Európa i celý svet stále zápasia s vysokou mierou fajčenia a jeho škodlivými dopadmi. Klasické opatrenia na kontrolu tabaku však samé o sebe výrazný pokrok neprinesú, pretože ho nepriniesli ani doteraz. Pomoc ponúkajú nové inovatívne produkty, ktoré majú potenciál znižovať zdravotné riziká a v budúcnosti by mohli úplne nahradiť klasické cigarety. To sa však nestane, ak fajčiarom prístup k lepším alternatívam, než sú cigarety, sťažíme alebo ich budeme dokonca priamo zakazovať. „Fajčiari majú právo vedieť, že pre nich existuje preukázateľne lepšia alternatíva. Ak tomu zamedzíme, myslím si, že v určitom momente bude za to musieť niekto prevziať zodpovednosť,“ hovorí Massimo Andolina, prezident spoločnosti Philip Morris International pre región Európy.
V roku 2016 André Calantzopoulos, vtedajší predseda predstavenstva Philip Morris International, šokoval svet, keď vyhlásil vojnu cigaretám. Verejne priznal, že si je vedomý následkov, ktoré cigarety spôsobujú, a preto majú byť nahradené menej škodlivými produktmi. Ako sa táto misia naplňuje?
V tom čase som mal tú česť spolupracovať priamo s Andrém. André mal víziu, odvahu a guráž prísť s týmto rozhodnutím a záväzkom. To nastavilo našej spoločnosti jasnú cestu, na ktorej zmeníme toto odvetvie navždy. Teraz, o sedem rokov neskôr, môžeme povedať, že už 27 miliónov dospelých fajčiarov prešlo z cigariet na náš systém zahrievaného tabaku. Keď sa vrátime do roku 2016, tak tam neboli žiadne vlády, žiadni ľudia, ktorí by hovorili o znižovaní rizika. Málokto tušil, akú úlohu môžu popri prevencii a snahách o potláčanie fajčenia zohrávať menej škodlivé produkty. V súčasnosti už viaceré vlády a renomované regulačné autority skutočne uznávajú silu alternatív a ich prínos. Aj keď máme pred sebou ešte veľa práce, už to, čo sa udialo doteraz, je obrovský pokrok.
Určite to mení aj váš biznis. Ako sa nové zameranie premieta do vašich výsledkov?
Nové bezdymové produkty už dnes tvoria 35 percent našich čistých príjmov. Inými slovami, len za sedem rokov sa nám podarilo pretransformovať viac ako tretinu biznisu. Už v roku 2025 chceme dosiahnuť podiel 50 percent a lepšie alternatívy k cigaretám sprístupniť pre 40 miliónov dospelých fajčiarov. Veľa sme predtým počúvali o skepse, ale fakty potvrdzujú, že bezdymové produkty majú bezprecedentnú schopnosť meniť svet k lepšiemu, a čísla sú zároveň najlepším dôkazom úprimnosti našich záväzkov. Nikdy doteraz sme nevideli odchod od cigariet podobnou rýchlosťou.
Dnes už existuje naozaj veľké množstvo ľudí, ktorí môžu podať správu o pozitívnom vplyve nových výrobkov a ktorých hlasy by mali byť vypočuté.
Akú úlohu vo vašich plánoch zohráva Európa, ktorá historicky patrí medzi regióny s najvyššou mierou fajčenia?
Európa má v našej misii centrálnu úlohu, a to z pohľadu množstva trhov, na ktoré sme uviedli nové produkty, objemu výnosov, ktoré tu generujeme, ako i z pohľadu počtu zákazníkov. Takmer polovicu všetkých našich užívateľov máme práve tu, v Európe. Je tu viacero trhov, na ktorých už podiel bezdymových produktov na našich čistých príjmoch presiahol hranicu 40 percent, a niektoré sú už za hranicou 50 percent.
Európa však zohráva dôležitú úlohu aj z pohľadu regulácie. Spôsob, ako budú formované európske predpisy, určite ovplyvní aj zvyšok sveta. Celkovo je tu jedno z najpokročilejších regulačných prostredí, pokiaľ ide o kontrolu tabaku, a preto možnosť prispievať prostredníctvom alternatívnych produktov k ďalšiemu napredovaniu je pre nás veľmi motivujúce.
