Výraz „quiet quitting“, ktorý predstavuje vykonávanie len základného množstva potrebnej práce s malým úsilím a nadšením, už poznáme. Nedávno sa však objavil nový pojem – „loud quitting“. V tomto prípade opúšťajú pracovníci zamestnanie oveľa hlučnejším spôsobom. Píšu o tom na sociálnych sieťach, kde upozorňujú spolupracovníkov, že už v zamestnaní nebudú príliš dlho.
Ak o takomto kroku premýšľate aj vy, zamyslite sa najskôr nad dôsledkami. Váš dôvod na hlasný odchod môže byť taký, že sa chcete pomstiť arogantnému šéfovi alebo sa jednoducho cítite nedocenení či unavení. Nevýhodou takéhoto odchodu však je, že za sebou spálite mosty a vytvoríte si potenciálny problém pri pokuse o získanie referencií do novej práce.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Nerovnováha medzi pracovným a súkromným životom
Podľa nedávnej analýzy spoločnosti Gallup sa približne jeden z piatich pracovníkov rozhodne pre loud quitting. Je to súčasť celkového trendu nespokojnosti a nezúčastnenosti pracovnej sily. Ľudia so špecifickými zručnosťami majú lepšiu pozíciu na ukončenie práce, pretože vedia, že si čoskoro nájdu novú pozíciu. Náhle rozhodnutie hlučne upozorniť na nespokojnosť plynie z toho, že v kancelárii už nemajú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Narúšanie spoločnosti
Správanie ľudí, ktorí sa rozhodnú pre loud quitting, spoločnosť negatívne ovplyvňuje. Títo zamestnanci môžu odchádzať bez toho, aby dali firme o odchode vopred vedieť, vytvárajú nepríjemnú verejnú scénu, uverejňujú poburujúce komentáre online, odmietajú vykonávať pridelené úlohy a púšťajú sa do rušivých a potenciálne sabotujúcich akcií. Toto správanie môže signalizovať veľké organizačné riziká a lídri by ho nemali ignorovať.
Škodlivé činy týchto ľudí poškodzujú morálku a produktivitu, čo môže ovplyvniť kultúru a povesť spoločnosti. Zahŕňajú zníženú produktivitu, rozptyľovanie, zvýšenú fluktuáciu, stratu špičkových talentov a zvýšenú pracovnú záťaž pre tých, ktorí ostávajú. Nezúčastnenosť na pracovisku stojí podľa spoločnosti Gallup globálnu ekonomiku 8,8 bilióna dolárov.
Čo by malo vedenie urobiť
Vedenie musí tieto problémy okamžite riešiť. Malo by pravidelne žiadať zamestnancov o spätnú väzbu a počúvať ich, aby pochopilo, prečo sú neangažovaní. Spoločnosti by mali uprednostňovať pohodu zamestnancov a ponúkať im prostriedky na podporu ich duševného zdravia. Mali by im taktiež prejaviť verejné uznanie, keď sa im darí. Niekedy sa však stane, že sú zamestnanci pre spoločnosť toxickí – v takom prípade je ich nutné prepustiť.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Jack Kelly.
