Ktoré víno je najdrahšie na svete? Už niekoľko desaťročí je odpoveď rovnaká: červené burgundské Grand Cru. Jeho popularita spravila z odrody Pinot Noir ťahúňa vinohradníctva a vinárstva po celom svete. Slovensku sa však zatiaľ tento trend akoby vyhýbal.
Dlhé roky bolo najdrahším vínom sveta – ak neuvažujeme o rôznych limitovaných edíciách – Romanée-Conti Grand Cru od rovnomenného vinárstva. Rok pred pandémiou ho z trónu zosadilo víno z hrozna, ktoré sa rodí rovnako v Burgundsku, akurát o dve dediny ďalej: Musigny Grand Cru od ďalšieho hviezdneho mena, Domaine Leroy.
Ceny týchto vín už dávno odleteli, ako americkí vínni kritici s obľubou hovoria, „do stratosféry“. V posledných rokoch rástli po tisíckach eur ročne, aktuálne stojí jedna fľaša Musigny od veľkej dámy Burgundska, Lalou Bize-Leroy, takmer 40-tisíc. (Ide o priemer z pár desiatok ročníkov, ktoré by mali byť dostupné na trhu).
Absurdné ceny sú dôsledkom jednak minimálnych produkčných objemov (často iba pár tisíc fliaš z ročníka) a jednak obrovského záujmu boháčov z celého sveta o investíciu do tých „najlepších“ vín planéty.
Ošiaľ menom pinotizmus
Kult, ktorý fľašu červeného s produkčnými nákladmi nanajvýš pár desiatok eur premenil na investičnú trofej o celé tri rády drahšiu, dostal napokon meno podľa odrody, z ktorej sa červené burgundské vyrába. „Pinotizmu“ v podmienkach slovenského vinárstva a slovenského trhu s vínom sa venovala diskusia na nedávnom Hospitality Expo v Mirror bare bratislavského Hotela Carlton.
„Čo pre mňa znamená Pinot Noir? Jednoducho, je to odroda, ktorá sa pestuje v každej krajine, kde sa pestuje vinič,“ povedal v diskusii David Papillon, jeden z mála vinárov, ktorí sa na Slovensku systematicky venujú výrobe vín z Pinotu Noir.
„A skutočne je to úžasná odroda, už len tým, že nemá iba jednu typickú vôňu. Tá sa líši podľa toho, kde hrozno rástlo, aj akým spôsobom je víno vyrobené. Pinot nemá stereotyp, zrkadlí sa v ňom aj terroir aj vinár.“
Práve schopnosť tejto odrody odrážať rovnako pôvod, špecifiká vinohradu a pestovania viniča, ako aj postupy, ktoré vinár použije, je dôležitým faktorom, ktorý podporuje záujem zberateľov.
Desaťkrát celé Slovensko
Aktuálne je piatou najrozšírenejšou modrou odrodou hrozna na svete, v USA, ktoré ťahajú väčšinu expanzie, dokonca treťou najčastejšou zo všetkých. Rozloha vinohradov venovaných Pinotu Noir, Pinotu Nero, Spätburgunderu či Rulandskému modrému, ako znejú jeho synonymá, predstavuje pri približne 115-tisíc hektároch viac ako desaťnásobok rozlohy všetkých vinohradov na Slovensku.
Grand cru vinohrad Latricieres Chambertin v Burgundsku. Foto: Flickr
Grand cru vinohrad Latricieres Chambertin v Burgundsku. Foto: Flickr/dvdbramhall, licencia CC BY-NC-ND 2.0
Slovenské Rulandské modré sa pestuje na minimálnej výmere, približne na dvoch stovkách hektárov, čo sú jednotky percent vinohradov u nás. David Papillon s manželkou Darinou v ich vinárstve Víno od Francúza vyrábajú pinoty z hrozna pestovaného v prvom ekologickom vinárstve u nás, Víno Natural Domin a Kušický z Veľkého Krtíša.
Pre svoje pinoty si Papillon vybral taký štýl, aký je typický vo Francúzsku a čoraz viac po celom svete. Snaží sa, aby jeho vína boli elegantné, expresívne a precízne, a nie mohutné či extraktívne, aké často bývajú mnohé slovenské červené.
Rafinovanosť, nie mohutnosť
„Pinot Noir nemá taký senzorický prejav, ktorý by sa dal prirovnať k autu s veľkými kolesami, s akým sa chce každý pochváliť pred kamarátmi,“ charakterizoval odrodu Rastislav Šuták, someliér WinePlanet.sk. „Táto odroda si žiada citlivejšieho poslucháča, je diskrétna, jemná, niekedy sa hovorí, že je ženská. Špičkové pinoty z celého sveta spája najmä elegancia, rafinovanosť, ušľachtilosť či noblesa. Pred kamarátmi sa ľudia zvyknú chváliť skôr vínami z Bordeaux alebo z Toskánska, napríklad Brunellom.“
Hoci najrozšírenejším „statusovým“ vínom na svete je zrejme premier cru classé z Bordeaux, aj vyznávačov pinotov, ktorým „chutia iba“ vína grand cru (alebo aspoň premier cru), sú na svete takisto celé zástupy.
