Tohtoročný člen rebríčka Forbes 30 pod 30 Andrej Petrus ako šéf investičnej komisie manažuje vo family office ZAKA VC aktíva rodín Petra Zálešáka, spolumajiteľa spoločnosti Nay, a Jána Kaspera stojaceho za spoločnosťou Soria.
Ako sa jeho úloha líši od klasického venture kapitálového investovania, prečo ich investície smerujú najmä do zahraničia a ktoré startupy majú po páde trhov problém, aj tom porozprával v rozhovore pre Forbes.sk.
Tri roky a takmer 40 investícií
Investičná skupina ZAKA nepatrila k firmám, ktoré by svoje aktivity prezentovali v médiách. Prečo ste sa rozhodli teraz otočiť?
To, o čo sa v posledných mesiacoch snažíme, je skôr prezentovať investície, ktoré sme urobili, founderov, s ktorými pracujeme, a zaujímavé sektory, v ktorých sa pohybujú. Vedľajším efektom je to, že zvyšujeme poznateľnosť ZAKA a tak sa na nás obracajú aj samotní founderi.
Na trhu sme tretí rok, máme za sebou skoro 40 investícií a zo začiatku nám nedávalo zmysel sa zameriavať na PR. Naším základným kameňom je aktívne hľadať kvalitných a ambicióznych founderov a startupy. Na to nie je potrebné mať silnú poznateľnosť.
Hovoríte, že patríte k najaktívnejším early-stage investorom v regióne. Na aké startupy a firmy sa pozeráte?
Na tie, ktoré sú v pre-seed a seed štádiu. To znamená na prvé alebo druhé investičné kolá, ktorých sa zúčastňujú už inštitucionálni investori, teda nielen priatelia a rodina (FFF – friends, fools, family) či anjelskí investori.
Čo sa týka geografie, tak primárny záujem máme o baltský región, DACH (Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko, pozn. red.), CEE, ale aj Spojené kráľovstvo a CEE tímy v Spojených štátoch. Pozeráme sa na Európu zo širšieho spektra a investície takto geograficky diverzifikujeme.
Sme family office zameraný na venture investície, nemáme dané, že musíme peniaze alokovať v určitom čase alebo v určitých geografiách. Považujeme sa za sektorovo agnostických, ale pozeráme sa prioritne na softvérové spoločnosti, ktoré majú zo svojej podstaty vysokú škálovateľnosť.
Nemáme záujem o veľkú spojitosť s hardvérom, pretože ten je ťažko škálovateľný. Preferujeme B2B alebo B2B2C riešenia, ktoré nám prídu ľahšie uchopiteľné a ovplyvniteľné zo strany founderov.
Ako sa manažuje rodinný kapitál
ZAKA je rodinná investičná firma. Ako sa vám manažujú rodinné peniaze? Je tam možno rozdiel od „klasických“ VC, na ktorých sa podieľa viac investorov?
Peter Zálešák aj Jano Kasper sú ako zakladatelia ZAKA do rozhodovacieho procesu aktívne zapojení. So zakladateľmi komunikujú a rozhodujú sa na základe materiálov a odporúčaní investičnej komisie, ktorú vediem. Nie je to tak, že ja by som mal k dispozícii peniaze a rozhodoval o nich. Ak by som porovnal klasický VC fond a family office, tak VC fond so sebou nesie isté obmedzenia.
Funguje v investičných periódach, počas ktorých musí alokovať istý objem peňazí, môže byť aj obmedzený geograficky. Family office je zo svojej podstaty flexibilnejší, keďže ide o spravovanie čisto súkromných zdrojov. Naša výhoda je, že sme schopní investíciu sprocesovať veľmi rýchlo, ak sa nám páči.
Stalo sa, že sme tak urobili už v priebehu týždňa a považujeme to za veľmi dobrú konkurenčnú výhodu. Ďalšou výhodou je široký pool expertov a know-how od spoločností, v ktorých sú Peter Zálešák a Jano Kasper ako spolumajitelia angažovaní.
Ošiaľ a väčší problém
V akom štádiu ste momentálne? Máte na dosah nejaký zaujímavý exit?
