Vyštudovaný elektrotechnik Ivan Mikuš pracoval vo firme, ktorá vyrábala optoelektronické snímače a popritom aj šperky. Práve tie ho oslovili natoľko, že na nich pred dvadsiatimi piatimi rokmi postavil vlastné podnikanie, do ktorého postupne zapojil aj obe svoje deti.
Drahé kamene neboli pred viac ako dvomi desaťročiami u nás veľmi vyhľadávané. Ivan Mikuš sa preto učil až v Bologni od talianskeho gemológa Luigiho Costantiniho. Na študijné pobyty a veľtrhy sa k nemu postupne pridal aj jeho vtedy štrnásťročný syn Martin.
„Zapájať do podnikania moje deti bol pre mňa sen. A stal sa skutočnosťou. Keď má podnikateľ pokračovateľov, je to preňho najväčšia radosť,“ hovorí generálny riaditeľ Mikuš Diamonds.
Môcť robiť chyby
Súrodenci Martin a Iveta vysvetľujú, že napriek tomu, že ich rodičia do podnikania nikdy netlačili, vyrástli v ňom. „Myslím si, že to bolo pomerne sofistikované. Mňa otec brával na služobné cesty ako na výlety. Veď ktorý štrnásťročný chlapec by nechcel ísť na výlet do Talianska? Zrazu tam boli mikroskopy a keďže som bol ako tínedžer zvedavý, zaujímalo ma, čo to je a ako to funguje. Kamene ma bavili od začiatku,“ hovorí Martin.
A dopĺňa, že keby ho práca s kameňmi nebavila, nerobil by ju zrejme ani dnes. „Som veľmi tvrdohlavý. V našej rodine sme všetci tvrdohlaví, ale ja obzvlášť. A otec to vedel. Uvedomoval si, že by bolo ťažké so mnou komunikovať imperatívne. Tak to u nás nikdy nefungovalo a pre mňa to bolo od detstva veľmi dôležité,“ vysvetľuje so smiechom a dodáva, že od otca v biznise dostal v začiatkoch ešte jeden hodnotný dar.
Podľa Mikušovcov sú ich šperky naživo najkrajšie a aj klienti si ich radi prídu osobne vyskúšať. Foto: Forbes/Marek Mucha
Foto: Forbes/Marek Mucha
„Veľakrát ma nechal robiť chyby. Aj veľké, z princípu. Lebo tá strata, ktorá z nich vyplynula, sa mu z dlhodobého hľadiska oplatila, keďže si to naplánoval tak, že nás do biznisu raz zatiahne naplno.“
Mladšia dcéra Iveta sa však do rodinného podnikania zapojila neskôr. Istý čas dokonca zvažovala, že súčasťou rodinnej značky nebude vôbec. „Neskôr som si povedala, že by bola obrovská škoda to neskúsiť. Dnes už vo firme pôsobím viac ako desať rokov a som veľmi rada, že som tomu dala šancu,“ hovorí obchodná riaditeľka Mikuš Diamonds.
Otec so synom jej príchod hodnotia ako neodmysliteľnú súčasť vývoja. „Otvorila nám nové možnosti. Niekedy zo žartu hovoríme, že keby nás bolo viac súrodencov, mali by sme ešte väčší potenciál.“
Podanie ruky ako záväzok
To, že je ich firma rodinná a do jej chodu sa stále aktívne zapájajú, je pre Mikušovcov mimoriadne dôležité. Všetci traja hovoria, že poznajú po mene každého zo svojich štyridsiatich piatich zamestnancov a pravidelne navštevujú aj predajne mimo Trenčína.
Rodinné firmy kocke
Rodinné firmy v našom aktuálnom rebríčku vykázali súhrnný obrat vo výške 7,5 miliardy eur. Firmám sa pritom darilo aj v oblasti ziskovosti. Ich súhrnný zisk predstavoval 231 miliónov eur.
Hoci z pohľadu odvetví národného hospodárstva podnikajú v rozličných oblastiach, z pohľadu obratu dominuje najmä veľkoobchod a maloobchod, hutníctvo a strojárstvo, preprava a špedícia, potravinárstvo či energetika.
