Otto Berger bol zakladateľská osobnosť celého slovenského hazardu, presnejšie športového stávkovania. Jeho úmrtie symbolicky uzatvára prvé tri desaťročia slobodného podnikania na Slovensku – a to nielen v sektore stávkových kancelárií.
Spoluzakladateľ stávkovej kancelárie Niké a člen rebríčka najbohatších Slovákov zomrel v nedeľu 6. 8. vo veku 85 rokov. Aký bol jeho podnikateľský príbeh?
1991: tiket ako opečiatkované tlačivo
Stelesňoval viac, bol príslušníkom generácie, ktorá po revolúcii položila základy slovenského súkromného podnikania v podobe, v akej ho poznáme dodnes.
Stávková spoločnosť Niké vznikla v januári 1991, ešte v bývalom federálnom Československu. „Tikety sme prijímali ručne, cez kopirák na opečiatkovanom tlačive,“ spomínal Otto Berger v roku 2014, keď poskytol Forbesu prvý veľký rozhovor. „Večer sme prepočítavali, koľko z nich je výherných.“
Po 32 rokoch je Niké stále lídrom trhu. A aj na Slovensku, ktoré bolo dlhé roky plné pobočiek, „stávkoviek“, kam si individuálni tipéri chodili osobne podať „ten svoj tiket“, sa tipovanie postupne digitalizovalo.
Aj vo štvrtej dekáde svojej existencie je však fenomén Niké, podnik, na ktorý Otto Berger pôvodne získal inšpiráciu v Nemecku na konských dostihoch, veľkým hráčom. Takým veľkým, že s tržbami, ktoré sa postupne vyšplhali nad pol miliardy eur a v minulom roku až nad 800 miliónov, patrí k vôbec najväčším firmám so slovenskými vlastníkmi.
Patril medzi najbohatších Slovákov
Otto Berger a jeho syn Roman boli vďaka tomu vo Forbes rebríčku najbohatších Slovákov s majetkom (za rok 2022) v hodnote 180 miliónov eur na 23. mieste.
Oficiálne takéto tržby v štatistikách nenájdete, za rok 2022 vykázala Niké tržby iba 175 miliónov, to je však iba zdanie, ktoré poriadne klame. Po prechode na nové štandardy výkazníctva, vynútené spustením digitálneho kasína, musela stávková spoločnosť začať ako tržby označovať nie objem prostriedkov, ktoré hráči vložili do hry, ale rozdiel medzi vkladmi a výplatou výhier, ktoré hráči dosiahli.
Ak by tržby zostali reportované podľa starej metodiky, dosiahli by už naozaj závratných 849 miliónov eur, čo je približne 190-násobok počtu dospelých obyvateľov Slovenska (vrátane žien, ktoré veľa netipujú).
Zisk: takmer 27 miliónov
Prepad novým spôsobom vykázaných tržieb za rok 2022 pozíciu Bergerovcov v rebríčku neovplyvnil. Tú určuje najmä prevádzkový zisk či vyhliadky firmy v sektore, v ktorom podniká. A prevádzkový zisk vlani vykázala Niké na úrovni takmer 27 miliónov eur, o polovicu vyšší ako vlani a takmer dvojnásobný oproti predpandemickému roku 2019.
Keďže Otto a Roman Bergerovci (Roman postupne prebral vedenie Niké) mali vo firme nadpolovičný podiel, je Niké aj jednotkou Forbes rebríčka najväčších rodinných firiem na Slovensku.
Na začiatku bola… technika!
Vráťme sa však ešte raz na začiatok. Už v našom prvom rozhovore spomínal spoluzakladateľ Niké (na začiatku firmy stáli siedmi spoločníci), že k založeniu stávkovej kancelárie ho „v prvom rade“ zlákala „možnosť zapojiť modernú techniku do tohto druhu podnikania“.