Exit za sebou ešte nemáme, ale máme skoro 40 zainvestovaných firiem. Ideme rýchlosťou 15-20 investícií každý rok, priemerný tiket je niečo pod 200-tisíc eur na investíciu. Minulý rok sme sprocesovali až 22 investícií. Na exit sa bude čakať ešte pár rokov, keďže priemerne trvá sedem až osem rokov, kým nastane. Takže z tohto hľadiska je to ešte skoro vyhodnocovať.
Aké sú aktuálne trendy vo venture kapitálovom investovaní? Na čo najviac prihliadate po páde trhov a krachu SVB?
Pád Silicon Valley Bank bol veľký ošiaľ. Keď sa fondy a startupy nedokázali dostať k svojim peniazom, nastal obrovský chaos. Ale situácia sa rýchlo vyriešila a obe entity, v Spojených štátoch aj v Spojenom kráľovstve, boli stabilizované alebo odkúpené. Výrazne negatívny efekt nenastal.
Posledný rok až rok a pol pozorujeme pády valuácií verejne obchodovaných spoločností, čo má vplyv aj na hodnoty startupov, ktoré sa ohodnocujú tiež na základe násobkov tržieb alebo EBITDA na verejných trhoch. Toto najviac ovplyvnilo startupy v neskoršom štádiu.
A čo sa stalo potom?
Niektoré spoločnosti naraisovali pri miliardovej valuácii stovky miliónov dolárov a teraz padli na polovicu hodnoty alebo ešte nižšie. Tržby im síce rastú, ale celkovo tento neskorší segment (later stage) zamrzol, pretože nikto nevie presne povedať, ako dlho tu ešte bude recesia a kedy sa znovu otvorí príležitosť na IPO, teda vstup firmy na burzu, čo je vlastne cieľom každého VC investora v late stage.
Early stage, kde operujeme my, však nezamrzol. V pre-seed, seed a Series A je stále veľká aktivita aj preto, že neskoršie štádiá (Series B a vyššie) zamrzli a investori ich vyhodnocujú ako rizikové a začali sa presúvať do skorších fáz, čo prináša viac kapitálu.
Kapitálu je menej
Čo to pre vás znamená, keď je na trhu zrazu viac investorov zaujímajúcich sa o tento segment?
Konkurencia na trhu bola vždy. Druhý, protichodný efekt je, že síce sa niektorí investori z neskorších fáz začínajú pozerať na early stage, ale zároveň tie fondy, ktoré v ňom operujú už dnes, majú teraz problém získavať nové financie na ďalšie investície, prípadne na podporu ich súčasného portfólia.
Likvidity je celkovo málo, partneri VC fondov nové fondy neotvárajú tak ľahko a v takej veľkosti. Takže kapitálu je menej. Je to vidieť aj na štatistikách. Za posledný rok a pol bol každý kvartál, čo sa týka globálne investovaného VC kapitálu, klesajúci.
V prvom kvartáli 2023 to bolo celosvetovo investovaných 57 miliárd dolárov do 7024 rôznych spoločností, to je medzikvartálny pokles o trinásť percent a dostali sme sa na normalizovaný level, podobný ako pred pandémiou. Skôr ten nárast počas pandémie vo VC aj na verejných trhoch bol výnimkou.
Vy ste opatrnejší pri rozhodovaní o tom, do koho investovať?
Stále tu platí základ, že pokiaľ startup raisuje, mal by získať dostatok financií na to, aby mohol fungovať 18 alebo viac mesiacov. Potrebuješ rok na to, aby si sa pohol s produktom a trakciou ďalej, na dosiahnutie miľníkov, aby si potom mohol raisovať ďalšie kolo. Fundraising samotný trvá minimálne šesť mesiacov.
A to je pre CEO práca na plný úväzok. Nemá čas na to, aby riadil development firmy, produkt a aj obchod. Startupom stále treba dať dostatok kapitálu a teda aj času, aby mohli realizovať svoju víziu. To, čo sa zmenilo, je, že sa treba pozerať na udržateľnosť rastu a či je možné sa vôbec priblížiť k profitabilite.
Pred dvoma-troma rokmi o toto vôbec nešlo. Išlo len o rast bez ohľadu na to, koľko sa „pálilo peňazí“. Trošku to už začínalo pripomínať koniec 90. rokov a Dotcom bublinu, takže by som povedal, že sme sa vrátili do normálu.