Na vašich produktoch je uvedené „Made in EU“, takže je to dôležitý región aj z pohľadu výroby?
Presne tak. Najväčšie výrobné, ale i vývojové kapacity pre nové bezdymové produkty sú sústredné práve v Európe. Vo Švajčiarsku sme vyvinuli technológie, máme tu vedu, výskum a tiež výrobu. Asi naša najvyspelejšia továreň je v talianskej Bologni. Popri budovaní nových kapacít transformujeme aj tie existujúce, ktoré predtým vyrábali len cigarety. To je napríklad prípad Grécka a Rumunska. A len nedávno sme ohlásili investíciu v sume jednej miliardy českých korún (cca 420,6 mil. eur) do nových kapacít pre bezdymové produkty v Kutnej Hore.
V ktorých krajinách Európy je prechod na nové produkty najvýraznejší? A čo na to vplýva?
Musím povedať, že väčšina krajín prijala racionálny prístup k lepším alternatívam a pochopila koncept znižovania rizika, ktorý tieto inovácie ponúkajú. Je tu celý rad krajín, ktoré sú novému prístupu od začiatku veľmi otvorené, umožnili prístup alternatív na trh, vytvorili prostredie, ktoré reflektuje ich rozdiely v porovnaní s cigaretami, a prispievajú k ich dostupnosti aj nastavením fiškálnej politiky. Veľmi progresívne sú v tomto smere napríklad Grécko, Rumunsko či Cyprus. Sú tu dokonca krajiny, ktoré prístup znižovania rizika zapracovali do vládnych stratégií, ako napríklad Česko, podobne Bulharsko. Mimo EÚ by som vyzdvihol Spojené kráľovstvo. A potom je tu menšina krajín, ktoré uviazli v minulosti, typickými príkladmi sú Francúzsko a Belgicko.
V akom zmysle uviazli?
Francúzsko reguluje všetky výrobky na základe zákona starého tridsať rokov, ktorý pozná iba klasické tabakové výrobky a nereflektuje vývoj, ktorý sa medzitým udial. To v praxi znamená, že aj naše zariadenia, ktoré predstavujú posledný technologický pokrok, sú z pohľadu zákona považované za tabakový výrobok. Podobne aj Belgicko sťažuje prienik všetkých alternatívnych produktov na svoj trh. Tieto krajiny sa zasekli v minulosti. Je pritom nesmierne dôležité, aby alternatívy boli dostupné a aby fajčiari boli korektne informovaní o nižších rizikách v porovnaní s fajčením. Fajčiari majú právo vedieť, že pre nich existuje preukázateľne lepšia alternatíva, než sú cigarety. Mimochodom, ak tomu zamedzíme, myslím si, že v určitom momente bude za to musieť niekto prevziať zodpovednosť.
Jedného dňa si moje deti alebo ich deti ani nebudú pamätať, že Philip Morris niekedy vyrábal cigarety.
Kam by ste zaradili Slovensko? Prijímajú naši fajčiari nové produkty?
Slovensko rozhodne patrí k progresívnym trhom, je tu vláda, ktorá zvolila racionálnu politiku, je otvorená inováciám a pokroku, čo sa premieta aj do nastavenia prostredia prostredníctvom regulácie a daní. Takéto prostredie potom umožňuje prechod dospelých fajčiarov na menej škodlivé alternatívy a to oceňujú aj samotní spotrebitelia. Na slovenskom trhu sme od roku 2017 a máme tu už takmer 300 000 užívateľov, to je pri celkovom odhadovanom počte fajčiarov zhruba 1,2 milióna veľmi dobrý výsledok. Takže na Slovensku je to zatiaľ veľmi pozitívna cesta.
Nielen Slovensko, ale i celá Európa stále zápasí s vysokou mierou fajčenia (okolo 20 percent) a jeho negatívnymi dopadmi na zdravie. Brusel si dal ambiciózny cieľ znížiť mieru fajčenia medzi obyvateľmi únie na 5 percent už do roku 2040. Je to podľa Vás reálne? Môžu toto úsilie akcelerovať menej škodlivé alternatívy cigariet?