To všetko sa dialo len rok po tom, čo sa štandardom vo svete IT stal systém Windows 3.0 (prvý Windows s ikonkami) a takmer v rovnakom čase, ako sa v Bratislave uskutočnilo prvé stretnutie používateľov počítačových sietí pred založením prvej slovenskej akademickej siete SANET.
O 29 rokov neskôr, uprostred prvej vlny pandémie, už Roman Berger hovoril ako výkonný riaditeľ Niké o tom, že firma zamestnáva 120 IT špecialistov a „sme trochu aj banka, aj softwarehouse“.
Začína sa intenzívne hovoriť o biometrii, o odtlačkoch prstov, obrovskou témou je umelá inteligencia, približoval zmenu v sektore. Opäť o celé dva roky predtým, ako sa celý svet dozvedel o chatbote od OpenAI.
Schopnosť hodiny predebatovať
Uprostred pohnutých časov, keď stávkové kancelárie de facto nemali čo tipujúcim ponúknuť, keďže sa počas tvrdých lockdownov nemohli po celom svete hrať takmer žiadne športy, padla v rozhovore aj otázka, ako otec a syn v pozícii nadpolovičných majiteľov veľkej firmy zvládajú po celé roky spolupracovať.
„Čo sa nám s otcom osvedčilo, je schopnosť počúvať sa,“ odpovedal Roman Berger. „Vypočuť si jeden druhého, mať trpezlivosť a snažiť sa navzájom pochopiť. Aj keď sme mali rozdielne názory, dokázali sme o nich hodiny debatovať a vždy sa dohodnúť, nič nebolo direktívne.“
Generálny vám odpustí
Aká bola perspektíva otca? „Ja som prišiel s myšlienkou založiť Niké a prirodzene som do toho zapriahol aj syna,“ spomínal Otto Berger v rozhovore z roku 2019, keď Forbes zaradil Niké do rebríčka rodinných firiem.
„Osožné je, že u nás sa stretli také dva póly. Ja som skôr nastavený na domácku atmosféru, aby vládla srdečnosť. Dalo sa to, keď vo firme každý každého poznal, a ja som taký aj zostal. Aj sa dodnes vo firme hovorí: nebojte sa, keď sa čokoľvek stane, choďte za generálnym, ten vám to odpustí.“
Vždy dobre naladený pán docent (Otto Berger bol pôvodne elektrotechnik, jeho obľúbenú historku o tom, ako v Opere Slovenského národného divadla „tiekol luster“, prikladáme) sa v roku 2016 zúčastnil aj galavečera Forbes Top Covers.
Na podujatie pravidelne chodia osobnosti z titulných strán magazínu Forbes a zúčastňujú sa aj charitatívnej dražby. Otto Berger nezaprel súťaživého ducha, keď si nenechal ujsť možnosť vydražiť dres olympijského víťaza z Ria, chodca Mateja Tótha.
Vlhová ako víťazný tip
Svoj podnikateľský inštinkt osvedčila Niké aj o štyri roky neskôr, keď dokázala naskočiť na vlnu nadšenia, ktorú rozpútala lyžiarka Petra Vlhová. Okrem nej Niké dlhodobo podporovala futbalový či neskôr hokejový Slovan, jej spolumajitelia sú spoločníkmi aj vo vydavateľovi Denníka Šport.
Vlhová však priniesla celkom nový level popularity a aj reklamnej spolupráce. Poznámka najlepšej slovenskej lyžiarky, že by jej pomohlo, ak by mala k dispozícii súkromné lietadlo, stála na začiatku kampane, ktorá ovládla televízne obrazovky spôsobom, aký sa dovtedy nepodaril nijakému individuálnemu športovcovi.
V dejinách Niké to bol opäť jeden víťazný tip. „Bolo pre nás samozrejmosťou podať Petre pomocnú ruku. (…) Ona nám to všetkým vráti získaním cenných trofejí a pódiových umiestnení,“ povedal vtedy Otto Berger a ako obvykle sa nemýlil.
Autormi pôvodných článkov sú Jaroslav Hinšt, Martina Jurinová a Peter Matijek.