Globálny startup môže vzniknúť aj u nás
Pozeráte sa na viacero trhov, ale čo Slovensko? Investujete u nás?
Investovali sme napríklad do Sensible Bio a Blockmate, skvelé slovenské tímy. Náš tím je rozdelený medzi Prahu a Bratislavu, ale zo štatistického hľadiska nerobíme na Slovensku veľa investícií, keďže tu nie je veľa startupov v porovnaní s ostatnými regiónmi Európy.
Máme kontakty po celej Európe, chodí nám mnoho investičných príležitostí z iných regiónov, veľmi zaujímavý nám príde Baltik a aj DACH región.
Treba povedať, že ekosystém v Česku, konkrétne v Prahe, kde žijem, je pred slovenským, ale na druhej strane je poháňaný aj slovenskými foundermi, ktorí do Čiech odchádzajú. Je to spôsobené viacerými faktormi, od lepšej kvality života cez lepší talent na zamestnanie a širšie startupové skúsenosti a predošlé exity.
Môže u nás vôbec vyrásť globálny hráč?
Česko a Slovensko, ale z európskeho hľadiska, vnímam skôr ako jeden startupový ekosystém. To, či je startupový ekosystém rastúci a úspešný, záleží aj na tom, či už sú na trhu zaujímavé a úspešné exity a či ich founderi vracajú ekosystému know-how a rovnako aj kapitál.
Napríklad niektorí zakladatelia Skype boli Estónci a začali potom investovať prostriedky ako anjelskí investori alebo investori do VC fondov, z čoho postupne vznikli kvalitné startupy. Aj toto vytvára ekosystém. Na toto čakáme na Slovensku, ale nevidím dôvod, prečo by nemohol nejaký globálny startup vzniknúť a sedieť v Bratislave alebo v Košiciach, technologický talent na to máme.
Nástup umelej inteligencie
Aktuálne sa svet sústredí na technológie súvisiace s AI. Čo znamená umelá inteligencia pre svet venture kapitálu? Bude sa nejako meniť vnútorná štruktúra fondov?
Nástup nových AI technológií je obrovská revolúcia a ešte sa len ukáže, aký to bude mať efekt. Ak by som sa pozeral na VC fondy, či ich to nejako ovplyvní v internom rozhodovaní, tak asi áno. AI nástroje budú môcť dodávať veľkú hodnotu najmä pre neskoršie investičné štádiá. Na rozhodovanie v nich sú totiž potrebné dáta, tých je v skorých štádiách málo. Tam sa rozhodujete aj na základe intuície, kvality zakladateľov a ich vízie.
V tom neskoršom stagei už máte rozsiahle finančné a iné metriky, ktoré môžete analyzovať. Dnes už aj hedžové fondy vo veľkom prijímajú AI developerov, pretože si chcú vybudovať interné nástroje na analýzu. Podobne to určite budú robiť aj VC fondy zameriavajúce sa na neskoršie štádiá. V early stage si nemyslím, že je jednoduché nahradiť rozhodovací proces nejakým AI nástrojom.
A keď sa pozrieme na zainvestované firmy, ktoré aktuálne zmenšujú svoje tímy? Znamená to, že budú potrebovať menej kapitálu na chod startupu?
Automatizácia a AI potenciálne dokážu nahradiť niektoré procesy a ľudí, čo znamená, že zvyšujú efektivitu, znižujú počet zamestnancov. To už dnes vidíme nielen v startupoch, ale aj v bankách a veľkých poisťovacích spoločnostiach. Jednoducho firmy, ktoré potrebujú obslúžiť veľa repetitívnych úloh, vo veľkom prepúšťajú low level zamestnancov a nahrádzajú ich automatizáciou.
V startupoch bude ten trend podobný. Videl som už pár pitch deckov, kde zloženie tímu bolo CEO a CTO a nejaký chief automation officer a všetky ďalšie pozície, ako head of sales, head of marketing boli ChatGPT. Je pravda, že niektoré z procesov môžeš nahradiť a firma nebude potrebovať na dosiahnutie potrebného rastu toľko ľudí, čo im zníži mesačné náklady. Takže startupy nebudú potrebovať také investície, pretože sú kapitálovo efektívnejšie.
Ako teda budú tieto firmy vyzerať?
