Muž, ktorý predáva najviac rolovacích papierikov na svete je buď presne ten za koho ho považujete, alebo niekto úplne iný. Zoznámte sa s Donom Levinom, ktorého biznis je dodnes zastretý dymom, a napriek tomu ho vyniesol do klubu miliardárov.
Stretával sa síce s excentrickým novinárom Hunterom S. Thompsonom, flámoval v Hefnerovej rezidencii Playboy a prišiel o auto keď bol v „náladičke“ z marihuanovej maškrty, ktorú si chvíľu predtým doprial, kým jeden z jeho skladov prehľadávali federálni agenti.
Spolu s miliardárom Markom Cubanom sa uchádzali o bejzbalový tím Chicago Cubs a sám vyprodukoval niekoľko dilmov, vrátane hororu Maximum Overdrive z roku 1986 podľa námetu Stephana Kinga.
Miliardár vďaka papierikom
Napriek tomu, že vlastní kultové značky, ktoré sú známe užívateľom marihuany po celom svete ako napríklad E-Z Wider, Zig-Zag, OCB či JOB, sám ju nefajčí. Dokonca ani nevie, ako si ubaliť džointa.
„Bol som ten typ, ktorý si dal džointa a potom slintal niekde v kúte,“ hovorí o svojej skúsenosti s užívaním konope dnes 72-ročný Don Levin, zakladateľ spoločnosti D.R.L. Enterprises, pod ktorú spadá aj značka Republic Brands.
„Bol som ako v kóme, zabíjalo ma to. Správal som sa veľmi čudne.“ Našťastie pre Levina, milióny ďalších konzumentov marihuany vedia, ako si ubaliť dobrého džointa.
Forbes/Ethan Pines
Okrem značiek rolovacích papierikov Levin vlastní aj továrne, ktoré z konope, dreva, bambusu a ryže vyrábajú papier. Taktiež vlastní aj výrobný závod, kde vkladajú rolovacie papieriky do brožúrok. A toto všetko z neho urobilo miliardára.
Forbes odhaduje, že Levin, ktorý vďaka spoločnosti D.R.L Enterprises vlastní sto percent spoločnosti Republic, má spolu so svojou manželkou a synom trhovú hodnotu najmenej 1,7 miliardy dolárov.
A hoci je členom klubu dolárových miliardárov so všetkými výhodami, ktoré k tom patria – vlastní napríklad dva domy (jeden v Phoenixe a druhý v Highland Parku v Illinois), súkromné lietadlo a chicagský hokejový tím, až donedávna unikal pozornosti verejnosti.
Gigantické množstvo papierikov
Spoločnosť Republic ročne vyrobí viac ako 1,2 miliardy brožúrok rolovacieho papierika. Podľa slov Levina, ak by si niekto dal tú námahu a naukladal ich vedľa seba, spolu by vytvorili rad dlhý šesť miliónov kilometrov.
Jednu z jeho najznámejších značiek, E-Z Wider, založil bývalý miliardár Bob Stiller, ktorý neskôr vybudoval aj spoločnosť Green Mountain Coffee a Keurig – a Burton Rubin.
Stiller spomína, že keď v roku 1981 predal Levinovi spoločnosť Rizla za 6,2 miliónov dolárov, vyrábala také množstvo rolovacích papierikov, že by ním dokázal deväťkrát obmotať zemeguľu. Dnes je papierikov z Levinových továrni toľko, že by sa nimi planéta dala obaliť 150-krát.
„Sme najväčší výrobca rolovacích papierikov na svete,“ hovorí Levin počas rozhovoru pre americký Forbes, ktorý sa odohráva v jeho dome v štvrti Bilmore v Phoenixe. Teplomer ukazuje 35 stupňov Celzia a pri nohách mu leží jeho viditeľne nervózny kríženec pudla menom Claude. „Tvoríme celý dodávateľský reťazec.“
Biznis zahalený dymom
Papier už dlhšiu dobu predstavuje výhodný biznis s vysokými maržami. No v celosvetovom kontexte je odvetvie rolovacích papierikov neprehľadné a hmlisté. Dokonca ani analytici zaoberajúci sa tabakovými a konopnými spoločnosťami nemajú jasnú predstavu o veľkosti a rozsahu tohto priemyslu.