Niekde zakladateľom ich potomkovia vo firmách pomáhajú, inde sú už firmy naplno v rukách nástupníckej generácie. Pozrite si celú päťdesiatku slovenských rodinných firiem, ktorých príbehy vám prinášame na webe Forbes.sk.
„V procese rebrandingu sme stáli aj pred otázkou expanzie do Česka, no povedali sme si, že keď narastieme, naše podnikanie už pravdepodobne nebude také, aké ho máme radi. A to je pre nás dôležitejšie ako zisk,“ hovorí Iveta Zimková Mikušová.
Rukami Martina alebo Ivety navyše prejde každý šperk, ktorý v Mikuš Diamonds vyrobia. „Pri drahých kameňoch je čím ďalej, tým väčší problém zabezpečiť a garantovať ich pravosť. To je však pre nás veľmi dôležitý krok, na ktorom si dávame záležať ešte pred procesom výroby,“ hovorí Martin Mikuš a dodáva, že prístup k dôveryhodným predajcom majú aj vďaka členstvu na najstaršej diamantovej burze v Antverpách.
Tá vznikla v roku 1893 a Mikušovci sú na nej jediní členovia zo Slovenska. „Je to miesto, kde sa stretáva gro svetovej ponuky drahých kameňov s dopytom, no pre nás je dôležitá aj z hľadiska dôvery. Platí tu napríklad, že obchod je uzatvorený podaním ruky. Aj dnes. Ak by ten záväzok nebol dodržaný, je to legitímne napadnuteľné ako porušenie pravidiel burzy,“ hovorí Ivan Mikuš.
Práca s drahými kovmi si vyžaduje skúsenosti, cit a dobrú techniku. Foto: Forbes/Marek Mucha
Na overovanie pravosti majú špeciálne gemologické laboratórium – jediné na Slovensku. Pôvodne doň investovali skôr zo záujmu, no dnes si svoju prácu bez mikroskopov a spektrometrov nedokážu predstaviť. Laicky je totiž podľa nich nemožné odhaliť nepravosť drahého kameňa.
„Má to dva problémy. Jeden je, či napríklad rubín, ktorý sa vydáva za prírodný, naozaj vznikol v prírode a nie v laboratóriu. Oveľa väčším problémom je však rubín, ktorý keď z prírody vyšiel, mal priemyselnú kvalitu a dnes sa vydáva za špičkový drahokam klenotníckej kvality. Medzitým ho však človek výrazne upravil. Tieto metódy sa neustále zlepšujú a je čoraz zložitejšie ich odhaliť.“
Každý je originál
Syntetické, teda laboratórne vyrobené drahé kamene však Mikušovci nevnímajú ako problém, pokiaľ ich niekto nevydáva za pravé, prírodné. „Aj pekná bižutéria má svoje miesto. Málokto má na to, aby mohol každý deň nosiť šperky zo zlata a drahých kameňov, ak chce stále iné farby a tvary,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ.
Iveta Zimková Mikušová dopĺňa, že servis, ktorý zákazníkom vo svojich klenotníctvach poskytujú, vychádza z toho, že šperky s najčastejšie štyrmi ciframi na cenovke ľudia nenakupujú impulzívne a spontánne, ako napríklad lacné oblečenie. Dôvodom nákupu teda býva obyčajne zámer urobiť niekomu radosť.
„Dopyt u nás najčastejšie vychádza z konkrétnej príležitosti. Máme však aj zákazníčky, ktoré šperky nekupujú ako darček, ale samy pre seba,“ hovorí. „Zároveň však náš šperk určite vnímajú ako cennú vec, uchovávateľa hodnoty. Aj tej emocionálnej.“
Azda aj preto u nich máloktorý zo zákazníkov nakupuje online. Podľa Mikušovcov sú ich šperky naživo najkrajšie a aj klienti si ich radi prídu osobne vyskúšať. „Má to ešte jeden rozmer. Keď firma vyrába šperky so syntetickými drahými kameňmi, môžu byť dokonale uniformné,“ vysvetľuje Martin Mikuš.
