Vesmírny teleskop Jamesa Webba našiel vodnú paru v oblasti vzdialenej hviezdy, pri ktorej sa tvoria planéty podobné Zemi, oznámila agentúra NASA.
Tento objav je prvým prípadom, keď astronómovia našli „mimozemskú vodu“ v oblasti, kde vznikajú planéty. Objav vrhá svetlo na to, ako mohol na Zemi začať život.
Horúcu vodnú paru objavili astronómovia vďaka vesmírnemu teleskopu v prstenci plynu a prachu okolo hviezdy známej ako PDS 70, vzdialenej od Zeme 370 svetelných rokov.
Hviezda podobná Slnku
Táto hviezda má množstvo podobností so Slnkom. PDS 70 má približne tri štvrtiny hmotnosti Slnka. Ide o mladú hviezdu vo veku 5,4 milióna rokov, je však relatívne porovnateľná so Slnkom, ktoré je staré približne 4,6 miliardy rokov.
Vodná para, zistená pomocou infračerveného zariadenia vesmírneho teleskopu, bola tiež detegovaná vo vzdialenosti od hviezdy, ktorá je podobná vzdialenosti Zeme od Slnka (150 miliónov kilometrov).
poznatky o PDS 70 poskytujú zásadné informácie o tom, ako pravdepodobne vznikli planéty v slnečnej sústave Slnka a potvrdzujú, že voda je prítomná v oblasti, kde sa „môžu zgrupovať planéty podobné Zemi“, povedala pre Space.com Giulia Perotti, astronómka z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka, ktorá viedla pozorovania.
Ako prišla voda na Zem
Vedci už desaťročia diskutujú o tom, ako sa voda dostala na Zem a či sa mohla dostať na planétu rovnakým spôsobom, ako to zrejme bolo na iných kamenných planétach alebo menších exoplanétach v iných slnečných sústavách.
Jedna teória predpokladá, že zrnká ľadu a prachu sa pomaly hromadia a vytvárajú planéty. V prípade Zeme sa však vedci domnievajú, že asi bola príliš horúca na to, aby mohla vodná para kondenzovať na kvapalinu.
Iné teórie poukazujú na úlohu asteroidov a komét, ktoré mohli ľad „vystreliť“ na Zem, alebo na chemické interakcie medzi magmou a molekulárnym vodíkom, ktoré tiež mohli vytvoriť vodu na Zemi.
Zázračný teleskop
Od vypustenia v decembri 2021 zachytil vesmírny teleskop Jamesa Webba pomocou infračervenej „kamery“ mimoriadne zaujímavé kozmické snímky. Odhaľujú mimozemské javy, ktoré vedci nikdy predtým nevideli v takej jasnosti.
Snímky dokumentujú aj takzvané „Piliere stvorenia“, oblasť prachu a plynu vzdialenú 6 500 svetelných rokov, ako aj oblasť tvorby hviezd v tvare presýpacích hodín, ktorú v roku 1995 odhalil Hubblov teleskop.
Ďalekohľad s hodnotou 10 miliárd dolárov tiež ukázal jav, ktorý astronómovia označujú ako takzvané temné hviezdy – supermasívne hviezdy až 10-miliárd razy jasnejšie ako Slnko, o ktorých existencii sa len sa predpokladalo len teroeticky.
Autor článku Brian Bushard je redaktor Forbes.com.
