Stojí na rušnej triede Rembrandtplein v Amsterdame blízkosti barov a coffee shopov. Už na prvý pohľad sa však medzi ostatnými stavbami vymyká vďaka glazovaným keramickým dlaždiciam, vitrážovým oknám lemovaným zlatými a modrými rámami či ostro rezaným ornamentom na stĺpikoch a osvetlení.
V roku 2021 mu britský časopis Time Out udelil titul najkrajšieho kina na svete. Holandský kráľ Viliam Alexander mu tiež k stému výročiu venoval status kráľovského divadla.
Holadnské kino Pathé Tuschinski prvýkrát otvorilo svoje brány v roku 1921. Artdecový skvost založil poľský židovský podnikateľ Abraham Tuschinski.
Foto: Rijk in Beeld
Abraham Tuschinski a jeho prvé kino
Do Holandska sa prisťahoval z Poľska so svojou ženou v roku 1903. Usadil sa najskôr v Rotterdame, ktorý mal byť pôvodne len zastávkou na ceste do Ameriky, a pracoval tu ako krajčír.
Jeho salón si čoskoro vydobyl renomé a Tuschinskému, ktorý odjakživa miloval film, poskytol dostatočný kapitál na to, aby si tu v roku 1911 otvoril svoje prvé kino. Pomenoval ho Thalia.
Čoskoro v spolupráci so svojimi dvomi švagrami otvoril v meste ešte ďalšie tri sály – Cinema Royal, Scala a Olympia. Jeho snom však bolo preraziť aj v Amsterdame.
Podarilo sa mu to hneď vo veľkom štýle. V roku 1917 našiel ideálne miesto neďaleko námestia Rembrandtplein na zrealizovanie svojho plánu a o dva roky tu položil základný kameň dnešného Kina Tuschinski.
Foto: Rijk in Beeld
Od najlepších stavbárov a umelcov
Jeho slávnostné otvorenie v roku 1921 vzbudilo veľký rozruch. Architektúra bola aj na vtedajšie pomery veľmi extravagantná. Art deco štýl doplnili prvky art noveau aj jugendstilu. Stavba bola tiež veľmi nákladná, Tuschinského a jeho švagrov vyšla na štyri milióny guldenov (mena, ktorá sa používala od 13. storočia až do roku 2002, pozn. ed.).
Na výkladnej skrini holandského art deca nešetrili a povolali tých najlepších stavbárov a umelcov, ktorí vyzdobili interiér. Revolučný v tom čase bol popri elektroinštalácii aj spôsob vykurovania a ventilácie, ktorý umožňoval udržiavať v celej budove rovnakú teplotu.
A pretože Kino Tuschinski vzniklo ešte v ére nemého filmu, sprevádzal vtedy premietanie živý orchester. Jeho súčasťou bol aj unikátny organ American Wurlitzer.
Hoci mnoho pôvodného nábytku a vybavenia v kine bolo počas nacistickej okupácie zničeného, vrátane vzácnej výmaľby od Pietera de Bestena, stavba prežila bombardovanie mesta v roku 1943. Avšak zakladateľ tohto holandského kina, ktoré dobová tlač nazývala „perlou novej architektúry“, vojnu neprežil.
Nacisti Abrahama Tuschinského a jeho spoločníkov, švagrov Hermanna Gerschtanowitza a Hermanna Ehrlicha, deportovali do Osvienčimu a zavraždili neskôr v koncentračnom tábore Sobibor ešte v roku 1942. Vojnu prežili iba traja členovia pôvodnej rodiny majiteľov, kino zdedil Max Gerschtanowitz.
Národná kultúrna pamiatka
V roku 1967 bola budova amsterdamského kina vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a v deväťdesiatych rokoch minulého storočia začala niekoľko rokov trvajúca rekonštrukcia, počas ktorej bol interiér vrátený do pôvodného stavu.
V roku 1985 predal Max Gerschtanowitz komplex firme Cannon, od ktorej ho v roku 1991 kúpila spoločnosť MGM Cinemas. Tá teraz patrí francúzskej firme Pathé, preto je dnes tiež súčasťou názvu.
Priestrannému foyeru dominuje decentne osvietená luneta na strope, lemovaná kubisticky rezanými stĺpikmi a svietidlami rovnakých tvarov. Keď vyjdete po schodoch po červenom koberci, vstúpite do predsália, kde si môžete sadnúť do pohodlných dobových kresiel.
Do samotnej sály sa zmestí viac než tisíc ľudí, a preto slúži okrem premietania filmov príležitostne aj na divadelné predstavenia alebo koncerty.
Priamo z kina sa dá prejsť do Baru Abraham vo vedľajšej budove, ktorý je možné prepojiť s foyerom a vytvoriť tak väčší priestor pre súkromné akcie. Servíruje sa tu povestný Pulp Fiction Milkshake (základom je gin) a množstvo ďalších alkoholických i nealkoholických originálnych drinkov vo filmovom štýle.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Klára Čikarová.
