„Medzi malými sme veľkí, medzi veľkými menší,“ hovorí majoritný akcionár skupiny PPA Controll Karol Pavlů. Za kormidlom podniku s deviatimi dcérskymi spoločnosťami ho už vystriedala dcéra Darina.
Biznisový záber skupiny spoločnosti PPA Controll je široký a dlhý je aj zoznam jej dcérskych spoločností – je ich deväť, pričom najväčšou z nich je PPA Energo, ktorá sa podieľala aj na výstavbe všetkých v súčasnosti fungujúcich blokov jadrových elektrární na Slovensku vrátane výstavby tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Okrem iného je aj dodávateľom berlínskej továrne Tesla Gigafactory.
Skupina, do ktorej patria dcérske spoločnosti ako PPA Energo, PPA Inžiniering, PPA Power DS, PPA Trade, LiV Elektra a ďalšie, je významným hráčom v segmentoch energetiky a priemyslu, dodávateľom dopravnej technológie pri výstavbe diaľnic a tunelov, ponúka komplexnú správu priemyselných parkov a realizuje projekty v oblasti veľkých technologických celkov v priemysle a energetike v krajinách ako Maďarsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Fínsko a Francúzsko.
Keď sa u Dariny Pavlů usadíme v jej kancelárii, na chvíľu vybehne von a jej otec nám medzitým prezradí, že on už do firmy denne nechodí. Velenie v spoločnosti totiž prevzala dcéra.
„Keď sa darí, tak ma nevolajú, ale občas ma zavolajú, keď s niečím potrebujú poradiť. Dcéra to prebrala a zdá sa, že si vedie rozumne, zvláda to veľmi dobre… Povedal som im, že si skoro dokonalá,“ dopovie Karol Pavlů a obráti sa k Darine, ktorá sa práve vracia do kancelárie.
Dávali im maximálne pol roka
To je pekný kompliment od otca. Ste skoro dokonalá?
Darina Pavlů (DP): Podľa mňa nie, ale to nevadí, stále sa mám čo učiť. (smiech)
Začneme teda vami a vaším vzťahom k spoločnosti. Kedy ste vlastne začali vnímať podnikanie vášho otca a aj to, že firma narástla na veľký biznis?
DP: Že je to veľký biznis, som začala vnímať asi niekedy na gymnáziu, ale s firmou som prirodzene vyrastala. PPA Controll, akciová spoločnosť, bola založená v roku 1991. Vtedy som mala desať rokov.
Karol Pavlů (KP): Aby ste tomu rozumeli, štátny podnik PPA (skratka pre Podnik priemyselnej automatizácie, pozn. red.) bola firma, ktorá bola začiatkom deväťdesiatych rokov vo veľmi zlom stave. V roku 1991 sa založila zamestnanecká akciová spoločnosť, ktorej hlavným cieľom bolo vytvoriť finančné prostriedky na privatizáciu PPA.
Naše začiatky boli veľmi ťažké, lebo spoločnosť bola zadlžená. V čase privatizácie nám predpovedali, že do pol roka skrachujeme. Odvtedy ubehlo už viac ako tridsať rokov a stále sme tu.
Keby som však hodnotil našu firmu, tak by som povedal, že medzi malými sme veľkí a medzi veľkými sme menší, ale vo svojom odbore patríme medzi tých najlepších.
Dcéru ste sa do diania vo firme snažili angažovať už počas strednej školy?
KP: Ona sama to chcela, už ako študentka sem prišla na brigádu.
DP: A nenecháš radšej hovoriť mňa? (smiech)
KP: No, veď ja som povedal iba ten základ. Pamätám si, keď mi ako stredoškoláčka hovorila, že sem chce prísť na letnú brigádu. Jej priamy nadriadený jej vtedy povedal, že „čo tu budeš robiť, choď sa radšej kúpať“. Ale ona povedala: „Nie, ja sa to chcem naučiť, a preto som sem prišla.“ V chodbových rečiach sa hovorilo, že „predstavte si, tá mladá Pavlů, ona tu normálne pracuje“. Darinka, teraz môžeš ty.
DP: Na tú prvú brigádu som aj zabudla, to som bola na gymnáziu a pamätám si, že som tu vtedy prekladala z angličtiny technické listy k produktom. Neskôr, keď som sa rozhodovala, kam pôjdem študovať ďalej, brala som do úvahy to, aby som mohla vzdelanie zužitkovať vo firme. Keďže matematika nebola moja najsilnejšia stránka, tak som si nevybrala ekonomickú školu, ale išla som na právo.
Nebolo čo riešiť
Nikdy ste teda nepremýšľali, že by ste sa vybrali úplne iným smerom?
DP: Nikdy. Nemám súrodencov a rodinný biznis tu je, takže som si povedala, že nie je čo riešiť. Ani som neuvažovala, že by to bolo nejako inak. Počas vysokej školy aj pár rokov po nej som bola chvíľu advokátskou koncipientkou, nazbierala som nejaké skúsenosti, ale vždy bolo mojím cieľom pridať sa do firmy a pomáhať s rodinným biznisom.