Doživotný servis
„Stačí teda jediná fotografia a zákazník vie, že jeho šperk bude vyzerať presne tak. Pri prírodných kameňoch to však nikdy nedosiahneme. Každý je originál a aj v tom je ich hodnota.“
Aby sa uchovala, poskytujú Mikušovci na svoje šperky doživotný servis. „Naše šperky vyrábame zo zlata. Je to mäkký kov, o ktorý sa treba starať,“ hovorí Iveta Zimková Mikušová a dopĺňa, že údržba a oprava sú pre nich niekedy ešte náročnejšie ako samotná výroba.
„Druhý rozmer, kvôli ktorému servis robíme, je, že chceme, aby naše šperky boli stále krásne, aby to bolo rodinné dedičstvo. Chceme, aby si ich aj ľudia doma čistili a udržiavali. Keď sú krásne a ľudia ich nosia, je to pre nás najlepšia reklama. Kúpou sa to teda u nás nekončí, ale začína.“
Súrodenci Martin a Iveta vysvetľujú, že rodičia ich do podnikania nikdy netlačili, vyrástli v ňom. Foto: Forbes/Marek Mucha
Firma, ktorá uzavrela minulý rok s tržbami 4,28 milióna eur, má za sebou roky zmien. V roku 2017 prešla rebrandingom. Aby podčiarkli rodinnosť svojej firmy, z Briliantu sa premenovali na Mikuš Diamonds. Neskôr otvorili nové prevádzky a minulý rok sa presťahovali do budovy národnej kultúrnej pamiatky. V nej sídlia výroba aj jeden z ich siedmich obchodov.
Korunovaný úspech
Vrátiť ich klenotníctva do centier miest je pre rodinnú firmu jedna z najväčších výziev na najbližšie roky. „Nemôžeme popierať logiku trhu. Nákupné centrá sú u nás vnímané inak ako v niektorých západných krajinách. Tam prišli oveľa skôr a určitý druh obchodov sa z nich časom vrátil späť do centier miest. Predpokladáme, že tento posun nastane aj u nás,“ hovorí Martin Mikuš.
V centre Trenčína, rovno pod hradom, kde dnes šperky vyrábajú, sídlila od roku 1870 pôvodne tlačiareň. Mikušovci vysvetľujú, že sa snažili „nezabiť“ históriu, ktorá v budove bola. „Diskusie s pamiatkarmi neboli jednoduché, ale my sme nechceli ničiť. Takmer všetky drevené stoly, ktoré tu máme, sú napríklad z trámov z čias rekonštrukcie po požiari v roku 1886.“
Históriou špecificky dýcha ešte jeden predmet z dielne rodinného klenotníctva – verná kópia uhorskej kráľovskej koruny, ktorú minulý rok vyrobili pri príležitosti štvorstého výročia jej uloženia v Trenčíne. Firma, v ktorej aktuálne pracuje sedem klenotníkov a dizajnérov šperkov, na tento projekt znovu zamestnala bývalého majstra klenotníckej výroby, ktorý už bol na dôchodku.
Na replike uhorskej kráľovskej koruny pracovali klenotníci 1080 hodín. Foto: Forbes/Marek Mucha
„Inak by sme kapacitne nestíhali pokryť zvyšok výroby. Klenotníci na korune pracovali dovedna neuveriteľných 1 080 hodín,“ hovorí Martin Mikuš. Rodinná firma to vníma ako skvelý krok k spopularizovaniu Trenčína, ale aj gemológie.
Minulý rok s týmto cieľom zorganizovali aj Letnú gemologickú školu. V nej malým nadšencom ukázali, ako to u nich vo firme funguje. „Často sem brávame aj naše deti a deti našich kolegov. Videli sme, ako ich to baví a zaujíma, keď ich vezmeme napríklad do laboratória. Povedali sme si, že by bola škoda neukázať to aj ďalším,“ hovorí Iveta Zimková Mikušová.
„Mali sme z toho skvelý pocit. Deti boli naozaj nadšené, preto sa tento rok chystáme na druhý ročník. Tento rozmer do nášho podnikania priniesli naše deti. Kým sme sa nestali rodičmi, vôbec nám to nenapadlo.“
