Diskobolos, ktorý namiesto disku hádže knihu. To je nová vizuálna podoba Bratislavského knižného festivalu, ktorý práve otvoril svoju desiatu kapitolu.
Spoluzakladateľ festivalu a zároveň šéf knižného vydavateľstva BRaK František Malík sníva o tom, že raz bude ich podujatie podobnou udalosťou ako niekdajší Tabook v českom Tábore. „Tam bolo knihami ‚obsadené‘ celé mesto, program bol na niekoľkých miestach,“ hovorí.
V rozhovore sa dozviete:
- s akým predstihom sa plánuje knižný festival,
- či Slováci čítajú kvalitnú literatúru,
- ako sa zvýšenie cien odrazilo na predajnosti kníh,
- prečo kvalitní slovenskí autori nedokážu osloviť širšie okruhy čitateľov.
Na periférii
Začal sa 10. ročník Bratislavského knižného festivalu. Ako vyzerali jeho prípravy?
Postpandemická doba je podľa mňa celkovo veľkou výzvou pre kultúrnych organizátorov. Mám totiž dojem, že ľudia si zvykli viac tráviť čas doma a sedieť napríklad pri streamovacích službách.
Už niekoľko rokov je dejiskom BRaKu Nová Cvernovka, opäť sme sa zamýšľali nad tým, či ťahať, povedzme, kľúčové knižné podujatie v Bratislave na perifériu. Za tú sa z nejakého dôvodu Nová Cvernovka považuje, pritom ide o skvelé priestory s dobrou infraštruktúrou a veľmi dobre sa nám s jej vedením spolupracuje.
Prečo ste sa rozhodli pre tohtoročný claim „Knihy a čas“?
Vo vizuále máme sochu Diskobola tesne pred odhodením disku, no namiesto neho drží v ruke knihu. Sústredí sa na to, aby ju odhodil čo najďalej. Veríme, že sa nám za tých 10 rokov podarilo nejakým spôsobom ovplyvniť knižný trh na Slovensku a vydávanie kníh, a vizuálom sme to chceli prepojiť. Témou festivalu je zároveň humor, pretože je stratégiou prežitia a jubilejný ročník sme chceli odľahčiť.
Veľké plány
Kedy zvyčajne začínate s plánovaním ďalšieho BRaKu?
Už teraz mám v počítači priečinok „BRaK 2024“, zapísané nápady na tému, ľudí a už teraz viem o niektorých zmenách, ktoré by som chcel urobiť. Musím sa priznať, že sa mi stáva, že sa pár dní pred aktuálnym ročníkom teším na ten budúci.
Kým bol ešte festival menší, nemal som na to priestor, pretože som sa venoval aj tej produkčnej časti. Dnes to majú na starosti ľudia, ktorí to dokážu tisíckrát lepšie ako ja. Môžem sa tak sústrediť na skladanie a vymýšľanie programu, na dramaturgiu a kreatívne plánovanie.
Akým smerom by ste ďalej chceli festival rozvíjať?
Chceli by sme dať väčší priestor tej predajnej výstave kníh, no zatiaľ sa nám nedarí nájsť vhodné miesto v Bratislave, kde by sa to dalo zrealizovať. Nepredstavujeme si totiž typické obrovské výstavné priestory, nechceme ísť do akéhosi veľtrhu. Vydavateľstvá totiž vyberáme.
Ako som už spomínal, premýšľame aj nad presunom festivalu z pomyselnej periférie viac do centra mesta a nad skorším termínom festivalu. Časom si viem predstaviť, že by sme fungovali podobne ako niekdajší festival Tabook v českom Táboře. Tam bolo knihami „obsadené“ celé mesto, program bol na niekoľkých miestach.
Niečo takéto by sa nám mohlo podariť v spolupráci so súkromným sektorom, no ten sa nám, na rozdiel od toho verejného, osloviť zatiaľ nedarí.
František Malík. Zdroj: osobný archív
Kvalita neznamená bestseller
Čítajú Slováci dobrú literatúru?
Áno, určite, rovnako ako aj tú zlú. Ja na toto ale nemám objektívny pohľad, nemám k dispozícii dáta, aj keď minule som natrafil na výskum, ktorý ukazoval koreláciu medzi tým, koľko má človek doma kníh a jeho kritickým myslením.
Na Slovensku sa však často nedeje, že by bola kvalitná kniha bestsellerom. No napríklad vo Francúzsku, ak autor získa cenu Le Prix Goncourt, nedostane síce finančnú odmenu, ako je to v prípade nášho Anasoft litera, ale sa automaticky stáva bestsellerom.
Veľmi dobre poznám vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu, ktorý má najviac kníh nominovaných na Anasoft litera a pritom nemôžeme hovoriť o bestselleroch.
Prečo to tak je?