Ak sa pozrieme na to, ako v skutočnosti fungujú už zavedené opatrenia, najmä zvyšovanie spotrebných daní, zdravotné varovania a odstrašujúce obrázky, zákaz reklamy, tak pochybujem, že uvidíme taký výrazný pokrok, pretože sme ho nevideli ani doteraz. Vezmem si znova príklad Francúzska, kde prijali každý jeden z týchto nástrojov vrátane zákazu komunikácie so spotrebiteľom, jednotných balení a drastických fiškálnych opatrení, ktoré zdražili cigarety na 10 eur. Neprijali však žiadny rámec na podporu alternatív. Výsledok? Miera fajčenia sa takmer vôbec neznížila. Zvýšil sa však nelegálny predaj, pre ktorý štát prichádza o sedem miliárd eur ročne. Až tretina fajčiarov totiž kupuje cigarety s nejasným pôvodom a obsahom na čiernom trhu. Je toto dobrý príklad cesty k cieľu 5 percent v roku 2040? Podľa mňa nie.
Zo skúseností z iných krajín a našich vlastných štúdií však vidíme, že ak štandardné opatrenia na kontrolu tabaku doplníme o faktor alternatív, tak vieme dosiahnuť nie jedno- alebo dvojpercentný pokles, ale potenciálne až desaťnásobne lepší výsledok.
Zdroj foto: Philip Morris
Existujú príklady, ktoré by to dokazovali?
Áno, Švédsko je toho najlepším príkladom. Z rôznych historických dôvodov má práve Švédsko dlhoročnú tradíciu užívania snusu, čo je tabakový výrobok vo forme malých vankúšikov, ktoré sa vkladajú do úst. Brusel zakázal snus v celej EÚ nariadením z roku 1991. Švédi si však pri vstupe do Európskej únie vybojovali výnimku a pokračovali v uplatňovaní tejto menej rizikovej alternatívy. Teraz vidíme, kde sa nachádzajú oni a kde zvyšok EÚ. Švédi majú mieru fajčenia na úrovni 5 percent a výskyt ochorení z fajčenia, ako i úmrtnosť na tieto ochorenia sú tam o 40 percent nižšie v porovnaní s priemerom EÚ.
Ak si dnes vo Švédsku zapálite cigaretu, budete sa cítiť ako kultúrny vyvrheľ, také progresívne prostredie a vnímanie rizík fajčenia je v tejto krajine. Na druhej strane, napríklad v spomínanom Belgicku sa vláda snaží zakázať nikotínové vrecúška, ktoré nie sú ničím iným ako evolúciou švédskeho snusu.
Takže si myslím, že musíme opustiť prístup k regulácii založený na ideológii a predsudkoch a trochu viac sa otvoriť vedeckému prístupu založenému na faktoch. Ak začnete zakazovať alebo zamedzovať fajčiarom prístup k alternatívam, dávate im jedinú možnosť – pokračovať vo fajčení.
Keď si vo Švédsku zapálite cigaretu, budete sa cítiť ako kultúrny vyvrheľ.
Pre ďalší vývoj na európskom trhu bude určite dôležitá aj nová smernica o zdaňovaní tabakových a nikotínových výrobkov, ktorú pripravuje Brusel. Tá mala byť pôvodne predstavená už vlani, no doteraz sa tak nestalo. Prečo je to podľa vás tak?
Diskusia o smernici k spotrebnej dani je trochu komplikovanejšia v tom, že je potrebné uplatniť ju v celej Európskej únii a že musí byť odhlasovaná jednomyseľne. Proces tvorby smernice sa určite spomalil aj z objektívnych príčin, ako pandémia, vojna, energetická kríza, tieto témy jednoducho zmenili priority. Takisto treba povedať, že jednotlivé vlády majú svoje vlastné problémy a ekonomické motívy, pre ktoré sa na problematiku daní pozerajú rôznymi pohľadmi. Za dôležité však považujem, že dnes máme v EÚ rámec, ktorý uznáva silu alternatív a odráža rozdiely medzi novými výrobkami a klasickými cigaretami – tak v zmysle chápania produktu, ako i v zmysle zdaňovania.
