Podcast Nevyhorení z dielne Forbes Slovensko, ktorý sa venuje duševnému zdraviu a well-beingu, dosiahol pred pár týždňami veľký míľnik – vypočuli ste si ho už miliónkrát. Teší nás, že Nevyhorení sú zároveň nominovaní v súťaži Podcast roka 2023. Hlasovať môžete tu.
Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli zdieľať zaujímavé myšlienky z najpočúvanejších epizód druhej série podcastu.
O budovaní blízkosti vo vzťahu
,,Partnerský vzťah je jedinečný. Presnejšie povedané, mohol by byť jedinečný, keby sme v ňom boli schopní prežívať psychickú blízkosť, pocit bezpečia, istoty, spoľahlivosti a úplný psychický azyl. V skutočnosti to tak nie je,“ hovorí psychológ Ján Hrustič.
V najpočúvanejšej epizóde druhej série podcastu spolu hovoríme o tom, ako budovať naozaj blízke vzťahy.
Dôvodov, prečo sa nám to nedarí, je viacero. Podľa psychológa si do partnerského vzťahu prinášame rôzne anomálie z rodiny a preberáme stereotypy spoločnosti, ktoré nás zaťažujú.
„Nemôžeme byť individuálne slobodní a sami sebou, lebo sme zahltení vzorcami správania, ktoré do nás nainjektovali rodičia, škola a celý sociálny svet,“ hovorí. Vo vzťahoch je potom veľmi málo miesta pre našu skutočnú originalitu a autenticitu. Ako to zmeniť?
Rozhovor s Jánom Hrustičom o budovaní blízkosti vo vzťahoch si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch.
Ak uprednostňujete písanú podobu, čiastočný prepis nájdete tu.
O hlbokých rozhovoroch
„Jedna z našich najdôležitejších psychologických potrieb je kontakt s iným človekom. No ako sa dokážeme nakontaktovať na toho druhého, ak ho v rozhovore naozaj nepočúvame, nezaujíma nás, čo nám chce povedať, ako sa cíti, prípadne ani sami nevieme, čo chceme povedať a ako sa cítime? Aký kontakt teda môže vzniknúť?“ pýta sa psychologička Lenka Uherová v druhej najpočúvanejšej epizóde druhej série Nevyhorených.
Aj výskumy ukazujú, že je pre nás dnes oveľa náročnejšie zaoberať sa myšlienkami či pocitmi iného človeka do skutočnej hĺbky. A odráža sa to aj v rozhovoroch.
Prieskum z roku 2018 odhalil, že až polovica z opýtaných nezažíva na dennej báze žiadnu hlbšiu konverzáciu. Približne rovnaký pomer bol tých, ktorí povedali, že sa cítia osamelí, aj keď sú obklopení ľuďmi. V roku 1980 bolo týchto ľudí len 20 percent.
V rozhovore s Lenkou Uherovou hovoríme o tom, ako sa z našej kultúry vytráca schopnosť počúvať a čo s tým môžeme robiť, čo je to aktívne počúvanie, prečo tak často radíme druhým a odkláňame pozornosť na seba, ako si viac porozumieť a akých chýb sa v rozhovoroch vyvarovať, aj čo nám dáva ticho.
Celý rozhovor o počúvaní s psychologičkou Lenkou Uherovou si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch.
Ak uprednostňujete písanú podobu, čiastočný prepis nájdete tu.
O vysoko citlivých ľuďoch
Zhruba 15-20 % ľudí je podľa výskumov citlivejších na podnety vo svojom okolí. Často ich unavuje veľa vnemov a vzruchov, sú náchylnejší na vyčerpanie alebo intenzívnejšie reagujú na emócie a nálady ostatných.
Mnohí z nich to vnímajú ako záťaž, najmä v dôsledku nepochopenia okolia. Vysoká citlivosť alebo hypersenzitivita však prináša aj množstvo predností.
„Myslím si, že v živote vysoko citlivého človeka je veľkým míľnikom, keď sa dozvie, že niečo také existuje. Môže si začať uvedomovať, že hoci má v niečom limity, má aj mnoho darov,“ hovorí v podcaste terapeutka Alena Wehle. Ide najmä o empatiu a prepojenie s inými ľuďmi.
Vysoko citlivý človek, ak to o sebe vie a dokáže sa o seba postarať, môže byť podľa Aleny skvelým obchodníkom či manažérom aj preto, že je schopný vnímať ľudí okolo seba a cieľ celého tímu.
„Nemá tendenciu uplatňovať hlavne vlastné potreby, ale skutočne si všímať ľudí okolo seba,“ dodáva.
Rozhovor s Alenou Wehle o hypersenzitívnych ľuďoch si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch.
Ak uprednostňujete písanú podobu, čiastočný prepis nájdete tu.
O nude ako matke tvorivosti
„Ľudia namiesto toho, aby boli úspešní sami pred sebou, chcú byť úspešní v očiach druhých. Ale keď sa ženieme za cieľmi druhých, je to ďalší varovný príznak. Vo finále je totiž jedno, na akom aute jazdíme, koľko máme peňazí, v akom dome bývame, aké máme firmy, či nás ľudia poznajú či nepoznajú. Najdôležitejšie je to, ako sa v kontakte sami so sebou cítime,“ hovorí neuropsychológ Robert Krause.
V rozhovore zdieľa mnohé užitočné myšlienky, ktoré sa týkajú vnímania práce, jej prepojenia na duševné zdravie, dosahovania cieľov, no a veľkou témou je aj úspech a jeho rôzne podoby.
„Úspech nás neurobí šťastnými, ale šťastie nás vie urobiť úspešnými. Preto je veľmi dôležité reflektovať naše hodnoty a na základe toho upraviť aj svoje myslenie a správanie,“ hovorí.
Celý rozhovor s neuropsychológom Robertom Krausem si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch.
Ak uprednostňujete písanú podobu, čiastočný prepis nájdete tu.
O práci s emóciami
So psychologičkou Evou Vavrákovou hovoríme napríklad o tom, aké faktory ovplyvňujú subjektívne prežívanie emócií, akú rolu tu hrá výchova, prečo je také náročné hovoriť o tom, ako sa cítime, čo nám v tom môže pomôcť či ako pracovať na svojej emočnej zrelosti.
Medzi najčastejšie problémy patrí podľa Vavrákovej potláčanie emócií – snaha ich ignorovať a vypnúť. Okrem toho je problémom aj zvládanie strachu, hnevu, smútku.
„Nespracované emócie sú často v pozadí našich aktuálnych problémov. Už Freud hovoril, že potlačené emócie sa nestratia, sú akoby pochované zaživa a vrátia sa neskôr v oveľa škaredšej podobe,“ dodáva psychologička.
Celú epizódu o emóciách so psychologičkou Evou Vavrákovou si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch.
Ak uprednostňujete písanú podobu, čiastočný prepis nájdete tu.
