Železný vrch, to znie trochu ako z rozprávky. Táto rakúska vinárska oblasť leží okolo vcelku nenápadného kopca, asi dve hodiny autom od Bratislavy. Eisenberg sa postupne etabluje v segmente európskych vín s cenovkou aj nad 30 eur za fľašu. Pýši sa najmä frankovkou s typickým štýlom.
Tu na východnom okraji Rakúska žiadne alpské končiare nenájdete, aj najvyšší vrch spolkovej krajiny Burgenland má len 884 metrov. Je ním Geschriebenstein (Popísaný kameň) pomenovaný podľa hraničných kameňov niekdajších panstiev Esterházyovcov a Batthyányovcov.
Ešte o dobrú polovicu nižší Eisenberg s iba 415 metrami leží pri hraniciach s Maďarskom, asi 140 kilometrov južne od Viedne.
Rozhľadňa na Geschriebensteine. Foto: Flickr, Barlow JamesAž do roku 2010 nemali tunajšie vína, zväčša frankovky, vlastnú identitu. Podobne ako dnešné slovenské vína z anonymnej južnoslovenskej či stredoslovenskej oblasti, tak trochu sa strácali vo všeobecnom regionálnom označení „Südburgenland“.
Dva Eisenbergy v jednom
„Dnes už zasa máme Eisenbergy akoby dva,“ vysvetľuje Lukas Brandstätter, rodák, ktorý pracuje ako winemaker vinárstva Dorli Muhr. Toto vinárstvo nedávno zorganizovalo porovnávaciu degustáciu. Kúsok za hranicami, len 20 kilometrov od Bratislavy, totiž leží ďalší rakúsky vinársky vrch. Práve vína z kopca Spitzerberg postavili proti vínam z Eisenbergu.
„V užšom, tradičnejšom zmysle sa pomenovanie Eisenberg používa na víno, ktoré pochádza priamo zo svahov tohto kopca,“ vysvetlil Brandstätter. „V širšom a oficiálnom zmysle dnes znamená mikroregión, pár vinárskych podoblastí v niekoľkých najbližších dedinách.“
Výhľad z Eisenbergu. Foto: Flickr, Ferdinand Wallek
Výhľad z Eisenbergu. Foto: Flickr, Ferdinand Wallek
Sú to zdanlivo detaily, v prvom prípade ide o desiatky, v druhom o pár stoviek hektárov viníc. Vo svete vína, kde dva susedné vinohrady môžu produkovať víno za desať alebo za tisíc eur, však na maličkých odlišnostiach v mikroklíme či profile terénu záleží.
„Možno sa postupne ten užší Eisenberg vyprofiluje ako naše grand cru,“ pomôže si termínom z Burgundska. „Charakter vín zo susedných dedín je totiž trochu odlišný a tie najtypickejšie vína máme skutočne najmä z vinohradov priamo na kopci,“ dodáva Brandstätter.
Čo je „grand cru“?
Tento termín označuje prestížne geografické oblasti s najvyššou triedu viníc, ktoré majú výnimočný potenciál a kvalitu. Dnes sa už termín používa aj metaforicky v širšom kontexte, napríklad pri pive, koňaku, whisky alebo čokoláde.
Železo vo víne?
Má teda vysoký obsah železa v pôde vplyv na chuť vína? Priamy rozhodne nie, vinič si nevyberá z pôdy selektívne niektoré minerály. A už vôbec nie na to, aby ich „skladoval“ v bobuľkách, z ktorých by potom mohli prejsť aj do vína.
Vplyv podloží na výrazne odlišnú chuť vín vysvetľujú publicisti predovšetkým tým, že rôzne druhy pôd zadržujú alebo prepúšťajú zrážky v odlišnej miere a tiež sa iným tempom prehrievajú či v noci chladnú. Oba faktory majú vplyv na obsah a zloženie kyselín a trieslovín v bobuliach.
Foto: Eisenberg DAC, Steve Haider
Foto: Eisenberg DAC, Steve Haider
Pikantná zemitosť a sympatická neohrabanosť
Čo osobitého teda nájdeme vo frankovke z Eisenbergu? So slovenskými je ju ťažké porovnávať, keďže na Slovensku žiadna oblasť s ustáleným prejavom tejto odrody neexistuje. Ak však porovnáme „eisenbergské“ frankovky s inými rakúskymi, jej prejav vystúpi do popredia.
Vecnejší kritici si pri popise týchto vín často pomáhajú slovami ako chladná slanosť, mineralita, prípadne elegancia a biele korenie, či tmavé bobuľové ovocie.
