Tristo rokov. Presne toľko uplynulo 5. júna od narodenia Adama Smitha, jedného z najväčších mysliteľov všetkých čias. Pripomeňme si muža, ktorý vytvoril ikonické pojmy ako vlastný záujem, neviditeľná ruka trhu či zákon ponuky a dopytu.
A nepripomíname si ho s nikým iným ako s Luďkom Sekyrom, českým miliardárom, ktorý sa zamýšľa nad jadrom Smithovho myšlienkového odkazu.
Filozof aj ekonóm
Adam Smith je jednou z najväčších postáv mimoriadneho intelektuálneho škótskeho osvietenstva. Bol žiakom morálneho filozofa Francisa Hutchesona a priateľ Davida Huma, zrejme najvplyvnejšieho britského filozofa osemnásteho storočia.
Myslenie Adama Smitha, ktorého poznáme predovšetkým ako zakladateľa modernej ekonómie, má hlboké filozofické korene. O nich svedčí aj jeho akademická pozícia profesora morálnej filozofie na univerzite v Glasgowe. To všetko zásadným spôsobom formovalo jeho myslenie a poňatie etickej, sociálnej a ekonomickej analýzy.
V dejinách ideí nenájdeme mnoho postáv s podstatným vplyvom v etike, ako aj fundamentálnym vplyvom v ekonómii. Vo svojej knihe Teória mravných citov, prvýkrát vydanej v roku 1759, rozvinul veľmi originálnym spôsobom centrálny pojem sympatie. Ten nachádzame aj v dielach jeho predchodcov, ako sú Shaftesbury či Hutcheson, aj súčasníkov ako Hume.
Sympatia ako jadro všetkého
Sympatia je pre neho morálnym citom, akousi reflexiou pocitov, vášní a ostatných stavov. To je základ Smithovej morálnej teórie, približujúci nám „liečebnú útechu vzájomnej sympatie“. Sympatia v jeho poňatí zahŕňa nielen súcit, spolupatričnosť, ale aj ideál trhu a mieša sa so široko založenou empatiou.
Druhým veľkým pojmom Smithovej morálnej filozofie je „nestranný pozorovateľ“ (impartial spectator). Jeho postoje sú výrazom morálnych noriem a v prvom vydaní aj konsenzuálnych hodnôt a sociálneho statusu. Smith pozorne vnímal dezilúziu zo sociálnej dynamiky prudko sa rodiaceho kapitalizmu. To ho nakoniec viedlo v poslednom, šiestom vydaní z roku 1790 k formácii „nestranného pozorovateľa“, ktorý sa stal zástupcom nemnohých cnostných.
Príčinu sociálnej skazenosti a erózie morálnych citov videl v „obdive k bohatým a mocným“.
Títo noví Smithovi vyvolení čelili silnejúcemu „trhovisku prianí“ (marketplace of desires), odrážajúcemu zrod konzumnej spoločnosti na sklonku osemnásteho storočia. Ideál individualistického agrárneho kapitalizmu podnikavých jednotlivcov sa začínal rozplývať. Smith zaznamenával zárodky erózie svojho modelu. Ten obdivovali veľkí ekonomickí liberáli dvadsiateho storočia ako Ludwig von Mises či Friedrich August von Hayek.
To zároveň posilňovalo jeho nedôveru k veľkým obchodným a akciovým spoločnostiam s monopolistickými tendenciami – zvlášť Východoindickú spoločnosť považoval za „národnú rakovinu“. Príčinu sociálnej skazenosti a erózie morálnych citov videl v „obdive k bohatým a mocným“.
Rozpor vo filozofii
So všetkým rešpektom k jeho analýze príčin rastúcej nerovnosti, nemožno sa stotožniť s jeho závermi, ktoré volajú po ingerencii, regulácii a redistribúcii. Vždy treba mať na pamäti, že trhové prostredie je nielen jednou z príčin ekonomickej nerovnosti, ale aj primárnym zdrojom bohatstva spoločnosti.
