Dokumentárny film z dielne Netflixu oživil záujem o bývajú modelku časopisu Playboy, ktorá takmer odkráčala so 475 miliónmi vo vrecku od jej 90-ročného manžela, J. Howarda Marshalla. Pozrime sa opäť na túto bulvárnu rozprávku, ktorá sa dostala až na Najvyšší súd USA. A dokonca dvakrát.
„Byť mnou je veľmi drahé.“ Znelo svedectvo bývalej modelky a herečky časopisu Playboy Anny Nicole Smith z roku 2005. Je to v podstate veľmi výstižné zhrnutie súdneho sporu o majetok jej manžela. Sporu, ktorý sa ťahal celé roky.
Hoci sa súdna dráma odohrávala viac ako 10 rokov dozadu, dokument z dielne Netflixu „Anna Nicole Smith: You Don’t Know Me,“ oživil záujem o jej príbeh.
No tí, ktorí boli najviac zapletení v jej príbehu, vrátane samotnej hviezdy, už buď nie sú nažive, alebo nechceli mať s filmom nič spoločné. Larry Birkhead, otec Smithovej dcéry, označil film za „brak“. Odmietol na filme spolupracovať so slovami, že: „Nejde o profesionálnu žurnalistiku,“ uvádza portál Yahoo.
Okrem toho, že vo filme sa veľmi nepodarilo vyrozprávať príbeh skutočnej Smith, neponúka ani komplexný pohľad na súdny proces, ktorý bol veľkou súčasťou jej života. V 90. rokoch sa dostávala na titulné strany vďaka jej reklamným kampaniam, úlohám vo filmoch a vlastnej reality šou.
No to, čo v titulkoch dominovalo, bol súdny spor o majetok jej manžela. Spor, ktorý sa dostal až na Najvyšší súd USA. Dvakrát.
Život plný drámy
Skutočné meno Anny Nicole Smith bolo Vickie Lynn Hogan. Narodila sa 18. novembra 1967 v Spojených štátoch v texaskom Houstone. Jej život bol už od mlada plný drámy. Odišla zo strednej školy, v 17 rokoch sa vydala, v 18 mala svoje prvé dieťa a len o rok neskôr sa s jej vtedajším partnerom rozišli.
Vždy som mala rada pozornosť. Veľa sa mi jej počas dospievania nedostávalo. A vždy som chcela, aby si ma ľudia všímali.
Anny Nicole Smith
Predtým než zakotvila v práci, ktorá zmenila jej život – v tanečnom bare Gigi’s Cabaret –, vystriedala viacero zamestnaní. Vrátane práce v supermarkete Walmart a reštauračnej sieti Red Lobster.
Na súde vypovedala, ako v tom čase 86-ročný J. Howard Marshall prišiel jedného večera roku 1991 do klubu Gigi’s Cabaret na invalidnom vozíku, aby ju videl tancovať. Jeho kamaráti hovoria, že Marshall bol v tom čase v depresii. V tom roku totiž zomreli dve najdôležitejšie ženy jeho života. Jeho žena Bettye a 51-ročná milenka Lady Walker. Túto stratu označil za najtragickejšiu vec, aká sa mu kedy v živote stala.
Od práva s vyznamenaním po ropného magnáta
Vo svojich 80 rokoch mal Marshall vďaka predchádzajúcim úspešným rokom na svojom konte hotové bohatstvo. V roku 1931 absolvoval právo s vyznamenaním na univerzite Yale, kde neskôr krátko pôsobil ako asistent dekana fakulty. Prácu vymenil za pozíciu na ministerstve vnútra. Práve tu získal mnoho informácií a vedomostí o ropnom priemysle. Táto skúsenosť ho viedla k pôsobeniu v súkromnom sektore vrátene spoločností Standard Oil, Ashland Oil a Refining Co. a Signal Oil and Gas.
Peniaze mu na účet začali prúdiť, keď začal obchodovať s jednou z najzámožnejších rodín v Amerike, s rodinou Koch. Marshall bol spoluzakladateľom firmy Great Northern Oil. Najprv predal časť svojho podielu z firmy Fredovi Kochovi. Neskôr, v roku 1969, vymenil zvyšok jeho podielu v ropnej spoločnosti Fredovmu synovi Charlesovi za približne 16 percent podielu v spoločnosti Koch Industries – dnes druhej najväčšej súkromnej spoločnosti v Amerike.