Treba však povedať, že, áno, sú tu aj snahy o rovnaké nazeranie na nové produkty a na cigarety. Verím však, že zvíťazí kolektívna múdrosť a že na vec sa bude nazerať na báze dôkazov. Tomu môžu napomôcť práve aj príklady z progresívnych krajín. Dnes už existuje naozaj veľké množstvo ľudí, ktorí môžu podať správu o pozitívnom vplyve nových výrobkov a ktorých hlasy by mali byť vypočuté.
Objavujú sa aj úvahy, že Brusel si počká až na výsledok zasadnutia členských krajín Rámcového dohovoru na kontrolu tabaku (FCTC – Framework Convention on Tobacco Control), ktoré zvolala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na jeseň do Panamy. Čo očakávate od tohto stretnutia?
Očakával by som, že dôjde k posunu vo vnímaní politiky znižovania rizika a k pochopeniu úlohy, ktorú môže zohrávať popri ostatných opatreniach na kontrolu tabaku. Ďalej by bolo mojím želaním, aby sa táto organizácia posunula od ideologického prístupu smerom k prístupu, ktorý je otvorenejší vede a dôkazom. K tomu totiž zatiaľ nedošlo.
Rozhovory na pôde WHO sa vedú za zatvorenými dverami a už tradične sú z nich vylúčení predstavitelia priemyslu, dokonca aj veda je vylúčená. Ako som však už povedal, stále dúfam, že kolektívna múdrosť zvíťazí, a je preto dobré, že tam budú prítomné aj krajiny, ktoré majú s politikou znižovania rizika reálne skúsenosti. Verím tiež, že pozícia EÚ bude jednotná a v duchu diferenciácie medzi rôznymi typmi tabakových a nikotínových produktov.
Je známe, že postoj vedenia WHO k alternatívam je dlhodobo odmietavý, presnejšie, najradšej by ich zakázala. Vysvetľuje to tým, že nové produkty podporujú pokračovanie závislosti, a zároveň, že dlhodobé efekty ich používania na zdravie nie sú známe. Ako to vnímate?
Musíme striktne oddeliť rovinu fajčenia a rovinu návykovosti nikotínu. Nikotín spôsobuje závislosť a nie je preto bez rizika. Avšak hlavné problémy spojené s fajčením má na svedomí spaľovanie tabaku, pri ktorom sa uvoľňujú splodiny, ktoré potom spôsobujú rôzne ochorenia. Ak vieme, že máme alternatívu, ktorá výrazne znižuje prítomnosť škodlivých zlúčenín, môžeme podľa môjho názoru situáciu výrazne zlepšiť.
Na základe údajov, ktoré produkuje samotná WHO, stále fajčí miliarda ľudí a fajčiť aj bude. Takže musíme týchto ľudí osloviť a ponúknuť im lepšiu alternatívu. A priemysel dnes toto riešenie má, stačí ho len využiť.
WHO však zrejme takúto cestu nevidí. Jej vedenie sa v máji tohto roka vyjadrilo, že pre tabakový priemysel nie je v politike kontroly tabaku ani v politike znižovania rizika „žiadne miesto“. Naopak, vyzýva vlády, aby sa uistili, že s priemyslom nespolupracujú…
Na svete ešte stále fajčí miliarda ľudí. Musíme ich osloviť a ponúknuť im lepšiu alternatívu.
