Ktorý vrch v strednej Európe dodnes jasne prezrádza, že pôvodne bol aktívnym vulkánom? Na Slovensku zrejme Sitno nad Banskou Štiavnicou, v Česku hádam Říp.
V Maďarsku, kúsok od Balatonu, je parádne zachovanou sopkou osamelý kopec Somló. Má len 431 metrov, nad slnečnicové polia západomaďarskej roviny však zvyšky jeho čadičového kužeľa vyčnievajú ako nejaká obrovská (no dobre, trošku sploštená) forma na bábovku.
Hore na svahu rastú zväčša stromy, na jar pomedzi ne presvitá trocha sopečných skál. Na kraji niekdajšieho krátera sa držia ruiny starého hradu.
Nižšie sú vinice. A nie hocijaké.
Tokajské, Egri bikavér a Somló
„V Maďarsku sú tri regióny, v ktorých sa dajú robiť unikátne vína,“ hovorí Eva Cartwright, majiteľka obchodu Somlói Borok Boltja a e-shopu Borarum. „Vína, aké sa robia v Tokaji, Egri a v Somló, sa nedajú robiť inde na svete. Tokaj s jeho sladkými výbermi je pomerne známy, Eger je zasa špecifický kombináciou vulkanického tufu a vápenca, na ktorých sa vytvoril unikátny terroir pre červené vína,“ vypočítava.
„Aj Somló má vulkanickú pôdu a vďaka tomu, že je to osamelý kopec uprostred suchej rovinatej oblasti, sa tu tiež vytvorili unikátne prírodné podmienky. V posledných rokoch ich vína z nášho vrchu dokážu čoraz lepšie zúročiť. Získavajú čoraz viac uznania medzinárodných zákazníkov.“
Za cisára bolo všetkým jasné: víno z hrozna dopestovaného na svahoch Nagysomló je nápojom, ktorý sa musí podávať počas svadobnej noci na kráľovskom dvore. A tiež veľkou devízou benediktínov z kláštora na Panónskej hore pri Györi, ktorí tu dole mali veľké vinohrady.
Ale kde je to Somló?
V roku 2012 už bolo všetko trochu inak. „Keď som organizovala degustácie v Budapešti pre maďarských novinárov a verejnosť, bola som skutočne prekvapená,“ spomína Eva Cartwright. „Ako rodáčka a lokálpatriotka som, samozrejme, očakávala, že Somló budú všetci poznať. Nebolo to vôbec tak. V Budapešti som strávila tri dni na festivale tým, že som ľuďom vysvetľovala, kde vôbec to Somló je.“
Podobne ako na Slovensku, aj v Maďarsku sa tradícia starých vinárskych regiónov počas komunizmu (a aj po jeho páde) dosť zahmlila. Tokaj prežil a prežije, Eger s jeho kedysi všadeprítomným červeným „bikavérom“, cuvée frankovky a (najmä) kadarky, sa trochu vytratil.
Na juhu Maďarska načas vyskočili ambiciózne regióny Villány a Szekszárd, orientované na červené vína z Cabernetu Sauvignon, Frankovky či Cabernetu Franc.
Turistov neprijímame
Hora Somló s jej malými vinármi akoby stála a čakala. „V tom čase som žila v Londýne a keďže som rodáčka, chodievala som späť na návštevu rodičov. Túru po vinárstvach sme však usporiadať nikdy nevedeli, na kopci vtedy nikto zákazníkov vlastne neprijímal,“ spomína Eva Cartwright.
Naplánovať si víkend a dokázať navštíviť aspoň pár vinárov, hovorí, bola menšia logistická operácia.
„Tak sme dostali nápad, že si otvoríme obchod,“ vraví. „A zhromaždíme v ňom všetky vína od vinárov zo Somló, aby ich ľudia už nemuseli hľadať.“
Pôvodná idea mala veľa kritikov. „V tom čase turizmus v Somló veľmi neprekvital, zďaleka nie tak intenzívne ako teraz. Ale predovšetkým, ak otvárate obchod s vínom ako komerčnú prevádzku, vyberiete si, samozrejme, tie vína, ktoré sa predávajú najlepšie. A o ostatné sa nestaráte.“
Od nás a vo fľaši
Jej obchod, pokračuje, však bol „od začiatku inkluzívny“. Jediným kritériom, ktoré si určila, bolo, aby víno pochádzalo zo Somló a bolo vo fľaši.
Na začiatku sa teda ľudia smiali, čo to tá „šibnutá osoba robí“, spomína, ale postupne sa z obchodu stalo centrum celého kopca. „Keďže som nikoho vína nekritizovala, začali k nám chodiť aj vinári, ochutnávali si vína navzájom. A, samozrejme, turisti.“
Od začiatku tiež dôsledne komunikovala v dvoch jazykoch, angličtine a maďarčine, a postupne sa na ňu začali obracať zahraniční publicisti. „Navštívil nás napríklad autor knihy Volcanic Wines, Kanaďan John Szabo, ktorý medzinárodnému uznaniu Somló veľmi pomohol,“ hovorí.