Väčšina tohto príbehu sa odohrala ešte predtým než sa Anna Nocole Smith vôbec narodila.
Milióny z lásky
Smith tvrdila, že keď sa prvý raz s Marshallom stretli, minul na ňu okolo tisíc dolárov. Na druhý deň ju pozval na obed do hotelovej izby, kde jej údajne podal obálku plnú peňazí so slovami, že už nikdy viac nemusí tancovať v klube.
Marshall sa do nej zamiloval. Podľa jej slov na ňu v roku 1992 utratil 1,7 milióna dolárov, čo by dnes predstavovalo približnú hodnotu 3,8 milióna dolárov. Pričom jej údajne zaplatil aj ďalšiu operáciu zväčšenia pŕs.
Dokonca ju uviedol na výplatnej listine jeho firmy Marshall Petroleum ako konzultantku. Najprv to bolo brané iba ako fáma. No neskôr, keď po rokoch Smithová uviedla túto funkciu ako jeden so svojich príjmoch na právnych dokumentoch, vysvitlo, že to bolo pravda.
V rovnakom čase jej modelingová kariéra vrcholila. Svoje fotky poslala do časopisu Playboy a tie zaujali Hugha Hefnera. V roku 1992 nafotila titulnú stranu časopisu a bola menovaná za Playmate roka 1993. A jej odmena? Nový kabriolet značky Jaguár, 100-tisíc dolárov a 10 strán jej fotiek v júnovom vydaní časopisu z roku 1993.
62-ročný rozdiel, 13-mesačné manželstvo a miliardy dolárov
Smith sa nakoniec rozviedla so svojím prvým manželom, čím si otvorila cestu k manželstvu s 89-ročným Marshallom v roku 1994. V tom čase mala iba 26 rokov. Počas svadobného obradu v kaplnke v Houstone mala na prste 22-karátový diamant v odhadovanej hodnote 107-tisíc dolárov. Marshalla k oltáru viezli na vozíčku.
Manželstvo trvalo iba 13 mesiacov. Deväťdesiatročný Marshall zomrel len rok po svadbe. Vtedajšia hodnota jeho majetku bola 1,6 miliardy dolárov, ekvivalent k dnešným 3,2 miliardám.
Marshall sa zapojil do viacerých daňových podvodov. Vrátane prevodu podielov spoločnosti Koch Industries na svojich rodinných príslušníkov. V tom čase boli tieto podiely držané predovšetkým v jeho firme Marshall Petroleum. A po smrti vo svojom závete nezanechal Smithovej nič. Čo jeho syn, E. Pierce Marshall, označil ako zámer. Smith tvrdila, že aj napriek tomu, že ju vynechal zo závetu, mal v pláne sa o ňu postarať. A vraj prisľúbil, že jej zanechá polovicu majetku.
Súdne prípady dokážu písať zvláštne príbehy. A presne to sa stalo aj tu. Podľa závetu mal Pierce zo smrti svojho otca prospech. No Marshallov druhý syn J. Howard Marshall III., bol rovnako ako Smith zo závetu vynechaný. Jeho otec mu nikdy neodpustil, že podporil Williama a Fredericka Kochovcov v snahe získať kontrolu nad Koch Industries. Preto sa Smithová a J. Howard III spojili voči Piercovi a bojovali za to, čo im podľa ich slov malo spravodlivo prináležať.
Od hádok po osobný bankrot
Prípad sa dostal na texaský súd pre dedičské konanie. Hádky medzi ich právnikmi zaplnili noviny po celej krajine. Pri jednej z neslávnych výmen názorov, kedy sa na lavici svedkov Smith rozplakala, sa jej Marshallov právnik Rusty Hardin opýtal, či chodila na hodiny herectva. Smith ho poslal kadeľahšie.
Po šiestich mesiacoch pojednávania sa súd postavil na stranu Pierca.
