Calvin Lo sa už roky neúnavne prezentuje ako svetobežnícky miliardár, finančník a filantrop s prvotriednou zbierkou šampanského, domami na troch kontinentoch, flotilou exotických superáut a investíciami do päťhviezdičkového hotela aj tímu F1. Skvelý príbeh – škoda, že je to (väčšinou) fikcia.
V jedno teplé septembrové ráno minulého roku privítal Calvin Lo redaktora z Forbesu v jeho hongkonskej kancelárii R. E. Lee International – rodinnej maklérskej spoločnosti poskytujúcej životné poistenie. Dokonale upravený v obleku s kravatou a zodpovedajúcou dekoratívnou vreckovkou sa Lo usadil s redaktorom v konferenčnej miestnosti. Steny zdobilo ornamentálne drevené obloženie, knihy viazané v koži a vkusne naaranžované vázy.
Zavolal si redaktora, aby s ním prediskutoval rebríček svetových miliardárov podľa Forbesu. Lo, ktorý je generálnym riaditeľom spoločnosti R. E. Lee International, povedal, že je „zvedavý“, ako sa na rebríček pozerajú iní miliardári v Ázii.
Vysvetlil, že má „dilemu“, či Forbesu poskytnúť dodatočnú dokumentáciu o svojom bohatstve, aby mohol byť zaradený do rebríčka. Starší, tradičnejší magnáti si chcú zachovať svoje súkromie, vysvetlil, zatiaľ čo bohatí jednotlivci z mladších generácií sú otvorenejší a niektorí jeho známi ho povzbudzovali, aby sa dostal do rebríčka miliardárov. „Darí sa ti veľmi dobre,“ citoval ich.
Vraj si tiež myslí, že začlenenie do rebríčka by mohlo byť dobré pre jeho hlavný biznis: predaj poistných zmlúv veľmi majetným ľuďom. „Aj tak je to presne náš cieľový trh,“ dodal.
V skutočnosti bola celá Loova „dilema“ len hrou. V čase tohto stretnutia mal už za sebou viac ako dva roky snahy prebojovať sa na zoznam miliardárov. Už minimálne sedem ľudí oslovilo od roku 2020 niekoľkých redaktorov Forbesu s touto požiadavkou – a to dohromady aspoň dvadsaťkrát.
Prezentovali ho ako „prehliadaného miliardárskeho filantropa“ a ako „najutajenejšieho miliardárskeho investora na svete“. Poslali viac ako tucet dokumentov, niektoré s pečiatkou „SÚKROMNÉ A DÔVERNÉ“, ktoré údajne ručili za jeho povesť a bohatstvo.
Forbes to spočiatku nebral príliš vážne. Prekvapivo vysoký počet ľudí sa totiž každý rok pokúša rôznymi spôsobmi dostať do rebríčka miliardárov. A už na prvý pohľad sa Lo nezdal byť na túto pozíciu dostatočne bohatý.
Forbes má v Hongkongu šesťčlennú redakciu a spoločnosť R. E. Lee International nebola v meste veľmi známa. Navyše, zarábanie miliárd len z predaja poistiek? To sa nám zdalo pritiahnuté za vlasy…
Ročné pátranie po pravde
Ale spomínané osoby sa ho naďalej vytrvalo snažili pretlačiť. A ako čas plynul, množstvo médií vrátane BBC, CNBC, Daily Express, Daily Mirror, Independent či South China Morning Post predstavovali Calvina ako miliardára a prezentovali jeho názory na všetko – od šampanského až po kryptomeny. Mnohé z týchto médií citovali Forbes ako zdroj a jeden z Loových PR ľudí dokonca rozosielal e-maily, v ktorých tvrdil, že Lo je v rebríčku miliardárov Forbesu.
Na webovej stránke Forbes Middle East, jednej z nezávisle prevádzkovaných licencovaných edícií, sa dokonca objavil článok, ktorý ho nazval miliardárom; po vyšetrovaní sa ukázalo, že tento „článok“ bol plateným reklamným materiálom Loovho tímu a následne bol preto z webu stiahnutý.
Nikdy nebol na zozname Forbesu a je načase tento príbeh uviesť na pravú mieru.