Je náročné to sledovať, keďže väčšina tovární je takmer všade vo svete v súkromných rukách. A to od spoločnosti Papeteries du Leman, Levinových továrni vo francúzskom Publier, ktoré zásobuje výrobňu brožúr rolovacích papierikov Republic v Perpignane, až po Miquel y Costas & Miquel v Barcelone, Glatz v Nemecku a Delfort v Rakúsku.
Najväčší svetový výrobca špeciálneho papiera, spoločnosť Schweitzer-Mauduit International v Saint-Girons vo Francúzsku, ktorú vlastní verejne obchodovaná firma Mativ so sídlom v Alpharette v štáte Georgia, produkuje rolovacie papieriky pre firmy ako Raw a Vibes. Taktiež vyrába cigaretové papieriky pre spoločnosti Altria, Philip Morris International, Imperial Brands Plc., Japan Tobacco Inc. a British American Tobacco.
Spoločnosť Republic ovláda približne tretinu severoamerického trhu rolovacích papierikov, a to so značkami E-Z Wider, OCB, JOB a Top. Približne rovnaký tretinový podiel na trhu vlastnia spoločnosti Turning Point Brands so sídlom v Kentucky a spoločnosť HBI International, ktorá sídli v Arizone a vyrába rolovacie papieriky značky Raw.
Turning Point Brands vlastní okrem iného aj licenciu na predaj Zig-Zag od spoločnosti Republic v USA a v Kanade.
Celkový predaj v Severnej Amerike na veľkoobchodnej úrovni sa odhaduje približne na 550 miliónov amerických dolárov ročne. Celosvetový predaj sa odhadom pohybuje okolo dvoch až troch miliárd amerických dolárov ročne.
Levin nechce hovoriť o presných číslach. Podľa Forbesu však spoločnosť Republic generuje cash flow vo výške 230 miliónov dolárov z odhadovaných tržieb 650 miliónov dolárov, a to vďaka 35-percentnej marži z nezdaneného zisku (EBITDA).
Riaditeľka pre príjmy spoločnosti Republic, Rebecca Rollová, zhrnula, prečo je odvetvie rolovacích papierikov výhodným biznisom: „Predávame niečo, čo ľudia zapaľujú. A čo môžu zapáliť iba raz.“
Mať peniaze je lepšie ako byť chudobný
Levin, ktorý zvyčajne nosí golfové tričká (aj keď golf nehrá) a tenisky, vyrástol v úplne inom prostredí, než v akom sa nachádza dnes – pri poháriku bieleho vína v oceňovanej reštaurácii v centre Scottsdale, iba pár minút od svojho domu v hodnote 4,5 milióna amerických dolárov.
V päťdesiatich rokoch Levin vyrastal v chicagskej štvrti Albany Park so svojím otcom, ktorý bol „najpoctivejším“ predajcom ojazdených áut. Keď mal 14 rokov, obchod jeho otca sa dostal do problémov a museli sa s rodinou presťahovať.
„Prišli sme o všetko,“ hovorí Levin. „Skúsil som si. aké je to byť chudobný aj bohatý. A zistil som, že mať peniaze je tá lepšia možnosť.“
Reklamný leták z roku 1976, v ktorom Levin sľuboval najkompletnejší a najmenej komplikovaný prehľad na trhu v tomto odbore. Foto: Adams Apple
Koncom 60.rokov, po skončení služby v zálohe americkej námornej pechoty, sa zúčastnil na vzdelávacom programe spoločnosti General Motors s cieľom stať sa predajcom automobilov. Na vysokú školu síce nechodil, no vždy pracoval a zistil, že predaj áut mu ide od ruky.
Hovorí, že mal jeden obľúbený trik, ktorý využíval k uzatvoreniu obchodu so zákazníkmi, ktorým sa cena zdala príliš vysoká. Zavolal svojmu šéfovi a pred dotyčnými zákazníkmi ho vyhodil. Celé to bolo len veľké divadlo, no zvyčajne to vraj fungovalo.