Pomáha vám právnické vzdelanie aj v PPA Controll?
DP: Určite áno, ale neskôr som si právnické vzdelanie doplnila aj štúdiom MBA v Barcelone. To mi dodalo aj ekonomicko-manažérsky pohľad na vec.
KP: A pomohol ti aj jazyk…
DP: Áno, španielčina mi pomohla tiež. Práve v čase, keď som si dokončila MBA, rozbiehali sme v PPA Controll program vo Venezuele. Keď som prišla do firmy, rovno som participovala na venezuelskom projekte, následne som prešla na ďalší, ktorý sme mali na Kube, a opäť bolo výhodou, že ovládam španielčinu.
Ste predsedníčkou dozornej rady, nie ste v predstavenstve. Prečo ste si zvolili tento model?
KP: Podľa mňa nie je dobré, keď je všetka moc sústredená v rukách výkonných top manažérov, preto je najvyšším orgánom dozorná rada, ktorá schvaľuje plán činnosti spoločnosti, kapitálové účasti, nakladanie s majetkom a menuje a odvoláva manažment. Nám sa to osvedčilo.
DP: Dozorná rada rozhoduje o strategických veciach a otázkach personálneho obsadenia firmy, ale vedenie spoločnosti má v rukách predstavenstvo. Súčasne platí, že dozorná rada a predstavenstvo musia mať dobré vzťahy. Musíme si dôverovať a navzájom spolupracovať, len vtedy to funguje dobre.
PPA Controll má aktivity v oblasti výstavby a projekcie technológií tunelov a diaľnic, v energetike, priemyselných technológiách, vo výrobe rozvádzačov… Kde v tomto mixe sa najlepšie cítite vy?
DP: Ja sa zaoberám skôr strategicko-personálnymi záležitosťami firmy, rozvojovými plánmi, riešime akvizície, majetkové záležitosti. Do obchodu ani do technických záležitostí priamo nezasahujem, ale som informovaná o zákazkách, ktoré realizujeme.
Nemusíte mať technické vzdelanie, aby ste mohli riadiť technologickú firmu. Moja úloha spočíva spolu s predstavenstvom v tom, aby sme manažovali smerovanie firmy.
Zákazka od Tesly
Ako sa vaša firma dostala k účasti na projekte výstavby Tesla Gigafactory v Berlíne?
DP: Táto spolupráca stále trvá. Začalo sa to asi tak pred dvoma rokmi. Najskôr sa nám zdalo nereálne, že by sme účasť na projekte mohli získať, ale potom sa do toho zahryzli kolegovia a v konečnom dôsledku z toho vznikla veľmi dobrá zákazka. Spolupracujeme na nej už druhý rok a nie sú to malé objemy.
Čo je predmetom dodávok?
DP: Dodávame tam naše rozvádzače a vykonávame elektroinštalačné práce v oblastiach elektro, robíme merania, staráme sa o reguláciu a slaboprúdové rozvody vrátane projekčných prác.
Ako sa dá získať takáto prestížna zákazka?
DP: Na základe histórie firmy a jej referencií z realizovaných zákaziek, hlavne na dostavbe Mochoviec sme boli odporučení Tesle ako potenciálny partner na práce na výstavbe novej fabriky. Tesla Gigafactory vypísala dopyt na elektroinštalačné práce a my sme sa do tendra prihlásili.
Samozrejme, že sme sa museli najskôr kvalifikovať, obchodiť si to. Musíte spĺňať prísne certifikačné kritériá a presvedčiť skutočnou kvalitou a schopnosťami. Bol to náročný proces, ale vypláca sa nám to.
Dá sa povedať, že Slovensko už nie je z hľadiska vášho biznisu ťažiskovým trhom?
DP: Slovensko je už dnes pre nás primalé, ale stále tu máme dostatok klientov. K tým veľkým patria Slovenské elektrárne, kde sme dodávateľom pri projekte výstavby tretieho a štvrtého bloku JE Mochovce a vykonávame servis na všetkých existujúcich blokoch Mochoviec a Bohuníc.
Na Slovensku sme stále silní aj v oblasti ciest, tunelov a diaľnic, v priemysle a správe priemyselných parkov a v dodávke energií v nich. Ale áno, veľkú časť zákaziek už robíme v zahraničí.
Jadrová energetika budúcnosti
Ktorá z „nôh“ PPA Controll je pre vás ťažisková?
DP: Náš biznis je rozdelený do dcérskych spoločností a každá má iné zameranie, i keď niektoré sa čiastočne prelínajú. Spomedzi nich je však najväčšia PPA Energo, ktorej core biznis je jadrová energetika a dnes už aj priemysel. Máme však vytvorený zdravý a široký mix činností, ktoré ako holding dokážeme zastrešiť.
Zostaňme ešte v oblasti jadrovej energetiky. PPA Controll je jedným z dodávateľov technológií a riešení pre projekt ITER, International Thermonuclear Experimental Reactor, kde spolupracuje tridsaťpäť krajín na vybudovaní najväčšieho fúzneho reaktora, aký kedy ľudstvo vytvorilo. Mohli by ste priblížiť, o čom je ten projekt?