No Smithovú mala prichystané ďalšie eso v rukáve. Dňa 25. januára 1996 vyhlásila krach. Pričom tvrdila, že nebude mať prostriedky ma pokrytie dlhov vo výške jedného milióna dolárov.
V zozname veriteľov bolo zahrnutých niekoľko advokátskych firiem ako Harry Winston, Neiman Marcus. A taktiež skoro 850-tisíc dolárov priznaných Marii Antonii Cerrato v žalobe obviňujúcej Smith zo sexuálneho obťažovania a napadnutia a falošného väznenia. Cerrato bola opatrovateľkou Smithovej syna. Tvrdila, že ju Smith sexuálne obťažovala počas ich služobnej cesty v Las Vegas. Smith podala protižalobu, no súd jej nakoniec nariadil zaplatiť Marie Cerrato odškodné.
Zmyslom konkurzného súdu je chrániť dlžníka a zaistiť, aby veritelia dostali v čo najvyššej možnej miere zaplatené to, čo im patrí. To znamená, že aj keď vyhlásite bankrot, musíte uviesť všetky svoje dlhy a majetok. To Smith aj spravila. V porovnaní s jej dlhmi nemala už žiadne aktíva. Osobný a nehnuteľný majetok uviedla v hodnote približne 2,7 milióna dolárov. Jej potenciálne záväzky dosahovali hodnotu takmer deväť miliónov dolárov. No vo svojej žiadosti uviedla ešte jedno vlastníctvo: údajný podiel na majetku svojho zosnulého manžela.
Urážka na cti
Medzičasom Pierce opätoval úder. Obžaloval Smithovú za urážku na cti a iné poškodenie. Keď sa dozvedel o vyhlásení bankrotu, stiahol žalobu za urážku na cti zo súdu v Texase a namiesto toho sa domáhal nápravy na konkurznom súde.
Tento krok však neskôr pravdepodobne oľutoval. Tvrdil, že správanie Smithovej bolo často bezcharakterné. Smith odpovedala protižalobou, v ktorej tvrdila, že Pierce jej odoprel právo na dedičstvo po jej zosnulom manželovi Marshallovi. A práve tieto žaloby a protižaloby pripravil pôdu pre zdĺhavé súdne pojednávania v Kalifornii.
V roku 1999 konkurzný súd vydal nariadenia na stiahnutie všetkých dlhov a obžalôb voči Anne Smith. Okrem jednej. Piercovu žalobu za urážku na cti. Súdne konanie bolo stanovené na október 1999. Tesne pred pojednávaním sudca vyhovel Smithovej návrhu o skrátení pojednávania. V podstate rozhodol, že Piercove tvrdenia nie sú pravdivé. Súdne konanie však pokračovalo, a to na základe protižaloby Anny Smith.
Je mi jedno čo si kto hovorí. Milovala som ho.
Anny Nicole Smith
Pierce tvrdil, že Smith je zlatokopka a spochybnil tvrdenia o tom, že jeho otec mal v úmysle starať sa o ňu do konca života. Na súde Smith vypovedala nasledovne: „Je mi jedno čo si kto hovorí. Milovala som ho.“
Dňa 29. decembra 2000 súd rozhodol v prospech Smithovej. Podľa zistení súdu Pierce zasahoval do Marshallových úmyslov darovať Smithovej 449 miliónov dolárov. Súd tiež Smithovej priznal tresnú náhradu v hodnote 25 miliónov dolárov za to, čo bolo v súdnych dokumentoch opísané ako „hrubé správanie“ na adresu jej osoby.
Až tu sa začal skutočný súdny pingpong
V rovnakom čase pokračovalo dedičské konanie na súde v Texase. A to aj napriek skutočnosti, že Smith upustila od svojich požiadaviek a spoliehala sa na rozsudok konkurzného súdu. Pierce však naďalej trval na svojom a pridal aj nové obžaloby.
Nakoniec porota v Texase Smithovej nič z dedičstva nepriznala. A v júli 2021 sudca Mike Wood potvrdil závery poroty. Sudca taktiež Smithovej nariadil zaplatiť viac ako jeden milión dolárov na pokrytie Piercových výdavkoch spojených so súdnym pojednávaním.
