Manželia Juraj a Aneta Blahútovci vypiplali v Banskej Štiavnici firmu, ktorá posiela do sveta na mieru šité lesné stroje so značkou Made in Slovakia.
On roky servisoval stroje a dokázal opraviť všetko, čo malo motor. Ona vybavovala úvery, predávala poistky a nehnuteľnosti. Spojil ich prototyp „dokonalého“ lesného špeciálu. Rodinný podnik Blahútovcov s názvom Sittrans vyrába stroje pre lesníkov a ťažiarov dreva, ktoré dokážu pracovať v extrémnom teréne.
Štvorkolesové či šesťkolesové traktory sú vybavené zariadeniami, vďaka ktorým dokáže jediný človek odísť do lesa a po pár hodinách z neho poslať vlečku plnú mohutných kmeňov. „Lesný traktor musí vydržať všetko, čo ho v hore stretne. Snažil som sa preto zostrojiť traktor, ktorý by bol v tomto smere premyslený do posledného detailu,“ vysvetľuje Juraj Blahút.
Rodinná firma na traktory
Hráškovozelené špeciály posielajú Blahútovci do Európy, ale tiež do exotických končín, napríklad Japonska či Juhoafrickej republiky. „Vlani sme šesť kusov poslali do Austrálie. Klient po celej Európe hľadal stroj, ktorému nevadí horúce podnebie, veľa vydrží a dokáže pracovať s ich vrtnými súpravami. My sme ich vedeli vyrobiť na mieru,“ hovorí Aneta Blahútová. Stroje, ktoré v Štiavnici aktuálne dokončujú, majú namierené do Čile a Južnej Kórey.
Aneta Blahútová a Juraj Blahút z firmy Sittrans
Aneta Blahútová a Juraj Blahút vybudovali v Banskej Štiavnici firmu, ktorá vyrába lesné špeciály slovenskej konštrukcie. Foto: Forbes/Marek Velček
Štiavnická dielňa vyrobí každý mesiac tri až štyri kusy traktorov. Okrem motora, pneumatík a časti hydrauliky si firma všetky komponenty vyrába sama. „Ide o čisto slovenský výrobok, v ktorom je najväčší podiel vlastnej výroby na trhu. Takto si najlepšie vieme odkontrolovať kvalitu a udržať dobrú cenu, kým konkurencia skladá traktor ako skladačku lego a komponenty si externe kupujú,“ vysvetľuje Blahút.
Za desať rokov od vzniku firmy poslali do sveta už vyše dvesto kusov techniky. „Vyrábame na zákazku, pričom na tento rok sme už plní a ďalšie objednávky prijímame až na rok 2024,“ hovorí Aneta Blahútová. Vo firme aktuálne pracuje približne päťdesiat ľudí a vlani dosiahla tržby zhruba sedem miliónov eur.
Rodinné firmy kocke
Rodinné firmy v našom aktuálnom rebríčku vykázali súhrnný obrat vo výške 7,5 miliardy eur. Firmám sa pritom darilo aj v oblasti ziskovosti. Ich súhrnný zisk predstavoval 231 miliónov eur.
Pozrite si celú päťdesiatku slovenských rodinných firiem, ktorých príbehy vám prinášame na webe Forbes.sk.
Juraj Blahút má pod palcom výrobu, montáž a servis, jeho manželka zodpovedá za obchod, marketing a financie. „On je umelec, ja som obchodníčka,“ zjednodušuje spoluvlastníčka a konateľka firmy. Na začiatku však podľa nej „padla kosa na kameň“.
„Manžel nemá obchodníkov veľmi v láske, často nás podpichuje, že kým vo výrobe sa tvrdo maká, obchodníci sedia v teple za počítačmi a zlížu smotanu,“ hovorí Blahútová. Ako rovnocenní spoluvlastníci a konatelia firmy sa však dokážu na podstatných veciach dohodnúť. „Vždy je to o dohode, všetko si prediskutujeme a dohodneme sa na základe argumentov,“ dodáva Blahút.