Populárnemu termínu „minerálne vína“ sa (v angličtine) na základe príbehu zo Somló venuje The New Yorker, v našom regióne je fanúšikom tohto regiónu známy bloger a prispievateľ českého Forbesu Jan Čeřovský (Jižní svah).
Dve veľké vinárstva
Spolu s úsilím jednej zanietenej rodáčky pôsobil v Somló v posledných rokoch aj kapitál dvoch známych maďarských vinárskych podnikov. Novší, ktorý založil biznismen zo stavebníctva József Kreinbacher, sa orientoval najmä na šumivé vína, starší, Tornai, ktorý bol dlho jediným väčším vinárstvom v Somló, zasa musel na šťuku v rybníku zareagovať.
„Tornai je veľmi dobrý príklad, ako funguje trh,“ hovorí Cartwright. „Keď sem prišiel Kreinbacher, mal Tornai v podstate monopol. Tridsať-štyridsať rokov bol u nás najväčším vinárstvom, vyrábal však len víno priemernej kvality. Po príchode konkurenta začal investovať: do vinohradov, technológií, komunukácie. Dnes už v tichých vínach Kreinbachera predbehol.“
Kvalita nestačí
Rozprávanie Evy Cartwright sa točí okolo jedného pravidla, ktoré platí aj pre slovenské vinárstva: svetu až tak nezáleží na tom, aké unikátne sú vaše vína (kto ochutnal, vie, že aj obyčajný rizling vlašský zo Somló chutí akosi inak, hlbšie, pikantnejšie, plnšie).
Čo však určite musíte mať, je kvalitná vinárska infraštruktúra a prezentácia vín. Inak nemáte ako vinohradnícky región nič, akurát problém.
„V našom prípade je dôvod aj v tom, že sme maličký región,“ vysvetľuje Eva Cartwright. „Nikdy nebudeme mať vína, ktoré bude možné zohnať všade. Zákazník si ich musí vyhľadať a aj predajca si musí na trhu nájsť svoju niku.“
Kvantita nie je
Malé objemy sú zásadným problémom pri presadzovaní sa na svetových trhoch, čo platí aj pre mnohých slovenských výrobcov. „Ak by ste totiž ako zahraničný predajný partner chceli zalistovať víno zo Somló, môžete si kúpiť paletu – povedzme šesťsto fliaš. Keď sa vypredajú, z ročníka už od tohto výrobcu ďalšie nebudú. To bol vždy náš problém,“ vraví Cartwright.
Na druhej strane, nedostatok môže byť pre vinárov aj zásadnou výhodou – ale až vtedy, ak je istý dopyt. „U špičkového vína predajca veľké objemy nečaká. Preto by malo byť úlohou komunity Somló nájsť si miesto na trhu v prémiovom segmente,“ zdôrazňuje.
Pripúšťa však, že medzi samotnými vinármi je dodnes veľa rôznych názorov: „Sú tu aj takí, ktorí jednoducho musia predávať, a tak predávajú aj lacnejšie. Otázka, kadiaľ ďalej, u nás stále nie je celkom ujasnená.“
Ako zaujať svet
Dostať sa do prémiového segmentu totiž pre vína zo „stredovýchodnej“ Európy (z pohľadu západných konzumentov východnej, z pohľadu producentov strednej) vôbec nie je jednoduché. Príkladom môžu byť spomínané Villány či Szekszárd – po revolúcii tamojší vinári najprv zažiarili, postupne sa však ukázalo, že Cabernetu Sauvignon a Cabernetu Franc je po svete asi dostatok.
A vybudovať vo svete dobrú povesť pre „nevysloviteľné“ odrody ako Hárslevelű (tokajská Lipovina), Olaszrizling (rizling vlašský) či Kékfrankos (aj nemecký názov frankovky, Blaufränkisch, pôsobí na anglofónneho zákazníka bizarne), to je snáď až nemožné.
Exotické (zo západného pohľadu) regióny sú preto často odkázané na to, aby urobili dojem, prípadne – v dobrom – šokovali. To Somló určite dokáže, má na to jednu priam ideálnu odrodu.
Víno ako slnko v studničke
Je ňou Juhfark, v preklade Ovčí chvost. (Meno získal podľa tvaru strapcov). Táto biela odroda je mimo Somló takmer neznáma, tu však podľa znalcov získava výnimočnú plnosť a pikantnosť.
Čo povie zahraničný zákazník, keď mu nalejú Juhfark? Eva Cartwright sa srdečne rozosmeje. „Prečítajte si blog na Vinography.com,“ povie. „Autor si nad pohárom v prvom momente hovoril – čo je toto je za nezmysel? Ostal v šoku. Potom si pomohol prirovnaním, že to bolo, ako keď slnečný lúč zažiari cez pramenitú vodu, čistá chuť, neporovnateľná, unikátna.“
Zacitujme na záver ešte ďalej tohto blogera, Aldera Yarrowa: „Jedno z najväčších potešení z objavovania sveta vína prichádza v podobe vína, ktoré z ničoho nič zatemní svet okolo vás – skoncentruje vašu pozornosť na bezprostrednosť toho, čo je vo vašom pohári – a na podnebí vám odpáli ohňostroj.“