Na manažérsku stoličku sa dá dostať rôznymi spôsobmi. Väčšinou za predpokladu, že postupne získavate vedomosti a zručnosti, ktoré s výkonom pozície priamo súvisia. Nemusí tomu byť vždy tak. Príkladom, ako sa môžete ocitnúť v manažérskej pozícii aj bez predchádzajúcej prípravy, je premonštrátsky opát Martin Štrbák, ktorý tiež pôsobí ako pedagóg a riaditeľ Premonštrátskeho gymnázia v Košiciach. No a do tretice je i prokuristom spoločnosti Lesy Jasov. Tri pozície, v ktorých sa ocitol zo dňa na deň zvolením za opáta.
Ako ste vnímali riadenie a manažovanie pred nástupom na svoje manažérske pozície?
Počas tých rokov si uvedomujem jednu zásadnú vec a to, že zamestnanec sa pozerá inak na šéfa, ako šéf na zamestnanca. Na Slovensku vládne taká bipolarita. Kým som zamestnanec, väčšinou kritizujem svojho šéfa a keď sa ním stanem ja, tak si myslím, že všetko viem najlepšie a názor zamestnanca zrazu už nemá nejakú veľkú váhu. Kým som sa stal predstaveným, manažérom a šéfom aj ja som občas kritizoval. No bol som obyčajný pešiak, ktorý nemal možnosť ovplyvňovať veci. A keď som videl chyby svojich šéfov, tak som ich, samozrejme, kritizoval. Ale ak som mal pocit, že urobili niečo dobré, tak som aj chválil a dodnes to robím. Väčšinou majú zamestnanci iný pohľad na veci ako manažéri, pretože obe skupiny žijú vo vlastnom svete.
Ako je to s rozhodnutiami, ktoré robili vaši predchodcovia? Ako ich vnímate?
Netrúfam si kritizovať svojich predchodcov či kolegov, pretože v tejto oblasti kňazský seminár nikdy nevychovával človeka k tomu, že sa môžete dostať na takúto pozíciu. Žiaľ, je to tak. A ak nastane takáto situácia, človek je potom prekvapený. Myslím si, že moji predchodcovia robili veci, viac-menej, ad hoc. Uvedomujem si, že v niektorých veciach som u nich nevidel plány.
Stojíte na viacerých frontoch. Ako prepájate tieto svety?
Na to je ťažko odpovedať. Dostal som sa do pozície, kedy stojím 5 -6 rokov z jedného uhla na strane cirkvi a na druhej strane som predstaviteľ biznisu. Tieto veci sa niekedy veľmi ťažko spájajú. Cirkev je inštitúcia, ktorá sa snaží o dobro za každú cenu. Biznis je na strane, kde dobro nemusí hrať rolu, žiaľbohu. Etapa 21.storočia je hlavne o zisku.
Máte pridlho tú istú prácu a chýba vám motivácia? Skúste týchto 10 rád
Ide svet cirkvi a biznisu (manažmentu) vôbec dohromady?
Myslím si, že cirkev po roku 1989 nebola pripravená na to, že sa dostane do manažérskych pozícií a k biznisovým veciam, čo je úplne normálne. A samozrejme, keď to vnímam z nadhľadu, tak vlastne nie je dôvod na kritiku. Jednoducho mi to pripomína nováčikov v aute, ktorí majú na zadnom skle nálepku „netrúbte, robím, čo môžem“. Urobilo sa mnoho dobrých, ale i niekoľko zlých rozhodnutí. Tam ale vnímam dôležitý moment, či sa z tých svojich rozhodnutí cirkev poučila, alebo nie. Vrátane mňa.
Martin Štrbák je opát premonštrátskeho kláštora v Jasove. Foto: archív M.Š.
Zo dňa na deň ste sa stali manažérom. V jeden deň ste boli rehoľník, na ďalší predstavený. Aká to pre vás bola skúsenosť?
Jedna rada v katolíckej cirkvi hovorí : „prvý polrok, rok nič nemeň, len sa pozeraj, ako veci fungujú“. Ja som bol mladý a neriadil som sa touto radou úplne. Ono, akonáhle sa človek stane predstaveným, a okamžite má pod sebou ľudí, v našom prípade má i zamestnancov a množstvo rozpracovaných vecí, nie je na to pripravený, ako som ani ja nebol. Vlastne som si ani nemyslel, že ma niekedy zvolia. Dnes už viem, že podstatné je, či má človek víziu, že chce niekam ísť a najmä niekam dôjsť.
Ako sa zmenil systém práce pod vaším vedením v organizáciách, ktoré pod vás spadajú?
