Inflácia dosiahla vlani 12,8 percenta, pričom na prelome rokov sa štyri mesiace držala až nad úrovňou 15 percent. Investori sa preto húfne snažia rast cien poraziť. Ich stávky však nie vždy vychádzajú.
Poraziť infláciu v strednodobom horizonte dokázal na Slovensku len jeden typ fondov. Na celom balíku majetku v kolektívnom investovaní pritom majú tieto fondy nízke zastúpenie. Celý trh tak počas uplynulých šiestich rokov infláciu neprekonal.
Fondy v mínuse
Výpočet vychádza z Indexu slovenského investora (ISI100), ktorý zostavuje spoločnosť WOOD & Company. Vychádza pri tom z údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností o sto najväčších podielových fondoch na našom trhu.
Výpočet zohľadňuje váhu jednotlivých fondov podľa ich veľkosti a ich výkon za šesť rokov a jeden štvrťrok (od začiatku roka 2017 do konca 1. štvrťroku 2023).
Slovenský investor dosiahol za toto obdobie kumulovaný výnos 13,3 percenta. Na infláciu to nestačilo. Ceny tovarov a služieb boli za sledované obdobie vyššie až o 39,5 percenta.
Až do konca roka 2021 pritom výnos indexu infláciu prekonával. Vojna na Ukrajine a zvyšovanie sadzieb Európskej centrálnej banky však vlani urobili škrt cez rozpočet. Investori preto môžu zostať na pochybách. Oplatí sa podstupovať riziko a nedostať za to adekvátnu odmenu?
Prekonať infláciu nemá byť cieľom investora
Odborníci hovoria, že inflácia nie je jediným meradlom úspechu investora. „Úspory ako celok by nemali byť orientované na pokrytie inflácie, ale mali by zohľadňovať ciele stanovené vo finančnom pláne,“ hovorí investičný analytik spoločnosti Swiss Life Select Pavel Škriniar.
V rámci plánu by mala byť podľa neho časť úspor určená na pokrytie výdavkov na najbližšie mesiace, ďalšia na dosiahnutie strednodobých cieľov a ako posledná v rade by mala byť rezerva určená na dôchodok.
„Porovnávať infláciu s výnosmi je opodstatnené iba pri dlhodobých rezervách a z dlhodobého hľadiska,“ upozorňuje. „Z krátkodobého pohľadu je pre investíciu náročné poraziť infláciu už aj pre poplatky s ňou spojené,“ dodáva.
Aj investičný riaditeľ spoločnosti Tatra Asset Management Michál Májek hovorí, že úlohou fondov nie je dobiehať infláciu. Cieľom by podľa neho malo byť prinášať dlhodobý výnos na primeranom riziku. Dodáva, že je veľkou chybou porovnávať krátkodobú infláciu s krátkodobou výkonnosťou fondov.
„Pozrieť sa na rok 2022 a povedať, že fondy nedokázali poraziť 12- až 13-percentnú infláciu v roku, keď hlavné triedy aktív padajú, je nerealistické očakávanie,“ konštatuje.
Takisto sa pozrieť na výkonnosť fondov, hoci aj za viac rokov, no po mimoriadne negatívnom roku, je podľa neho skresľujúce. Podobne ako pozerať sa na veľmi pozitívne čísla po vynikajúcom roku.
Opatrná alokácia kapitálu
Za neuspokojivými výsledkami slovenských investorov však nie je len vlaňajšia inflácia, ale aj príliš opatrná alokácia kapitálu.
Najväčšiu váhu v Indexe slovenského investora totiž majú zmiešané fondy – 45 percent. Za nimi nasledujú akciové a realitné fondy s podielmi 26 a 23 percent. Dlhopisové fondy majú váhu päť percent a fondy krátkodobých investícií jedno percento. Táto štruktúra sa podpísala pod záporný reálny výnos fondov za uplynulých šesť rokov.
Najvyššiu výnosnosť dosiahli akciové fondy s kumulovaným výnosom 44,1 percenta, čomu zodpovedá ročný výnos na úrovni šesť percent, no len tento typ fondov dokázal poraziť infláciu.