A práve tu sa začal riadny pingpong medzi dvoma stranami. Oba rozsudky totiž nemohli byť platné.
Do prípadu sa narodilo veľa detí a mnoho mladých ľudí sa do neho priženilo… Pôvodné strany z neho vymreli. Za ten čas sa tu vystriedala dlhá plejáda sudcov a žaloba sa stále únavne vlečie pred súdom.
A tak sa spor dostal na federálny súd. Sudca zrušil rozhodnutie konkurzného súdu v Kalifornii a vydal nový príkaz – znížiť odškodné na 88 miliónov dolárov. Pierce protestoval a odvolával sa, že federálny súd nemá právomoc rozhodovať vo veci protinávrhu a že právoplatným miestom rozhodovania je texaský súd pre dedičné konanie. Odvolal sa na Odvolávací súd Deviateho obvodu. Ten rozsudok federálneho súdu zrušil, pretože podľa ich záverov nebolo v moci federálneho súdu rušiť toto rozhodnutie.
Desať rokov po smrti
Dňa 17. mája 2005 podali právnici Smithovej žiadosť na Najvyšší súd v Amerike s požiadavkou o objasnenie rozsahu tzv. výnimky pre dedičské konanie. Išlo o výnimku, ktorá umožňuje miestnym súdom kontrolovať, či je rozhodnutie federálnej jurisdikcie správne.
O pár mesiacov súd súhlasil s otvorením pojednávania. Nasledovalo zvyčajné študovanie dokumentov. No tentokrát so zaujímavým dodatkom. Administratíva prezidenta Busha požiadala dňa 21. novembra 2005 vtedajšieho úradujúceho generálneho právneho zástupcu Paula Clementa, aby predložil argumenty v prospech Smithovej.
Možno to znie trochu veľkoryso, no Biely Dom sa neprikláňal na jej stranu z dôkazových dôvodov alebo dôvodov spravodlivosti. Išlo o technickú záležitosť. Domnievali sa, že právomoc federálneho súdu by mala mať prednosť v sporoch, ktoré sa týkajú štátnych súdov v dedičských záležitostiach.
Pojednávanie na Najvyššom súde sa začalo 28. februára 2006. Na súde boli prítomne obe strany – Smith aj Pierce. Ten prisahal, že Anna Smith nedostane nič z dedičstva jeho otca.
Iba o dva mesiace neskôr súd jednohlasne rozhodol v prospech Anny Smith. Stanovisko súdu predniesla sudkyňa Ruth Bader Ginsburg. Pridal sa k nej aj sudca Stevens, ktorý s rozsudkom súhlasil, no k rozhodnutiu mal dodatok. Súd konštatoval, že „výnimka z dedičského konania sa vyhradzuje štátnym súdom pre dedičské konanie alebo pre zrušenie závetu a správu majetku zosnulého… Nebráni však federálnym súdom rozhodovať o veciach mimo týchto hraníc a inak patriacich do federálnej právomoci.“
A práve tento bod bol kľúčový, hovorí Ginsburg. Pretože Smithovej tvrdenie sa netýkalo „administrácie majetku, závetu ani žiadnej inej čisto dedičskej záležitosti“. Namiesto toho Smith vyprovokovali Piercove tvrdenia v konkurznom konaní a požadovala proti nemu rozsudok. Ale nie vo veci potvrdenia či zrušenia závetu. Na základe týchto skutočností dňa 1. mája 2006 Najvyšší súd zrušil rozsudok súdu Deviateho obvodu a poslal vec na opätovné preskúmanie.
Pierce Marshall zomrel asi mesiac po tomto rozsudku, dňa 20. júna 2006. Jeho žena Elaine Marshall zaujala jeho pozíciu. Bola odhodlaná celú záležitosť, ktorá trvala už viac ako 10 rokov, dotiahnuť do konca.
Anna Smith zomrela 8. februára 2007 na následky predávkovania sa. Mala 39 rokov. Zanechala sa sebou maloletú dcéru Dannielynn Birkhead. Jej najstarší syn Danny zomrel na predávkovanie drogami v roku 2006.