Do budúcna možno budú vznikať firmy, kde dokážu dvoj- či trojčlenné tímy vybudovať multimiliónovú spoločnosť, ktorá bude postavená na voľne dostupných LLM modeloch od Open AI, Google, Stability AI alebo iných. V teórii sa to technologicky dá.
Aký to bude mať efekt na VC fondy, to je otázne. Founderi budú chodiť s tým, že im namiesto miliónov stačia státisíce, čo môže zmeniť celú štruktúru a stratégiu VC fondov. Na to, aby rozdelili kapitál, ktorý od investorov majú, budú musieť pri nižších investičných sumách robiť oveľa viac investícií. Väčšina fondov však nie je interne schopná zvládnuť stovky investícií, nemajú na to procesy. Ale tam ešte nie sme.
Budeme svedkami zániku tradičnejších softvérových firiem? Kto bude mať konkurenčnú výhodu na meniacom sa trhu?
Ide o to, akú hodnotu tvoj softvér zákazníkovi ponúka. Keď je nový hráč na trhu a nejakým spôsobom implementuje AI technológiu, ktorou zákazníkovi ponúka väčšiu hodnotu, tak to môže pre niektoré firmy predstavovať riziko.
Existujúce firmy však majú distribučnú výhodu a otázka teda je, či nové firmy, ktoré pomocou AI atakujú väčších hráčov, budú schopné produkt dostatočne rýchlo distribuovať veľkej báze zákazníkov. Ale jeden trend je jasný. Low-code, no-code a k tomu ešte voľne dostupné LLM modely umožňujú dnes stavať a iterovať softvérové produkty oveľa rýchlejšie ako kedykoľvek v histórii.
Meniace sa trendy
Je pre vašu investičnú skupinu AI buzzword a chcete byť „všade“, kde sa vyskytuje? Ako hodnotíte, či ide naozaj o AI alebo len o startup, ktorý sa chce zviezť na trendy vlne?
Je to nový buzzword, tak ako pred dvoma rokmi bolo všade napísané web3 a blockchain, tak dnes je to AI alebo ChatGPT. Ale rozlišujeme to. Veľa firiem iba integruje ChatGPT v backende do svojho produktu. To môže urobiť ktokoľvek v priebehu pár dní.
Pozeráme sa na to, ako to vie daný tím distribuovať. Distribúcia naberá na dôležitosti. Za posledných desať rokov vidíme neustále klesajúcu cenu toho, koľko stojí založenie startupu. Po tom, ako vznikol Amazon Cloud Services a jemu podobní, sa vstupné náklady drasticky znížili. Zrazu už nie je potrebné na spustenie softvérového produktu nakúpiť servery za stovky tisíc eur, ktoré potrebuje zakladateľ získať od investorov na ešte neexistujúci produkt, všetko spustí v cloude.
Integráciou voľne dostupných AI modelov znovu klesá cena vytvorenia softvérového produktu. Pred pár rokmi by bolo potrebné zamestnať niekoľko ML expertov a dátových analytikov. Takže dlhodobá defendabilita v softvérových biznisoch je tiež otázna. Iné je to ale v deeptech sektore alebo biotechu, vstupná bariéra a tým aj defendabilita je tam stále vysoká, pozeráme sa na tieto odvetvia stále viac.
Na čo máme na Slovensku talent?
Nechcem definovať nejaký konkrétny sektor, ale technologický lokálny talent ako taký je dostatočne dobrý na to, aby sa porovnával so zahraničným. Tam nevidím žiaden problém. Otázka je, akí sú Slováci a celkovo CEE trh dobrí v obchode. Tam to trochu pokrivkáva.
Potrebujeme byť viac prepojení so svetom. Aby sa aj Slováci, ktorí sú v zahraniční, nejakým spôsobom podelili o skúsenosti doma. A tí, ktorí sú doma, aktívne networkovali a získavali kontakty a robili biznis v zahraničí. Samozrejme, my ako investori sa to snažíme suplovať, často prepájame naše portfólio spoločnosti so zahraničnými expertmi alebo investormi.
Nemôžeme byť uzatvorení, musíme networkovať, aby sme pochopili, kam sa hýbe trh a nastúpiť na to. Je jednoduché byť najlepší v malom meste, ale lepšie byť druhý vo veľkomeste.