DP: Je to projekt, ktorý môže zásadne zmeniť jadrovú energetiku budúcnosti. Aby ste tomu rozumeli, tento projekt je ešte stále len v plienkach, skladajú sa naň desiatky krajín sveta, nielen Európska únia, ale napríklad aj Rusko, čo je dnes vzhľadom na vojnu na Ukrajine a sankcie proti Rusku celkom problematické.
KP: Ide o experimentálny fúzny reaktor a jeho výhodou je, že energia, ktorá sa vyprodukuje takouto fúziou, je omnoho vyššia ako v prípade klasického jadrového reaktora. Okrem toho pri ňom odpadá negatívny vedľajší efekt v podobe jadrového odpadu.
Kde sa tento experiment deje?
DP: Projekt sa realizuje vo vojenskom priestore na juhu Francúzska.
KP: Je to síce pilotný projekt, ale keď sa to raz podarí, bude to znamenať prevratnú zmenu vo výrobe energie. To bude naozajstná revolúcia v energetike. Treba si však uvedomiť, že kým sa to celé prenesie do reality, potrvá to ešte pár rokov.
A vaša úloha v tomto projekte je aká?
DP: Najskôr sme boli oslovení ohľadom montáže komponentov technológie napájania a bezpečného zvedenia a zneutralizovania nahromadenej energie vytvorenej jadrovou fúziou v tokamaku (tokamak je špeciálny reaktor, má tvar prstenca umiestnený v magnetickej nádobe, pozn. red.).
Potom sme vyhrali ďalší tender na vývoj a skonštruovanie rozvádzačov, ktoré budú schopné odolať náročným podmienkam projektu ITER vrátane silného magnetického poľa. Bolo to naozaj zložité, dlho sme hľadali laboratórium, kde by nám to otestovali, ale nakoniec sa nám to podarilo. Náš rozvádzač prešiel ako jediný testami, už je tam a ďalšie sú na ceste.
Otec ako poradca
Ako sa vám podarilo zaradiť sa medzi firmy, ktoré dodávajú riešenia pre ITER?
DP: To je vec minulých obchodných vzťahov. Viete, že kedysi bol v Slovenských elektrárňach (SE) taliansky manažment. Ako som už spomínala, my s elektrárňami spolupracujeme pri výstavbe JE Mochovce. Na základe týchto kontaktov sme sa dostali to tendra, kde sme spojili sily s talianskou spoločnosťou Fincantieri, čo je obrovská spoločnosť, ktorá vyrába veľké výletné, ale aj vojnové lode.
KP: Fincantieri nemala niektoré licencie, ktoré máme my, preto nás oslovili. Aj na základe toho, že nás manažment poznal z predošlej spolupráce a mali na nás výborné referencie.
Darina, spomínali ste, že vlani ste sa intenzívne venovali tvorbe a príprave stratégie rozvoja skupiny. Aké ciele ste si stanovili na najbližšie roky?
DP: Samozrejme, aktualizovali sme si vecné aj finančné ukazovatele a zadefinovali sme si ciele, ako sú zefektívnenie vnútorných procesov riadenia, stabilizácia a posilnenie v oblasti HR. Veľa firiem dnes zažíva problémy s pracovnou silou. Chceme sa viac zamerať na technologické EPC projekty, pár lastovičiek už máme na konte.
Čo sú to ECP projekty?
DP: Ide o komplexné technologické projekty na kľúč, keď pre zákazníka pracujete ako generálny dodávateľ. Tak ako sme napríklad robili ekologizáciu teplárne v Martine alebo výstavbu nového tepelného zdroja pre cukrovar v Seredi. Realizovali sme už tri spaľovne vo viacerých mestách vo Veľkej Británii.
Ak to môžem ešte trochu odľahčiť, na čo sa najviac pýtate otca, keď si neviete dať s niečím rady vo firme? Alebo sa už neradíte?
DP: Ale áno, zvyčajne ak ide o niečo zložitejšie, kde potrebujem nielen jeho radu, ale aj skúsenosť.
KP: Potvrdzujem. Stále sa o firme rozprávame a dokonca máme aj názorové rozdiely. Teraz ani neviem, či to mám priznať, ale keď sa občas o niečom sporíme, často sa ukáže, že dcéra má pravdu. (úsmev)
To vás musí tešiť, lebo to znamená, že vie, čo robí…
KP: Určite áno. Viete, starší ľudia nie sú vždy múdrejší, sú len skúsenejší.
DP: A preto si myslím, že je ideálne mať vo firme kombináciu starších skúsených a mladých inovatívnejších ľudí. Na každom stupni firmy. Aj toto je jedna z našich výziev do budúcnosti, aby naši starší kolegovia odovzdávali svoje skúsenosti tým mladým, pretože úspešnosť našej spoločnosti je postavená na kvalite a schopnostiach našich zamestnancov.