Pri troche skúsenosti či fantázie nájdete v niektorých vínach aj chute pripomínajúce slaný čierny chlieb, bergamot, prezretú borievku, céder, sladké drievko alebo štipku tabaku či jemných mäsitých tónov. Pri tom všetkom často vyniká aj jedna z množstva čŕt odrodového profilu frankovky – určitá pikantná zemitosť a sympatická neohrabanosť.
Štýl pre strednú Európu
Prečo o tom toľko písať? Pretože kdesi v týchto vínach sa skrýva aj identita a tým pádom aj trhový potenciál stredoeurópskeho vinárstva, vrátane slovenského. Tento región medzi svetové vinárske veľmoci nepatrí, má však dosť veľkú diverzitu a – aspoň teoreticky – možnosť ponúknuť svetovým zákazníkom originálne vína za ceny atraktívne pre obe strany.
A práve súčasné vína z Eisenbergu sú chuťovo zhruba v centre tejto formujúcej sa stredoeurópskej identity. „Eisenberg leží na prechode medzi panónskou kontinentálnou klímou a stredomorskou vlhkou klímou,“ vysvetľuje Brandstätter.
„Zrážky tu dosahujú okolo 600-700 milimetrov ročne a aj vďaka tomu nemá táto oblasť klímu teplejšiu ako niektoré (k panónskej rovine bližšie) severnejšie časti Burgenlandu.“
Lukas Brandstätter. Foto: Herbert LehmannŠpecifikom Eisenbergu je aj relatívne vyššia poloha vinohradov, niektoré sú vysadené aj nad úrovňov 400 metrov nad morom. V ére teplej klímy sa z vysokej polohy viníc možno postupne stane rovno nevyhnutnosť.
Vína z Eisenbergu sú vďaka tomu všetkému pekným príkladom, ako sa dá z relatívne skromných podmienok vyprofilovať ako relevantná oblasť pre zahraničných zákazníkov. Tí sú zo sveta zvyknutí na kombináciu rozpoznávacích znakov, podľa ktorých sa vo víne orientujú – jednak je ňou značka či skôr renomé výrobcu, prípadne odroda, a napokon povesť oblasti, do ktorej výrobca patrí.
Má frankovka skvelú budúcnosť?
Štýl Eisenbergu prepája oba póly frankovky, ako ich pomenovala slávna britská kritička Jancis Robinson vo svojom nedávnom blogu. Vysvetlila, že frankovka je vlastne stále „otvorená otázka“ a poznamenala, že jej nie je jasné, či si už rakúski vinári sú istí, akú presne chcú mať svoju frankovku.
Táto odroda by pritom raz mohla byť skutočnou kráľovnou stredoeurópskych vín. Akurát s ňou vinári dnes ešte nie sú tak ďaleko, konštatuje kritička. Pred nejakými tromi desaťročiami sa dokonca zdalo, že sa frankovka bude iba strácať ako doplnok v cuvée vínach na báze populárnejších odrôd ako Cabernet Sauvignon a Merlot.
Budúce grand cru Frankovky modrej? Foto: Flickr, Barlow James
Budúce grand cru Frankovky modrej? Foto: Flickr, Barlow James
Všetko to je dôsledkom faktu, že až zhruba do prelomu tisícročí zápasila táto relatívne neskoro dozrievajúca odroda s (vtedy) relatívne chladnou stredoeurópskou klímou, najmä počas septembra. A keď sa klíma okolo roku 2000 začala radikálne lámať, zareagovali mnohí stredoeurópski vinári trochu prvoplánovo.
Vulgárne nie, radšej elegantné
Vyzretejšiu frankovku zrazu dokázali naštylizovať do podoby mohutného vína podľa vtedy populárneho globalizovaného hesla „big and bold red“, teda „veľké a výrazné červené“.
Ibaže, móda na svetovom trhu s červeným vínom sa práve v tom čase začínala totálne obracať. Dnes sú (ak neuvažujeme o naturálnom či oranžovom víne) v móde najmä elegancia a expresívnosť a najmä originalita, ktorá zobrazuje miesto pôvodu.
Vďaka takémuto prístupu sa asi najslávnejším producentom v Rakúsku po prelome tisícročí stal dnes už legendárny vinár Roland Velich s jeho vinárstvom Moric. V dedinkách stredného Burgenlandu skúpil pár starých, takmer opustených viníc a vo svojich vínach stavil na rafinovanosť, protiklad väčšinového vkusu rodákov.
A napriek počiatočnému nepochopeniu domácich kritikov tých svetových presvedčil. V jeho vínach identifikovali čosi nové a trochu podobné burgundskej elegancii.
Inšpiruje raz frankovka z Eisenbergu, víno na pol cesty medzi jemnosťou a robustnosťou aj slovenských vinárov?