K rolovacím papierikom sa dostal náhodou
Syn predajcu ojazdených áut mal však vyššie ambície. Na začiatku 70. rokov mu jeho kamarát z detstva, Sheldon Miller, rozprával o groovy obchode (slangový výraz groovy označuje niečo, čo je módne a zaujímavé a často sa spája práve s užívaním marihuany, používal sa najmä v období hippies, pozn. red.) Adams Apple v chicagskom Rogers Parku, ktorý bol práve na predaj.
„Myslel som si, že je to nejaký butik, kde predávali zvonové džínsy a anglickú hudbu, napríklad Jethra Tulla,“ rozpráva Levin. Obchod známy svojím psychadelickým nápisom nakoniec odkúpil aj so všetkým inventárom. Jediné čo odmietal prevziať bola krabica od topánok plná rolovacích papierikov.
„Nikdy predtým som cigaretové papieriky nevidel a ani som ich nechcel,“ spomína Levin. Počas nasledujúcich troch dní si však uvedomil, že väčšina jeho zákazníkov chodí do obchodu práve kvôli nim.
„Zavolal som predchádzajúcemu majiteľovi obchodu a krabicu som od neho odkúpil,“ hovorí. „A vtedy som si uvedomil, že som kúpil obchod, ktorý ponúka tovar pre fajčiarov marihuany.“
Aby doplnil zásoby rolovacích papierikov, musel poslať peniaze distribútorovi až do New Yorku. Za niekoľko mesiacov dostal novú zásielku papierikov vyrobených v Španielsku. Časom zistil, že distribútor si pýta peniaze od rôznych maloobchodníkov, pričom papieriky predáva s veľkou prirážkou.
„Napadlo mi, že by som to mohol robiť tiež. A tak som nasadol do lietadla,“ hovorí. „Problém bol ale v tom, že som ich musel nakúpiť veľa. Oveľa viac, než som dokázal predať v obchode s rozlohou 800 štvorcových metrov.“
Cesty Millera a Levina sa nakoniec v roku 1971 rozišli a Levin začal podnikať na vlastnú päsť. Vybudoval spoločnosť Adams Apple Distributing Co. a krátko po jej založení začal dostávať obrovské objednávky na rolovacie papieriky. Predával ich po stredozápade USA do rovnakých obchodov, ako bol ten jeho.
Neviem, čo je bongo, ale zoženiem to
Počas jednej z jeho ciest vlakom zo Španielska do Holandska s prestupom v Paríži sa Levin rozhodol zastaviť sa v kancelárii spoločnosti Zig-Zag. Mal v pláne presvedčiť vedenie, aby prerušilo ich exkluzívny vzťah so spoločnosťou U.S. Tobacco.
Omylom však vystúpil z výťahu na zlom poschodí a dal sa do reči s manažérom exportu značky JOB, ktorú ešte v roku 1838 založil Jean Bardou – vynálezca brožúrok na rolovacie papieriky.
Predtým než manažér firmy odišiel, povedal Levinovi, že majú k dispozícii päťtisíc krabičiek rolovacích papierikov s príchuťami banánu a jahody. A pokiaľ ich od nich odkúpi, spoločnosť JOB z Levina veľmi rada urobí svojho jediného distribútora v USA. Levin ponuku prijal, a tak sa z firmy JOB stala prvá exkluzívna značka jeho predajne Adams Apple.
Onedlho si Levinovi zákazníci začali pýtať aj iné príslušenstvo, napríklad klipy na cigarety a fajky. Levin spomína ako hovorieval svojím klientom: „Nemám poňatia čo to je bongo, ale zoženiem ho.“
Neskôr začal vydávať katalóg, uverejňoval inzercie v časopise High Times a už v 80. rokoch jeho biznis rozkvital. „Stali sme sa obchodom Sears v oblasti príslušenstva pre fajčenie marihuany,“ spomína. „Bola to veľká zábava.“
Prešmykol sa zákonu
Podľa článku New York Times publikovaného v roku 1978, Levin dosahoval koncom 70. rokoch ročný obrat vo výške 10 miliónov amerických dolárov. Dnes by táto suma predstavovala 50 miliónov amerických dolárov.