Zmiešané fondy zhodnotili vklady dovedna o 3,9 percenta, teda ročne 0,6 percenta. Trh tak ťahali nadol. Realitné fondy dosiahli pomerne slušný výnos 26 percent, čo bolo ročne v priemere 3,8 percenta, no aj to bolo menej ako inflácia. Fondy krátkodobých investícií priniesli 1,8 percenta, teda 0,3 percenta ročne, a dlhopisové fondy skončili v strate.
Akcie ťahajú trh
Analytici naznačujú, že ak chcú investori poraziť infláciu, toto rozloženie úspor nie je ideálne. „Z dlhodobého hľadiska má najväčší potenciál zarobiť akciový trh a fondy investujúce na tomto trhu. U investorov s dlhodobým horizontom by preto mali tieto produkty tvoriť väčšinu portfólia,“ hovorí prevádzková riaditeľka spoločnosti IAD Investments Lenka Vargová.
„História potvrdzuje, že investície do akciových trhov ako jediné dokážu s maximálnou pravdepodobnosťou dlhodobo prekonávať infláciu,“ súhlasí aj finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Zmiešané fondy pre opatrných
Problémom dlhodobých investorov je prílišná viazanosť na zmiešané fondy. Podpisuje sa pod ňu opatrnosť Slovákov. „Vnímajú zmiešané fondy ako kompromis z hľadiska rizika medzi akciovými a dlhopisovými fondmi či fondmi peňažného trhu,“ hovorí Búlik.
„Faktom však je, že za tento kompromis platia privysokú cenu v podobe slabých výnosov voči akciovým fondom pri rastúcom trhu a rovnako slabého, či len mierne lepšieho výkonu voči akciovým fondom pri klesajúcom trhu,“ dodáva.
Radšej dlhopisy a akcie zvlášť
S týmto názorom súhlasia aj ďalší analytici, ktorých Forbes oslovil. Škriniar hovorí, že zmiešané fondy sú vhodným nástrojom na dosahovanie cieľov v strednodobom horizonte. Ich nevýhodou podľa neho je, že okrem rizika miešajú aj investičné horizonty viacerých tried aktív.
„Z tohto pohľadu by bolo vhodnejšie vlastniť nie jeden zmiešaný fond, ale paletu rôzne zameraných fondov,“ naznačuje.
Investícia do rôznych typov aktív je teda podľa neho správna, mala by byť však realizovaná viacerými typmi aktív. Ak chce teda investor rozložiť svoje vklady medzi konzervatívnejšie a odvážnejšie investície, mal by tak urobiť kúpou viacerých fondov naprieč rizikovým spektrom.
Maroš Ďurik z WOOD & Company odporúča zmiešané fondy nahradiť samostatnou investíciou do kvalitného eurového dlhopisového investičného produktu (dlhopis, dlhopisový fond) a globálneho akciového ETF.
Inflácia ženie do fondov nové peniaze
Napriek zápornému výnosu podielových fondov za uplynulých šesť rokov záujem o ne rastie. Počas 12 mesiacov do nich pritiekol nový kapitál v hodnote 2,3 miliardy eur. Prvoradým motívom bola snaha poraziť infláciu.
„Najväčším magnetom na vstup do sveta investícií je v súčasnosti inflácia. Klienti sa zaujímajú, ako ochrániť úspory,“ hovorí Škriniar. Nedostatočná osveta však podľa neho spôsobuje, že k tomu pridávajú požiadavku minimálneho až nulového rizika, niekedy dokonca garancie výnosu.
„Snaha zmierniť prepad hodnoty úspor je dnes najsilnejším dôvodom, pre ktorý ľudia rozmýšľajú nad investovaním,“ dosvedčuje Búlik.
Aj on však upozorňuje na nerozumné požiadavky. Ide podľa neho o „rýchle“ riešenia, ktorými chcú ľudia dohnať hodnotu, o ktorú ich pripravila inflácia. „Tieto vedú skratkovitým krokom, ako sú investície do kryptomien, NFT tokenov či nákupy menových párov s obrovským rizikom. Túto tendenciu vidíme najmä pri mladých ľuďoch, ktorí chcú rýchlo zarobiť, často po vzore rôznych influencerov s neserióznym prístupom,“ uzatvára analytik.