„Dokonalý“ lesný stroj
Manželia spájajú začiatky firmy s kalamitou vo Vysokých Tatrách v roku 2004, kedy víchrica prakticky vyhladila lesy v podhorí. Medzi partiami, ktoré odstraňovali následky škôd, bol aj Juraj Blahút. Pri pohľade na lesné stroje pracujúce medzi vývratmi si uvedomil, koľko vecí by sa na nich dalo vylepšiť.
„Vysníval som si traktor, ktorý by mal logiku pre operátora, ktorý v ňom sedí, aj pre vlastníka, ktorý chce, aby mu čo najdlhšie vydržal a prinášal úžitok,“ hovorí.
Rodinná firma Blahútovcov z Banskej Štiavnice vyrába lesné traktory Equus.
Od lesných špeciálov sa očakáva, že dokážu pracovať v extrémnom teréne. Foto: archív Sittrans
Začal vymýšať „dokonalý“ lesný špeciál, ktorý by bol výkonný, univerzálny a ľahko servisovateľný. Vymyslel vlastný navijak, kabínu aj hydraulickú ruku, vybral osvedčené komponenty pre zvyšok stroja a skonštruoval ho tak, aby zvládol všetko, čo prinesie les.
Prvý traktor rozobral ako tínedžer
„V zahraničí opakuje stroj aj rok-dva dookola tú istú činnosť, na Slovensku a v Česku musia byť klienti univerzálni a schopní urobiť so svojimi strojmi takú prácu, aká sa práve ponúka,“ vysvetľuje Blahút. „Snažil sa tiež urobiť ten traktor tak, aby prežil všetko a aby bol blbovzdorný,“ dodáva jeho manželka.
Všetky úpravy musí schváliť odborná autorita, Blahútovci si nechávajú inovácie certifikovať v pražskej skúšobni firmy TÜV SÜD.
Inovácie si vymýšľa Juraj Blahút na základe dlhoročných skúseností s údržbou rôznych ťažkých mechanizmov. „Vyrastal som na gazdovstve pri Štiavnici a otec ma odmalička viedol k strojom, ktoré sme využívali na prácu. Prvýkrát som traktor rozobral asi ako trinásťročný a pamätám si, že ma to odmalička strašne bavilo,“ spomína Blahút.
Po čase sa stal v Štiavnici a jej okolí známy, že dokáže opraviť čokoľvek, čo sa mu dostane pod ruky, a popri práci pre tamojšie strojárne si privyrábal fuškami. „Niekto si kúpil starý traktor z Nemecka alebo Balkánu a prišiel za mnou, aby som mu urobil generálku a mal ho skoro ako nový,“ hovorí.
Za všetkým hľadaj ženu
Práve vývoj „dokonalého“ stroja spojil manželov Blahútovcov. „Zblížili sme sa, keď som sa mu ako klientovi snažila zabezpečiť financovanie na vývoj traktora, ktorý si vysníval,“ spomína Aneta Blahútová. Rodáčka z Tekovskej Breznice povzbudzovala budúceho manžela, aby z nápadu urobil plnoformátový biznis.
„Manžel chcel pôvodne prototyp predať veľkej firme a opäť sa venovať tomu, čo ho baví najviac – vŕtať sa v strojoch, opravovať a vymýšľať, čo by dalo zlepšiť. Nepodarilo sa mu to, a tak sme sa spolu dali na cestu, o ktorej sme ani netušili, že bude tak ťažká a dostali sme sa až sem,“ smeje sa.
Juraj Blahút si vymyslel a skonštruoval lesný špeciál a založil na ňom biznis.