Došlo ku viacerým zmenám a inováciám. Napríklad každý pondelok sedíme najužšie vedenie, kde sme všetci, ktorí máme čo dočinenia s hospodárskou činnosťou opátstva a firmy. Stretávame sa pravidelne a dávame pozor na čísla. Prehodnocujeme a pýtame sa. V minulosti toto nebolo. A uvedomujeme si ten hendikep, že nám to chýbalo. Každý niečo vedel, ale chýbal spoločný obraz. Každý sa každého pýtal a strácalo sa veľa času, strácala sa energia a vznikala zbytočná nervozita. Stretnutia a výmena informácií sú v dnešnej dobe nevyhnutné a dôležité. A zároveň to podporuje transparentnosť. Buďme realisti a aj keď to niektorí neradi budú počuť, cirkev na Slovensku sa musí učiť ešte veľmi veľa transparentnosti. Aj keď netvrdím, že nie je dobrá vôľa, ale transparentnosť ako taká je ešte z môjho pohľadu problém.
5 znakov, že pracujete pre naozaj slabého manažéra
Rôzne prístupy k riadeniu jednotlivých organizácií, ktoré manažujete, si zrejme vyžadujú veľa preklápania rolí. Ako to zvládate?
Preklápaním rolí žijem už dlhšie, preto si to možno už ani neuvedomujem. A teším sa nadhľadu, ktorý mi moje povolanie umožňuje. To je možno dôvod, prečo napríklad v prípade firmy nie je mojím cieľom najvyšší možný zisk. Má to byť zisk, ale ja sa snažím o zisk s ľudskou tvárou.
Čo to znamená?
Aby nebol človek na poslednom mieste a na prvom mieste boli peniaze. Prioritou v opátstve je zase to, aby sme žili duchovným životom a všetko ostatné tomuto životu len napomáha. V škole je zas moju úlohou sprevádzať žiakov a snažiť sa im ponúknuť štýl svojho života. Nechcem sa na to pozerať ako na tri rôzne roly. Ja som jedna osobnosť, ktorá má túto zodpovednosť (cirkevne povedané, „som v tejto službe“) a som za túto službu vďačný a snažím sa ju robiť čo najlepšie, ako viem. A to, či sa mi to darí, alebo nie, ukáže čas.
Na záver otázka, aké tri rady by odporučil Martin Štrbák sebe samému pred piatimi rokmi?
Prvá rada je, že Martin Štrbák mal absolvovať manažérske školenia oveľa skôr, ako ich absolvoval. Dalo by mu to oveľa lepší nadhľad. Upokojilo by ho to v rozhodovaní. A nezraňovalo by ho to tak, ako ho to zraňovalo dovtedy. Druhé odporúčanie by bolo určite väčšia obozretnosť pri niektorých mojich reakciách. V konaní sa musím brzdiť, pretože niekedy idem príliš rýchlo, rýchlo konám, či vybuchnem a som tak náchylný robiť chyby. O cirkvi sa hovorí, ako o poslednom vagóne vo vlaku. Niekedy dlhšie trvá, kým ten vagón dorazí. Ale môže to byť aj pozitívom, že kým ten vagón dorazí, človek má čas si veci premyslieť a rozhodnúť sa tak, aby sa vyhol chybám.
A tretia rada?
S odstupom času vnímam, že nie vždy mám správny odhad na ľudí. Dalo by sa to prirovnať k vyjadreniu slovenských lídrov v IT, že „pomaly prijímaj, rýchlo vyhadzuj“. Ja sa stretávam s tým, že musíme ľudí prijímať i prepúšťať. A tu je dôležité v niektorých veciach nekonať zbrklo a aktívne počúvať.
Prof. ThDr. PaedDr. Martin Štrbák, PhD. (1972)
Študoval na Konzervatóriu v Košiciach, v roku 1991 vstúpil do rehole premonštrátov v Jasove. Za kňaza bol vysvätený v roku 1997. V rokoch 1998-2004 študoval vo Viedni. Následne do roku 2009 bol vedecky a vysokoškolsky činný. Za opáta Rádu premonštrátov bol zvolený 7.7.2009. Zároveň sa stal konateľom a neskôr prokuristom firmy Lesy jasov, s.r.o. Od roku 2013 riadi Premonštrátske gymnázium v Košiciach. Prezidentom bol za profesora v odbore katolícka teológia menovaný v roku 2015. Martin Štrbák je jediný aktívny opát na území Slovenska.
Marek Kmeť je senior konzultant agentúry Educon, ktorá sa venuje vzdelávaniu a HR poradenstvu.