Pripísal by som to asi postaveniu autorov v spoločnosti vo všeobecnosti. Na druhej strane je pravda, že už nezískavajú takú pozornosť veľké kvalitné romány, ako je to napríklad v prípade českej spisovateľky Kateřiny Tučkovej. A nikdy sa nebudú zbierky poviedok predávať natoľko ako romány, hoci máme výborných poviedkarov.
Možno teraz ide o takú strelu do vlastných radov – keď sa pozrieme na našich najlepších súčasných autorov typu Vladimír Balla alebo na už nebohého Pavla Vilikovského, vždy píšu skôr pre mnohých postmoderne či fragmentárne a väčšinovému čitateľstvu asi chýba to rozsiahle románové rozprávanie.
Aj pri Nicol Hochholczerovej, ktorej knihu môžeme považovať za bestseller v rámci menších vydavateľstiev na Slovensku, sa niektorí na jej text pozerali tak trochu cez prsty, pretože je to pomerne tenká a štylisticky náročnejšia kniha. Ale to sú len moje domnienky.
Zdražovaniu sa nedalo vyhnúť
Aké je to dnes byť menším knižným vydavateľstvom na Slovensku?
Úprimne, ak by som sa venoval iba tomu a nemal nejaké ďalšie projekty a aktivity, tak by som zrejme viedol ako malý knižný vydavateľ ešte skromnejší život – niekde na hranici prežitia. Robím to najmä preto, že ma to jednoducho baví, či už čítať, zostavovať edičný plán alebo rôzne sprievodné podujatia.
A občas sa stane, že motyka vystrelí a rozpočet vydavateľstva dostane injekciu. Nám sa to teraz podarilo s knihou Narodila som sa pod šťastnou hviezdou od Eleny Lackovej, no aj tam bolo veľmi veľa neliterárnych faktorov. Autorka je totiž prastará mama herečky a speváčky Alžbety Ferencovej (Zea), ktorá pri propagácii knihy nesmierne pomohla.
Bratislavský knižný festival 2022. Foto: BRaK (5 fotografie)
Ako ľudia reagujú na to, že knihy vo všeobecnosti zdraželi?
Zatiaľ nemám pocit, že by sa o niečo vyššia cena odrážala na predajnosti. Aj my sme museli pristúpiť k zdražovaniu, no ak chcete všetkých férovo zaplatiť, použiť kvalitný materiál a zohľadniť všetky náklady, premietnuť cenu papiera a infláciu, tak to inak ani nejde.
Nedávno som však bol na českom veľtrhu Svět knihy, kde ich minister kultúry prezentoval to, o čo sa aj u nás niektoré organizácie snažia, a to je nulová DPH na knihy. Neviem síce, či by to prispelo k zníženiu ceny, ale určite by to pomohlo vydavateľstvám a možno dopomohlo k vnímaniu knihy ako akéhosi kultúrneho artefaktu a nielen ako produktu.
Uvítali by menej byrokracie
Prijali by ste väčšiu podporu od inštitúcií, ktoré majú na starosti rôzne granty?
Na Slovensku podporu literatúry a umelcov zastrešuje najmä Fond na podporu umenia. Ten sám však bojuje s tým, že by potreboval väčší rozpočet, no ide o kľúčovú inštitúciu, bez ktorej by to vôbec nešlo.
Áno, je tam čo meniť, no je skvelé, že vôbec existuje. Toto je možno taký apel na nového riaditeľa Fondu na podporu umenia, ktorý začína od júla, aby si od rezortu kultúry vybojoval nielen viac finančných prostriedkov, ale aj personálu, pretože inštitúcia je poddimenzovaná. A taktiež je dôležité, aby bolo pri žiadaní o grant čo najmenej byrokracie. Aj preto asi vzniká taká tenzia medzi kultúrnym svetom a fondom.
Na čom momentálne v BRaKu pracujete?
Pripravujeme niekoľko nových titulov, niektoré sú v úplne ranom štádiu, niektoré, povedzme, čakajú na posledný obťah… no aktuálne naozaj všetku našu energiu venujeme festivalu. Okrem toho plánujeme aj zimný BRaK, ktorý je viac zameraný na predaj ako ten letný a každý rok býva v Starej Tržnici.
O Bratislavskom knižnom festivale
Vznikol v roku 2013 s cieľom vytvoriť priestor najmä pre malých nezávislých knižných tvorcov a ich diela. Jeho súčasťou je od začiatku takzvaná predajná výstava kníh z malých a stredných vydavateľstiev.
Okrem toho je aj festivalom spisovateľov, vydavateľov, prekladateľov, knižných grafikov, ilustrátorov, typografov a ďalších profesií spojených s knižnou tvorbou.
Na tohtoročnom BRaKu, ktorý sa koná od 2. do 4. júna v Novej Cvernovke, nechýba ani multižánrový program, vystúpi napríklad speváčka Zea, pre deti bude workshop leporela a samozrejmosťou sú aj diskusie či autorské čítania.