V rovnakom období začala vláda presadzovať zákony zakazujúce tabakové výrobky, ktoré sa zameriavali na bongá a fajky. No nie na rolovacie papieriky.
Levin sledovalk, ako sa jeho kamaráti a kolegovia z fachu zrazu ocitli na nesprávnej strane zákona. „Jeden môj známy dostal 104 mesiacov za mrežami,“ hovorí. „Povedal som si: ‚Dobre, končím.‘ A v tom momente sme prestali predávať všetko okrem papierikov.“
Niekoľko týždňov po tom, čo sa konečne zbavil všetkých zásob, jeho sklad v Chicagu prehľadal Úrad pre alkohol, tabak a strelné zbrane spolu s illinoiskou políciou. No okrem rolovacích papierikov nič nenašli.
Ak niekomu predať firmu, tak jedine Levinovi
V 80. rokoch odkúpil Vincent Bolloré spoločnosti Zig-Zag a JOB. Vincent Bolloré bol v tom čase mladým bohatým dedičom tovární na výrobu papiera a majiteľom značky rolovacích papierikov Odet-Cascadec-Bolloré, ktorú ľudia poznajú pod názvom OCB.
Neskôr, už pod novým vedením továrne, začali jeho pracovníci plánovať masívny štrajk. A tak sa Levin rozhodol odísť do Francúzska. Povedal Bollorému, že celý biznis kazí a ponúkol mu, že jeho spoločnosť odkúpi. Nakoniec si však títo dvaja obchodníci celkom sadli a porozumeli si.
Francúz mu vysvetlil, že písmeno „B“ v skrate OCB znamená Bolloré. Odkazuje na jeho rodinu, ktorá firmu založila už v roku 1822. A že ju nikdy predať neplánuje. „No ak to niekedy urobím, predám ju vám,“ povedal nakoniec Bolloré.
Don Levin na obálke amerického Forbesu. Foto: Forbes
Počas obdobia protidrogovej éry v USA, známej ako „Just Say No“, sa Levin rozhodol, že najlepšie bude zmeniť názov svojej spoločnosti, aby sa zbavil akýchkoľvek stôp po jej „kontrakultúrnych koreňoch“.
Po tom, ako na letisku uvidel ceduľu oznamujúcu, že spoločnosť Southern Airways mení názov na Republic Airlines, prezrel. „Máme tu U.S. Tobacco,“ spomína. „Máme aj National Tobacco, ale nemáme Republic Tobacco. To mi znelo ako stará zabehnutá spoločnosť,“ pokračuje.
V roku 2000 sa Bolloré, ktorý sa o niekoľko rokov neskôr sám stal miliardárom, rozhodol, že svoju spoločnosť odkloní od výroby papiera a zameria sa skôr na plasty. Bol pripravený rodinnú firmu predať Levinovi.
„Hovoril som si, že Don je ten najlepší, kto ju môže prevziať. A on mi to aj dokázal,“ spomína dnes 71-ročný Bolloré. Levin okrem spoločnosti OCB kúpil aj továrne na výboru papiera Papeteries du Léman ležiace hneď vedľa továrni Evian, a Papeteries des Vosges.
Namiesto veľkoobchodných nákupov Levin začal kontrolovať výrobu a distribúciu papierov a brožúrok. „Ak by nebolo Bollorého, pravdepodobne by som skončil pri predávaní ceruziek,“ hovorí Levin.
„Kupoval som to, čo predo mnou kupoval Bolloré. Nebol som nejako obzvlášť múdry, no bol som dosť múdry na to, aby som firmu udržal pri živote.“
Netlačil papier, ale peniaze
Po tom, čo sa značky patriace pod Bollérovú spoločnosť stali súčasťou Levinovho impéria, spoločnosť Republic ďalej rástla. Levin ju postupne rozšíril o ďalšie významné značky v oblasti rolovacích papierikov.