Na to nedokážem nájsť odpoveď, nemám fakty, ktoré by mi pomohli. Ak by existoval dialóg, možno by sa o tom dala viesť diskusia, ale dialóg tu neexistuje, Rámcový dohovor o kontrole tabaku ho zakazuje. Je to bizarné, pretože v iných globálnych témach, ktoré sa na pôde OSN riešia, ako napríklad klimatické zmeny, tento problém nie je. Všetci vidíme účinky otepľovania na planétu a všetci sa zasadzujeme za znižovanie emisií, ktoré produkujú automobilový priemysel, energetika či letectvo. Nehovoríme však, že tieto odvetvia nemajú v riešení žiadne miesto. Všetci musíme prísť k stolu a pokúsiť sa hľadať riešenia a je to priemysel, ktorý je schopný s nimi prísť. Považujem preto za dosť bizarné, že subjekt, ktorý je súčasťou Organizácie Spojených národov a ktorý by mal zjednocovať, zabraňuje dialógu v spoločnom hľadaní riešenia. Skôr si myslím, že žiadne miesto by tu nemalo mať presadzovanie ideológie na úkor riešení v prospech spoločnosti. Prínosy inovácií, ktoré môžu nahradiť fajčenie, by sa mali overiť reálne, vedeckými metódami. Na základe výsledkov sa potom môžeme rozhodnúť, či sú dobré alebo zlé. A to bez ohľadu na to, či ich priniesol Philip Morris alebo niekto iný.
Oportunizmu WHO ste čelili aj v rámci projektu vývoja vakcíny proti COVID-19, do ktorého ste vstúpili v Kanade. WHO odmietla vakcínu akceptovať práve preto, že v projekte mala menšinovú účasť tabaková spoločnosť. Prekvapilo Vás to?
Čo k tomu povedať. Je to unikátny projekt vývoja vakcíny na báze tabakovej rastliny, teda projekt s čisto pozitívnym vplyvom. Navyše sa ukázal ako životaschopný, vakcína bola úspešne otestovaná a schválil ju kanadský regulátor, mimochodom, jeden z najprísnejších na svete. K odberu vakcíny sa zároveň zaviazala kanadská vláda. A zrazu, len z toho dôvodu, že má v projekte menšinovú účasť tabaková spoločnosť, nezíska odobrenie od WHO, čiže sa táto vakcína nedostane k ľuďom postihnutým pandémiou napríklad v rozvojových krajinách, ktorých tak vystavujeme zbytočnému nebezpečenstvu. Toto je príklad toho, ako politika dokáže tromfnúť zdravie.
Vývoj vakcíny na báze tabakovej rastliny ešte okrajovo súvisel s vašou brandžou, v roku 2021 ste však nečakane vstúpili do úplne novej oblasti. Za viac ako 2,2 miliardy amerických dolárov ste získali hneď tri spoločnosti pôsobiace v oblasti farmaceutického priemyslu, jedna dokonca vyrába lieky na odvykanie od fajčenia. Čo vás k tomu viedlo?
Pred pár rokmi sme verejne deklarovali náš cieľ vybudovať podnikanie za hranicami nikotínu a ísť viac do oblasti zdravia a zdravého životného štýlu. Posledných dvadsať rokov sme v rámci nášho výskumu a vývoja získali naozaj hlboké znalosti procesu inhalácie a absorpcie látok prostredníctvom vdychovania. V určitom bode sme sa začali sami seba pýtať, či možno inhaláciu aplikovať aj na iné látky. Keď sme sa tým začali zaoberať, zistili sme, že ak by sa niektoré terapeutické látky podávali formou inhalácie, bolo by to komfortnejšie i šetrnejšie voči užívateľovi a pacientovi. Mnoho liekov sa dnes bežne podáva cez žalúdok. Využitie inhalácie by však znížilo vedľajšie účinky na celý tráviaci trakt. Ďalej sme zistili, že inhalácia urýchľuje vstrebávanie účinných látok.
Oblasť, v ktorej sa môžeme pokúsiť prinášať produkty s čisto pozitívnym vplyvom na spoločnosť, je naozaj veľká. Ak navyše dokážeme tieto riešenia dostať do podoby užívateľsky komfortného zariadenia, má to aj ďalšie výhody. Dá sa napríklad za pomoci pripojenia sledovať dodržiavanie predpísanej liečby, čo sa pri tabletke nedá.
Zdroh foto: Philip Morris
Vyrastá tu už teda nový pilier aktivít PMI v oblasti zdravia?