Netreba opomenúť skutočnosť, že sloboda, autonómia aj demokracia založená na neutrálnych inštitúciách sú dôsledkom trhovej súťaže. Smithova pozícia stvoriteľa ekonomického liberalizmu vyvolávala častú otázku na vzájomný pomer jeho etického myslenia ako celku a Bohatstva národov, jeho najvplyvnejšieho ekonomického vydania.
Pojmy ako sympatie či „nestranný pozorovateľ“ sú nahradené konceptmi vlastného záujmu a „neviditeľnej ruky“ trhu. V tomto jeho diele je vlastný záujem silnejší ako altruizmus a „sebecký“ záujem podnikateľov na zisku vo svojom dôsledku uspokojuje potreby ostatných členov spoločnosti. Zdanlivý rozpor viedol niektorých interpretov k názoru, že jeho dielo má dve úplne rozdielne tváre. Domnievali sa, že dospel k radikálnej zmene pohľadu na sociálnu realitu.
Pri bližšom skúmaní Smithovho diela však vidíme myšlienkovú jednotu, pretože ekonomické pojmy nemožno správne pochopiť bez etického kontextu. Myslím si, že tým spájajúcim článkom je práve prezieravosť („racionalita“) ako Smithova najdôležitejšia cnosť, ktorá je nielen prejavom vlastného záujmu, ale aj predpokladom sympatie.
Idea prezieravosti
Až uspokojenie vlastného záujmu spravidla otvára možnosť sympatizovať s potrebami ostatných aj schopnosť starostlivosti o iných. Prezieravosť berie do úvahy názory tých druhých – je to vlastnosť, ktorá osciluje medzi sebeckou sebaláskou a benevolenciou alebo láskavosťou, náklonnosťou a blahovôľou. Je symbolom napätia medzi trhovým prostredím a morálnymi postojmi a tým generuje spoločenský pohyb.
Prezieravosť je tiež zdrojom legitimity spontánne sa ustanovujúcich noriem a princípov, majúcich všeobecnú regulatórnu funkciu ako v etickom, tak ekonomickom prostredí. Prezieravý človek môže byť šetrným podnikateľom aj benevolentným veľkorysým podporovateľom, morálnou osobou, normotvorcom, a teda nestranným pôvodcom hodnotového rámca „neviditeľnej ruky“ trhu.
Tá koordinuje nielen individuálne voľby a neutralizuje konflikty, ale utvára jednotlivcov ako spoločenské bytosti. Trh nás v tomto poňatí dostáva z izolácie, pričom spontánna alokácia zdrojov a uspokojovanie potrieb sa mieša s interakciou subjektov, ktoré súťažia, ale zároveň si prejavujú vzájomnú sympatiu.
Prezieravosť možno ponímať ako krok k niečomu štruktúrovanejšiemu, čo by som nazval etikou bohatstva, prebytkov, ktoré majú prinášať nielen potešenie, ale aj zodpovednosť a empatiu. Toto je vysoko žiaduca úvahová línia, pretože ponúka liberálny hodnotový prístup ako alternatívu k pôsobivým, hoci nefunkčným rovnostárskym modelom.
K Teórii mravných citov ma púta osobný vzťah. Mám ju vo svojej knižnici v prvom vydaní z polovice osemnásteho storočia. Odporúčam ju všetkým čitateľom Forbesu na inšpiratívne štúdium. V kontraste s jednorozmerným svetom súkromných ekonomických záujmov ich oslovia originálne morálne reflexie ľudských vzťahov a postojov.
Šírka aj hĺbka tematického záberu Adama Smitha je udivujúca. Pre mňa je spoločne s Davidom Humom najinšpiratívnejším z britských moralistov. Spolu s Kantom podstatne ovplyvnili aj moje etické myslenie.