Juraj Blahút si vysníval lesný špeciál vlastnej konštrukcie a založil na ňom biznis. Foto: archív Sittrans
Prvú prezentáciu prototypu, vtedy už manželia, usporiadali v roku 2014 v Banskej Štiavnici. O rok neskôr rozbehli výrobu. „Museli sme si nabrať úvery, mali sme založené asi všetko, ešte aj psa na dome. Pomohlo nám aj to, že klienti, ktorí manžela poznali, nám dali časť peňazí na prvé traktory dopredu,“ spomína pani Blahútová.
Zo začiatku mala rodinná firma štyroch zamestnancov a brány výrobnej haly opúšťal jeden traktor mesačne. Štiavnická kvalita však zaujala nielen tých, čo poznali Juraja Blahúta od fachu, a lokálnych ťažiarov, ale aj ďalšie firmy na Slovensku a Česku. Zákazky na traktory za desiatky tisíc eur začali rýchlo pribúdať.
Veľký úspech aj pád
Súbežne sa snažili obiehať zahraničné veľtrhy a získavať klientelu z Nemecka a ďalších veľkých trhov. Rešpekt v zahraničí si získavali len postupne. „Keď ste z východu, neberú vás veľmi vážne. Baviť sa začali, až keď videli traktor na vlastné oči a mohli si ho ohmatať,“ dodáva Juraj Blahút.
Firma rýchlo vyrástla až na tržby sedem a pol milióna eur ročne v roku 2019. „Zrazu sme boli v tempe štyri traktory mesačne a začali sme uvažovať nad novými priestormi, strojmi a ďalším náborom ľudí,“ hovorí Blahútová.
Situácia sa však zvrtla smerom, ktorý nikto nečakal. Prišiel covid.
„Zrazu sme nemohli robiť prezentácie, navštevovať výstavy, budovať sieť obchodných zastúpení v zahraničí a zamestnanci sa báli, čo bude,” spomína spoluzakladateľka firmy. Tok zákaziek sa spomalil a firma sa medziročne prepadla o 40 percent.
Foto: Forbes/Marek Velček
Predošlé úspechy však manželom dávali vieru, že ide o dočasnú situáciu. Ochladenie na trhu, pokles dopytu a získaný voľný čas využili na odkladané rozšírenie výrobných kapacít. Otvorili ďalšiu výrobnú halu a nakúpili stroje a technológie, aby boli pripravení na oživenie ekonomiky. Tá síce prišla, ale podnikanie je podľa Blahútovcov stále čoraz náročnejšie.
Investor má priniesť aj kus seba
„Prišla vojna na Ukrajine, energetická kríza a inflácia, takže stále musíme tvrdo bojovať, aby sme toto ťažké obdobie zvládli. Štát pritom malým podnikateľom, ako sme my, pomáha minimálne. Už sme aj uvažovali nad predajom firmy alebo vstupom cudzieho kapitálu,“ hovorí Aneta Blahútová.
Ponuky na vstup investorov pritom v minulosti odmietli. Rokovania so záujemcami neboli podľa ich predstáv. Podmienkou oboch manželov bolo, aby so vstupom finančného kapitálu prišiel do firmy aj človek, ktorý by posunul biznis po odbornej stránke. „Chceli sme, aby to bolo niekto podobný ako my, niekto, kto dá do firmy nielen peniaze, ale aj kus seba,“ vysvetľuje Blahútová.
Juraj Blahút sa pritom ďalej snaží priblížiť svoj lesný traktor k dokonalosti. „V tomto je manžel ješitný ako každý chlap – neznesie, aby bolo s traktorom niečo v neporiadku. A ak zistí, že niečo by mohlo byť lepšie, okamžite sa to snaží konštrukčne vyriešiť,“ vysvetľuje jeho manželka.
Prejavilo sa to podľa nej napríklad aj v tom, že vždy keď Brusel oznámil sprísnenie emisných limitov na výfukové plyny, blahútovské traktory okamžite prechádzali na nové naftové motory.
Štiavnická rodina teda ďalej bojuje, ako vie. „Manžel hovorieva, že najďalej zájdeš, keď nevieš, kam kráčaš,“ uzatvára Blahútová.