Pred niekoľkými rokmi kúpil od spoločnosti R.J. Reynolds značku Top, ktorá bola v minulosti obľúbená najmä vo väzniciach. V roku 2018 odkúpil od spoločnosti Imperial značku sypaného Tabaku Bali Shag a kultový E-Z Wider. Podmienky tejto transakcie v tom čase známe neboli.
Larry Posner, bývalý viceprezident predaja v Levinovej spoločnosti Republic hovorí, že jeho bývalý šéf pochádza z inej doby. Podľa Posnera, Republic nepodnikala v oblasti rolovacích papierikov, ani v tabakovom či konopnom priemysle. „Netlačili sme papier. Tlačili sme peniaze,“ hovorí Posner.
Aj keď samotný Levin marihuanu nefajčí, svojim zákazníkom rozumie. „To, čo sa snažíte predať pri výrobe kvalitných rolovacích papierikov, nie je chuť,“ vysvetľuje. „Naopak, snažíte sa vyrobiť niečo, čo by bolo čo najmenej nápadné pre ľudí naokolo.“
A pokiaľ sa zameriavate na predaj výrobkov bez chuti, marketing je najdôležitejšou zložkou predaja. Súdne spory ohľadom ochranných známok sú hlavnou súčasťou stratégie jeho spoločnosti.
Nekompromisný voči konkurentom
S falšovateľmi z Číny, ktorí z trhu odčerpávajú milióny dolárov, toho veľa nezmôžete. No piráti z USA by si mali dávať pozor.
V marci 2022 vysúdila spoločnosť Republic 11 miliónov amerických dolárov po tom, čo porota uznala veľkoobchodníka z Georgie vinným v kauze predávania napodobnenín výrobkov značiek Top a JOB. Podľa slov Levina, spoločnosť Republic na podobné súdne spory míňa milióny dolárov ročne.
Zatiaľ čo s mnohými konkurentami Levin udržiava priateľské pracovné vzťahy, väčšina ho považuje za „agresívneho“ a pripraveného bojovať.
Jedna z rastlín na marihuanovej farme. Foto: Parallel
Jeho firma zažalovala iné spoločnosti na trhu (vrátane slávnej značky Bambú) z dôvodov sporov o zmluvy, ochranné známky a platby. Len za posledné štyri roky podala takmer 150 žalôb.
Asi najdlhšie ťahajúcim sa je spor s Joshom Kesselmanom. Jeho spoločnosť HBI International založila celosvetovo populárnu značku Raw.
Ich firmy sa navzájom súdia už takmer desať rokov a rivalita môže pokojne trvať ďalších 20. Levin sa k aktuálnym súdnym sporom vyjadrovať nechcel. No tvrdí, že odvetvie zamerané na výrobu rolovacieho papiera, sa skladá z „podvodníkov“.
Radšej zomrieť, než predať firmu fondom
Po niekoľkých desaťročiach strávených v čele impéria dosahuje jeho majetok výšku 1,7 miliardy amerických dolárov. No Levin začína premýšľať o svojom budúcom nástupcovi a o svojom odkaze v tomto odvetví.
Jeho syn Robert, 30-ročný daňový právnik, vedenie spoločnosti pravdepodobne neprevezme. „Nemá podnikateľského ducha,“ tvrdí Levin. Ďalej hovorí, že nemá v pláne svoju firmu predať súkromnej kapitálovej spoločnosti, pretože tá by za účelom zvýšenia ziskov prepustila väčšinu zamestnancov.
„Radšej než by som mal firmu predať niekomu, kto by sa ju snažil zracionalizovať, zomriem a prenechám jej vedenie externému manažmentu,“ dodáva.
Jediná vec, ktorú sa Levin nesnaží vysvetľovať, je skutočnosť, akou divokou jazdou si vďaka priemyslu s rolovacími papierikmi prešiel. „Nečakal som, že budem tam, kde som dnes. Myslel som si, že budem predávať autá na Western Avenue v Chicagu.“
