyčleniť z vreca, do ktorého ich väčšinová spoločnosť hádže,“ hovorí.
Upozorňuje, že ich zaradenie medzi tvrdé drogy, ako je heroín alebo pervitín, nie je fakticky správne. „Psychedeliká totiž nespĺňajú ani jednu z definícií zaradenia do takého zoznamu – nie sú toxické, nespôsobujú závislosť a predovšetkým majú preukázateľné liečebné využitie,“ vymenuje podnikateľ.
V službách vedy
Fryc, dodnes známy hlavne ako zakladateľ e-shopu Mall.cz, dlhodobo podporuje Nadačný fond pre výskum psychedelík Psyres, ktorý založili neurovedci a psychiatri Jiří Horáček, Tomáš Páleníček a Martin Brunovský. A zo súkromných zdrojov financuje klinický výskum psychoaktívnych látok a ich využitie v neurovedách.
„V správnej rade fondu som preto, aby som pomohol zviditeľniť tému, ktorú Psyres rieši. Finančne tiež podporujem klinické štúdie, ktoré účinok psychedelík skúmajú,“ hovorí Fryc. S nápadom stať sa členom správnej rady fondu ho oslovil filantrop Václav Dejčmar, v rade okrem nich zasadá ešte umelec Yemi A. D.
V súčasnosti sa Psyres sústredí napríklad na výskum psilocybínu v paliatívnej liečbe alebo u pacientov s rezistentnou depresiou, teda u ľudí, na ktorých stav štandardné formy liečby nemajú efekt. Vo fáze dizajnu sa nachádza štúdia na výskum psychedelík pri neurodegeneratívnych ochoreniach ako Alzheimerova choroba.
Čo sú psychedeliká?
Psychedeliká, kam patrí napríklad psilocybín, LSD alebo DMT, patria medzi nelegálne látky. Dohovor OSN ich od sedemdesiatych rokov označuje za drogy bez liečebného využitia vo všetkých členských štátoch, teda aj v Česku či na Slovensku. Radia sa medzi halucinogény, čo znamená, že rozširujú vedomie, sprostredkovávajú kontakt s našimi emóciami alebo nám pomáhajú vybaviť si hlboké spomienky.
Výskum podporí aj štát
A hoci v posledných rokoch zažívajú psychoaktívne látky „renesanciu“, stále sa s nimi spája mnoho mýtov. Odborníci v Česku aj inde po svete pritom tvrdia, že môžu slúžiť na terapiu niektorých ochorení, čo dokazujú aj štúdie. A vďaka tomu sa pomaly mení aj prístup úradov.
Účinok psychedelických látok u ľudí s duševnými problémami dlhodobo skúma napríklad Národný ústav duševného zdravia. A česká vláda v apríli oznámila, že chce do výskumu niektorých halucinogénnych látok pri liečbe závislostí investovať 40 miliónov korún (asi 1,68 milióna eur).
Podľa mnohých expertov, napríklad podľa národného protidrogového koordinátora Henricha Vobořila, je však nutné zmeniť systém regulácie drog, ktorý pozerá na všetky látky rovnako. S tým súhlasí aj Fryc.
Za príklad dáva Austráliu, Kanadu či niektoré štáty USA, kde je užitie psychedelických látok v niektorých typoch liečby už legálne.
Oregon ako prvý štát v USA umožní kontrolované používanie psilocybínu. Takto trénujú budúci „sprievodcovia“ pacientov. Foto: SITA/AP
Dvojaký meter
„Z môjho pohľadu je nepochopiteľné, že česká spoločnosť dovoľuje jedincovi ‚ožrať sa do nemotyʻ, ale nedovolí mu liečbu za pomoci psilocybínu,“ hovorí. Spomenie aj prípad poľských manželov, ktorým Vrchný súd v Olomouci uložil osemročný trest väzenia za ayahuascové rituály.
Súd vysvetľoval výšku trestu tým, že manželia trestnú činnosť páchali dlhodobo. Do Česka postupne dostali viac dvesto kilogramov koncentrátu, z ktorého získali asi tristo litrov nápoja so zakázaným prírodným halucinogénom DMT.
Prípad šamana a jeho pomocníčky, ktorí nakoniec dostali milosť od vtedajšieho prezidenta Miloša Zemana, vzbudil záujem médií aj verejnosti. Podnietil debatu o tom, prečo súd udelil taký vysoký trest za nakladanie s látkou, ktorá je síce podľa zákona zakázaná, ale vedci preukázali, že nie je návyková a začína sa používať aj ako liečivo.
Nahradia raz antidepresíva?
Fryc, v minulosti člen rebríčka najbohatších Čechov, už výskum podporil miliónmi korún. Podnikateľ pred desiatimi rokmi predal Mall.cz a dnes sa venuje predovšetkým investičnému fondu Reflex Capital. V portfóliu spoločnosti sú aj projekty zaoberajúce sa podporou duševného zdravia, napríklad aplikácia VOS.health.
„Nárast depresívnych pacientov na celom svete je extrémny a rovnako tak spotreba antidepresív. Ekonomické dopady na štátne rozpočty sú brutálne. Len v Česku v roku 2018, teda ešte pred koronavírusom, išlo o osemdesiat miliárd korún (asi 3,73 miliardy eur). Nie je možné pred tým ďalej zatvárať oči. Som za, nech sa preskúmajú ďalšie možnosti liečby, než len problém zaplátať antidepresívnou pilulkou,“ hovorí.
Odborníci tiež podotýkajú, že zatiaľ čo antidepresíva navodzujú pocit úľavy až o niekoľko týždňov, psychedeliká to zvládnu počas niekoľkých hodín. Zároveň však upozorňujú, že bez odborného dohľadu môže užívanie spôsobiť vážne problémy.
Dôležitá je osveta a kontrola kvality
Ani podľa Fryca by psychedeliká nemali byť voľne dostupné, ale regulované. Dôležité je podľa neho vzdelávanie. Teda aby ľudia vedeli, čo aká látka môže urobiť s ich telom a mozgom, a aby nekonzumovali neznáme látky v nevhodnom prostredí. Či už je reč o psychedelikách, alkohole, kofeíne alebo látkach na pomedzí, napríklad o kratome (listy stromu z juhovýchodnej Ázie obsahujú látku, ktorá funguje ako morfín, pozn. red.).
„To, že sú niektoré látky nelegálne, ich vytlačilo na čierny trh, kde neexistuje žiadna osveta ani kontrola kvality. Čo taká prohibícia spôsobuje, sme videli na príklade alkoholu v tridsiatych rokoch v USA…,“ hovorí Fryc.
Ako filantrop podporuje projekty, ktoré môžu mať významný vplyv na celú spoločnosť. „Keď ma niekto osloví s tým, že potrebuje nový invalidný vozík, tak je to, samozrejme, smutný príbeh. Ale ide o pomoc jednotlivcovi a nie o niečo, čo by mohlo mať efekt na celú spoločnosť ako napríklad v prípade výskumu psychedelík alebo podpory školstva,“ uzatvára.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Adéla Očenášková.
