Čo sa stane, keď máme v mozgu pretlak dopamínu? Môže to viesť až k „vyhoreniu“ centra nášho potešenia, keď nás prestávajú tešiť aktivity, ktoré nám ešte nedávno prinášali radosť.
Milujem, keď objavím zaujímavý podcast, ktorý mi skráti ranné dochádzanie do práce, prechádzky so psom či domáce práce, do ktorých sa mi nechce. So slúchadlami vtedy robím hádam všetko, mám ich v ušiach nonstop.
Bavia ma rozhovory so zaujímavými ľuďmi, no rada sa tiež zasmejem či vzdelávam v oblastiach, ktoré ma fascinujú. Podcasty mi prinášajú potešenie na rôznych frontoch. Veľa potešenia!
Článok vyšiel v rámci najnovšieho newslettra Forbesu o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
Nedávno som si ale uvedomila, že čím viac audia prijímam a čím lepšie sa cítim v izolácii slúchadiel, tým menej si užívam všetko ostatné. Postupne ma začali nudiť aj aktivity, ktoré mi predtým prinášali radosť samé o sebe. Stala som sa nervóznejšou.
Odpoveď na otázku, prečo to tak je, som objavila až v knihe americkej profesorky psychiatrie Anny Lembke s názvom „Dopamine nation“ (vo voľnom preklade: Dopamínový národ: Hľadanie rovnováhy vo veku pôžitkárstva).
Lembke sa v nej venuje jednému z najzaujímavejších zistení neurovedy za posledné desiatky rokov – a to, že tie isté oblasti mozgu, ktoré spracovávajú príjemné pocity, spracovávajú aj to nepríjemné, pričom sa usilujú o udržiavanie balansu medzi bolesťou a potešením. Odborne sa to nazýva homeostáza a je to tendencia všetkých živých systémov zachovávať fyziologickú rovnováhu.
Akékoľvek vychýlenie z rovnováhy má svoju cenu. Ako to funguje?
Kompenzácia potešenia
Vždy, keď sa usilujeme o niečo, o čom si myslíme, že nám spôsobí potešenie, napríklad nový diel obľúbeného podcastu, nákupy, sex či čokoláda, vyplaví sa v našom mozgu dopamín – chemická látka, ktorá hrá kľúčovú rolu pri motivácii, odmene a zažívaní príjemných pocitov.
Počas konkrétnej činnosti sa cítime fajn a v niektorých prípadoch až euforicky, no krátko po jej skončení sa (bez nášho vedomia) spustí silný autoregulačný mechanizmus a predchádzajúce potešenie sa balansuje rovnako veľkými dávkami nepríjemných pocitov.
Možno ste to zažili aj vy, napríklad pri sledovaní zábavných videí na sociálnych sieťach, keď ste hneď po odložení telefónu pocítili nepokoj či podráždenie. Alebo ste dosiahli niečo veľkolepé a po radosti prišlo prázdno. Mne osobne sa to spája aj s alkoholom. Zlé psychické rozpoloženie deň potom, ako sme to „prehnali“, môže byť kompenzáciou za všetok dopamín prijatý v drinkoch.
A ako najčastejšie riešime tieto nepríjemne stavy? Vyhľadávaním ďalšieho potešenia! Preto si pozrieme ešte jedno video, vypočujeme ďalší podcast, pokračujeme v jedení čipsov, ďalšom drinku, pozeraní porna, hraní videohier… No má to háčik.
Vyhorenie centra potešenia
Pomyselná ručička na váhe nášho centra potešenia sa po čase nenakláňa na stranu príjemných pocitov tak výrazne a nezotrvá tam dostatočne dlho. Neskoršie preklopenie na stranu bolesti je však už markantnejšie a trvá dlhšie, vysvetľuje psychiatrička Lembke vo svojej knihe.
Ide o ten istý mechanizmus, ktorý poháňa tvorbu závislostí. A ako ukazuje môj vlastný príklad, nemusí ísť len o drogy v pravom zmysle slova.
Práve naša honba za dopamínom a snaha vyhýbať sa bolesti majú podľa odborníčky súvis s nárastom problémov v oblasti duševného zdravia, a to najmä v bohatších krajinách.
Ak sa totiž vystavujeme veciam či činnostiam, vďaka ktorým sa nám v mozgu uvoľňuje dopamín často a vo veľkých množstvách, vedie to k deficitu potešenia vo všeobecnosti. Lembke hovorí v tejto súvislosti aj o „vyhorení centra nášho potešenia.“
V kontexte obrovského nadbytku podnetov, ktoré nám denne sľubujú potešenie, ide o veľmi zaujímavé a dôležité zistenie. Napokon, možno sa nemáme tak zle napriek hojnosti, v ktorej žijeme, ale práve kvôli nej.
Inšpirácia a praktické využitie
Ja sama som kvôli nadmernej konzumácii podcastov zažila taký dopamínový pretlak, že všetko okolo mňa sa mi bez slúchadiel zdalo akési nudnejšie – rozhovory s ľuďmi, prechádzky so psom, cesty do práce… Nebavili ma už ani samotné podcasty!
Vrátiť sa k tomu, čo ma kedysi tešilo, mi pomohlo práve lepšie pochopenie rovnováhy vďaka spomínanej knihe.
Tu sú štyri lekcie, ktoré si z nej odnášam:
- Snaha o neprestajné zažívanie potešenia a vyhýbanie sa nepríjemným pocitom prináša nakoniec len bolesť.
- Téma „závislostí“ sa v dnešnej dobe dotýka takmer každého z nás.
- Občasné rozptýlenie od nepríjemných pocitov je fajn, ale keď sa stane našou jedinou stratégiou, môže narobiť viac škody ako úžitku.
- Aj nuda je v živote dôležitá!
Prihláste sa na odber
Ak vás tento článok zaujal, prihláste sa na odber nášho well-being newslettra, ktorý vychádza raz mesačne. Vzniká pod taktovkou projektu Nevyhorení a venujeme sa v ňom duševnému zdraviu, hľadaniu vnútornej pohody a rovnováhy. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
Prvé vydanie newslettra sa venovalo stresu a môžete si ho prečítať tu.