Je to proces, tak ako to bolo pri bezdymových produktoch. Keď som v roku 2008 nastúpil do spoločnosti, už vtedy sme investovali 500 miliónov dolárov ročne a neexistovalo nič iné ako plány. V roku 2015 sme už boli vonku s naším systémom zahrievaného tabaku. Máme víziu a sú tu možnosti, kde môžeme využiť naše znalosti, technológie a aktíva. Tieto procesy si vyžadujú čas, ale určite je to správny smer. Myslím si, že jedného dňa si moje deti alebo ich deti ani nebudú pamätať, že Philip Morris niekedy vyrábal cigarety.
Poďme späť do súčasnosti, do nie vždy príjemnej reality. Ako vaše aktivity zasiahla vojna na Ukrajine?
Našu továreň v Charkove sme museli zavrieť práve v deň, keď sa začali ostré boje, pretože sa nachádzala v jednej z najexponovanejších oblastí. Výrobné priestory síce neboli priamo dotknuté, no administratívna budova je po zásahu rakety prakticky zničená. Pri útoku prišiel o život aj jeden zamestnanec, na čo veľmi ťažko spomínam. Nebolo pochýb, že neexistuje žiadna možnosť pokračovať v tejto oblasti v akýchkoľvek aktivitách. Absolútnou prioritou sa stala bezpečnosť asi tisícky našich zamestnancov a ich rodín. V prvom rade bolo potrebné dostať ich do bezpečia – do iných častí krajiny alebo cez hranicu. Takže sme okamžite začali pracovať na evakuácii a následne sme im poskytli prvú starostlivosť, pomohli sme im s deťmi, ubytovaním a vybavením formalít. Po celý čas až doteraz sme pokračovali v riadnom vyplácaní miezd, aby v novom prostredí nezostali odrezaní od prostriedkov na živobytie.
Mal som naozaj dobrý pocit z toho, ako sa do pomoci hneď od začiatku aktívne zapojili naši zamestnanci prakticky zo všetkých krajín, no najmä z tých okolitých vrátane Slovenska. Naši ľudia tomu bez váhania obetovali vlastný voľný čas, úsilie i prostriedky.
Nakoniec ste našli aj cestu, ako pokračovať vo výrobe. V júni ste ohlásili investíciu do novej továrne v Ľvovskej oblasti za 30 miliónov eur. Je už čas vrátiť sa na ukrajinský trh?
Po zastavení výroby v Charkove sme trh najprv zásobovali cez našu sieť tovární v iných krajinách. V druhej polovici minulého roka sme sa potom dohodli na výrobe s externým partnerom priamo na Ukrajine. Popritom sme stále diskutovali o potrebe vybudovať vlastnú alternatívnu fabriku. Nakoniec sme sa rozhodli, že nebudeme čakať na koniec vojny a že investujeme už teraz. Je to pre nás viac ako len investícia, vyjadruje to náš silný záväzok voči Ukrajine a jej ľuďom. Nová továreň vytvorí pracovné miesta, podporí ekonomiku v týchto ťažkých časoch a veríme, že bude signálom aj pre ďalších zahraničných investorov.
Popritom stále nezabúdame na pomoc ľuďom zasiahnutým vojnou. Len vlani sme na tieto aktivity vyčlenili približne 10 miliónov eur. Naďalej pokračujeme v podpore detských nemocníc, ktorým sa snažíme zabezpečiť spotrebný materiál, röntgenové vybavenie, lieky, jedlo – jednoducho všetko potrebné, aby sa mohli postarať o deti, ktoré zasiahlo vojnové besnenie. Poviem úprimne, je dojímavé sledovať, keď potom dostanete mailom fotografie detí, ktorým ste pomohli, alebo ďakovné listy od lekárov, ktorí sú vďační za akúkoľvek pomoc. Budeme v tom rozhodne pokračovať.
Massimo Andolina
Massimo Andolina nastúpil do spoločnosti Philip Morris v roku 2008 ako riaditeľ pre plánovanie aktivít. V roku 2011 sa stal viceprezidentom pre aktivity regiónu Latinskej Ameriky a Kanady a o dva roky neskôr začal dohliadať na operácie v regióne EÚ. V roku 2016 ho vymenovali za viceprezidenta pre obchodnú transformáciu a od januára 2023 pôsobí na pozícii prezidenta pre európsky región.
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.