Na scénu prichádzajú údajní otcovia
Rovnako ako predtým, súdy na nevedeli dohodnúť. A preto 28. septembra 2010 Najvyšší súd rozhodol, že si prípad opäť vypočuje. No tentokrát bol názov prípadu iný: Stern vs. Marshall. Stern bol právnik, ktorý bol považovaný za otca Smithovej dcéry Dannielynn. Dokonca pripísal priezvisko Stern za jej meno.
Až pokiaľ testy otcovstva nepreukázali, že otcom bol Larry Birkhead. Mnoho mužov v tom čase tvrdilo, že sú jej otcami. Vrátane manžela herečky Zsa Zsa Gabor – Prinza Frederica von Anhalta. Aj napriek tomu, že sa nakoniec preukázalo, že Stern nie je otcom Dannielynn, zastupoval ju na súde v pokračujúcom spore. A to z dôvodu, že bol exekútorom Smithovej majetku.
V júni 2011 nejednotný Najvyšší súd hlasoval v neprospech majetku v pomere 5:4. Otázkou opäť zostávalo: Mal vôbec konkurzný súd právomoc zaoberať sa Smithovej protižalobou?
Podľa zákona môže konkurzný súd iba „predložiť okresnému súdu navrhované zistenia a právne závery“. Konkurzný súd dospel k záveru, že Smithovej protižaloba bola základným konaním. No okresný súd nesúhlasil. Nakoniec však Najvyšší súd konštatoval, že hoci zákon umožňuje konkurznému súdu vydať konečný rozsudok o Smithovej protinávrhu, „článok III Ústavy to neumožňuje“. Týmto Najvyšší súd zamietol podanie konkurzného súdu.
Súdiť sa už nemal kto, a predsa sa súdili
Tentokrát sa sudkyňa Justice Ginsburg priklonila na stranu nesúhlasu – spolu so sudcami Breyerom, Sotomayorovou a Kaganovou. Predseda súdu Roberts predniesol rozhodnutie väčšiny zastúpených, v ktorom bolo napísané:
„Prípad sa postupom času stal taký komplikovaný, že žiadny dvaja právnici sa o ňom nedokážu rozprávať ani päť minút bez toho, aby sa vzhľadom na všetky premisy nepovadili. Do prípadu sa narodilo veľa detí a mnoho mladých ľudí sa do neho priženilo.“ A, žiaľ, pôvodné strany „z neho vymreli“. Za ten čas sa tu vystriedala „dlhá plejáda [sudcov]“ a žaloba sa stále „únavne vlečie pred súdom“, dodal.
Uviedol, že tieto slová neboli napísané o prípade. Boli vyňaté z románu Pochmúrny dom (Bleak House) od Charlesa Dickensa. „No mohli by sme ich tak považovať,“ dodal sudca.
Prekvapivo spor týmto neskončil. V roku 2011 podali Smithovej pozostalí na okresnom súde ďalšiu obžalobu na stranu Pierca, v ktorej žiadali odškodné. Súd nesúhlasil s vypočutím návrhu. Čo znamenalo, že ani Smith a ani jej pozostalí, vrátane dcéry Dannilynn, nedostanú z Marshallovho majetku nič. Prípad bol uzavretý, keď zástupcovia Anny Smith nedokázali preukázať svoju pravdu na dedičskom a konkurznom súde.
Aj napriek všetkým súdnym opletačkám, Marshallovci zostali bohatí. V roku 2022 Forbes menoval rodinu Marshallovcov na liste najbohatších rodín v Amerike. S hodnotou majetku 18,5 miliardy dolárov sa dostali na 14. miesto rebríčka.
Po 25 rokoch
Smithovej konkurzný prípad bol konečne uzavretý 24. októbra 2022. Viac ako 25 rokov od jeho začiatku. Boj Anny Nicole Smith o Marshallove peniaze roky dominoval na titulných stranách a dokonca aj dnes sa o ňom stále rozpráva.
Čiže koniec-koncov, Smith nakoniec získala to, čo hľadala. Ako v roku 1993 povedala pre Los Angeles magazín: „Vždy som mala rada pozornosť. Veľa sa mi jej počas dospievania nedostávalo. A vždy som chcela, aby si ma ľudia všímali.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Kelly Phillips Erb.