Móda pinotizmu pomohla dvihnúť ceny aj producentom v Nemecku, americkom Oregone a Washingtone či na Novom Zélande. Ceny vinohradov v Burgundsku vyhnala do rádov miliónov eur na hektár. Samozrejme, tento trend má aj prvky snobizmu a „statusového pitia.“
Dvierka do vyšších sfér
„Hlas sa im stíši, tón sa zmení na akési vyznávanie,“ charakterizoval prístup niektorých zákazníkov slávny publicista magazínu Decanter Andrew Jefford. „Pinotizmus je kult vo svete vína, žiadna iná iná odroda sa neteší takej pozornosti.“
Jefford, ako skeptický Angličan, ktorý žije vo Francúzsku, sa tomuto ošiaľu skôr posmieva, nazýva ho ironicky „dvierkami do vyššieho sveta“ a upozorňuje, že máloktorá odroda je v pomere ku kvalite vína viac predražená ako Pinot Noir.
Centrum burgundských vín, sála starého hospicu v meste Beaune. Foto: Flickr
Centrum burgundských vín, sála starého hospicu v meste Beaune. Foto: Flickr/Alan Harris, licencia CC BY-ND 2.0
Napriek tomu – či skôr práve preto – je Pinot ťahúň, ktorý dáva šancu budovať ziskové vinohradníctvo celým regiónom či dokonca štátom. Obrat burgundského vína (vrátane bieleho Chardonnay) dosahuje ročne rádovo dve miliardy eur, Pinotu však v Burgundsku (vo všetkých kvalitatívnych kategóriách spolu) rastie iba približne desatina svetovej produkcie.
Alternatívy z celého sveta
Ešte v roku 2018 napísala najslávnejšia vínna kritička Jancis Robinsonová pre Financial Times často citovaný článok, ktorý uviedla príhodou z jednej degustácie. „Istý dobre oblečený účastník sa mi priznal, že konečne opustil svet toho stále drahšieho červeného burgundského. Nie je to nijaký držgroš, naposledy sme sa stretli na večeri, kde vytiahol fľašu Romanée Saint-Vivant ročník 1971 od Romanée-Conti.“
Napriek tomu však „teraz bol tu, na degustácii najlepších alternatív burgundského z Nemecka“.
Pred rokom, v januári 2022, už Robinsonová otvorene napísala, že mnohé vína z vinárskeho „Nového sveta“, od Argentíny po Nový Zéland, dokázali Burgundsko, ktoré výrazne trpí globálnym otepľovaním, predbehnúť a sú dnes tým, čím bývalo kedysi ono: stelesnením elegancie a jemnosti. „Niektoré vína z ročníka 2020 sa mi zdali až príliš telnaté a sladké na to, aby pasovali do mojej – možno zaujatej – predstavy o burgundskom,“ napísala.
Že by sa skeptickým kritikom raz podarilo priblížiť svetové pinoty normálnym konzumentom, nevyzerá ani trochu pravdepodobne – krivka indexu Livex Burgundy 150 (15 ročníkov 10 najslávnejších vín) síce v posledných 12 mesiacoch stagnuje, ale na spomínaných „stratosferických“ úrovniach blízko tisíc eur za fľašu. Aj „základné“ vína z Burgundska už viac rokov stoja desiatky eur za fľašu a ich ceny ďalej rastú.
Šanca aj pre Slovensko?
Chvála kritikov pre vína z Nového sveta dáva skôr šancu producentom z týchto krajín. „Podmienky na pestovanie a výrobu červených vín aj z Pinotu Noir sa na Slovensku v posledných rokoch vďaka teplejšiemu počasiu zlepšili,“ povedal David Papillon. „Aj my teraz máme vďaka tejto špičkovej odrode šancu vyrábať skutočne veľké vína.“
Či sa slovenským vinárom v budúcnosti podarí naskočiť na tento veľký svetový trend, je však otázne. Na Slovensku nemá špičkový Pinot Noir tradíciu ani väčší počet vinárov, ktorí by sa vďaka nemu chceli profilovať.
Chalon sur Saonne v južnom Burgundsku. Foto: Flickr
Chalon sur Saone v južnom Burgundsku. Foto: Flickr/dvdbramhall, licencia CC BY-NC-ND 2.0
Výzvou pre slovenský Pinot je aj otepľovanie, keďže táto odroda príliš veľa horúcich dní v roku nepotrebuje – vína z prezretého hrozna eleganciu rýchlo strácajú. „Ochutnať hrozno pred zberom, zvážiť aj obsah kyselín, tanínov a fenolickú zrelosť ako celok je pri Pinote dôležitejšie, než sledovať iba čísla o cukornatosti,“ poznamenal Papillon.
„Nie je to odroda, ktorú je potrebné silne lisovať, stačí citlivo, a aj oberačka môže prísť skôr ako pri iných modrých odrodách.“
Naspäť k elegancii?
Slovenským pinotom nepomáha ani veľký záujem konzumentov o mohutné, mocné červené vína v štýle odrôd ako Primitivo či Dunaj. „Budúci vývoj na slovenskom trhu závisí aj od zákazníkov. Aj oni môžu vinárovi odkázať – vráťme sa radšej k elegantnejším vínam, aké sme tu mali kedysi,“ povedala someliérka WinePlanet.sk Denisa Šutáková.
Fľaše burgundského na dražbe. Foto: Flickr
Fľaše burgundského na dražbe. Foto: Flickr/Lee Live
„Slovenskí vinári, napríklad Ján Domin, už v minulosti dokázali vyrobiť pekné pinoty aj napriek tomu, že štýl slovenského Pinot Noir sme vlastne nikdy nemali definovaný, a ani dnes nemáme určené vinohradnícke oblasti, kam patrí.“
„Vinárstvo nesmie nikdy predbiehať vinohradníctvo,“ upozornil na záver Rastislav Šuták. „Dobrý Pinot sa rodí vo vinohrade, a až keď na Slovensku nájdeme parcely, ktoré sú preň skutočne vhodné, budeme aj u nás môcť robiť noblesný a ušľachtilý Pinot Noir.“