Toto prvé stretnutie v Hongkongu prerástlo do takmer ročného pátrania, počas ktorého Forbes hovoril najmenej so 40 ľuďmi v šiestich krajinách a prehrabával sa stovkami strán dokumentov, na základe čoho sa začali ukazovať, ktoré tvrdenia boli fakty (tých veľa nebolo) a ktoré fikcia (celý zvyšok).
Filantrop s titulom z Harvardu
Lo sa prezentoval ako CEO a majiteľ R. E. Lee International, „najväčšieho svetového makléra v životnom poistení“ s poistným okolo jednej miliardy dolárov, a zakladateľ R. E. Lee Capital, ktorý spravoval aktíva vo výške od osem do desať miliárd dolárov.
Bol opisovaný ako investor s titulom z Harvardu, ktorý v roku 2018 zaplatil 1,2 miliardy dolárov prostredníctvom svojho osobného investičného fondu R. E. Lee Octagon a kúpil päťhviezdičkový hotel Mandarin Oriental v Tchaj-peji na Taiwane. Ďalej filantrop, ktorý založil charitatívnu nadáciu v hodnote 250 miliónov dolárov, a majiteľ pol tucta domov po celom svete.
Luxusný hotel Mandarin Oriental vlastní od roku 2014 spoločnosť Kai Tai Fung International, hoci Calvin Lo tvrdí, že vlastníkom je on. Foto: Shanshan Kao pre Forbes
Hovorilo sa o ňom, že je „najväčším ázijským investorom a zberateľom šampanského a jedným z prvých vlastníkov súkromného lietadla Gulfstream G650 v Ázii“. A áno, bol tiež investorom v legendárnom pretekárskom tíme Williams Formula 1.
Fakty verzus fikcia
Väčšinu z týchto tvrdení nebolo možné potvrdiť a niektoré sú jasné klamstvá. Nemá podiel v pretekárskom tíme F1. Nevlastní Mandarin Oriental. Jeho domy podľa adries, ktoré uviedol, patria buď jeho rodičom alebo iným ľuďom. Harvard Business School nemá žiadne záznamy o tom, že by tam Calvin Lo promoval. Ani jeho dobročinná nadácia, ani R. E. Lee Octagon nevyzerajú, že existujú.
Firma R. E. Lee Capital objasnila, že hoci je Lo naozaj synom nevýkonného kapitálového investora vo firme, účasť jeho matky Reginy Lee v ich podnikaní (je predsedníčkou predstavenstva) „by nemala byť nesprávne chápaná ako prepojenie medzi pánom Lo a našou spoločnosťou“. R. E. Lee Capital tiež potvrdil, že ani zďaleka nespravuje aktíva 8 až 10 miliárd dolárov.
Pokiaľ ide o Loovu poisťovaciu firmu R. E. Lee International, vysoko postavený bývalý zamestnanec odhaduje, že v minulom roku nemohla sprostredkovať poistky za viac ako 800 miliónov dolárov (nominálna hodnota).
Forbes odhaduje, že spoločnosť má hodnotu okolo 60 miliónov dolárov. Už ťažšie je zistiť, kto ju v skutočnosti vlastní. Loova matka kúpila túto firmu, ktorú pomohla vybudovať, v roku 2015 a je možné, že ju dala svojmu synovi.
Z bohatej rodiny. Nie však miliardárskej
Regina Lee a Francis Lo, Calvinov otec, vlastnia najmenej dva byty na Peaku, jednej z najexkluzívnejších častí Hongkongu, ako aj kanceláriu R. E. Lee International s rozlohou 375 štvorcových metrov v centrálnej biznisovej štvrti Hongkongu a byt vo Vancouveri.
Niet pochýb o tom, že jeho rodina je bohatá, ale ani zďaleka nie sú takí bohatí, ako naznačuje. Celkovo Forbes odhaduje, že Lo a jeho rodičia majú majetok menej ako 200 miliónov dolárov – dokopy.
Forbes poslal Loovi a jeho matke dlhý zoznam otázok s prosbou o komentár. V reakcii na to ich právnická firma poslala list, v ktorom uviedla, že „všetky narážky, že náš klient bol nečestný, nehovoril pravdu alebo bol inak neetický, týmto kategoricky popiera“.
Donald Trump aj Kylie Jenner
Sotva je prvým, kto klamal Forbesu o veľkosti svojho majetku. Medzi prominentných finančných rozprávkarov patrí Donald Trump, bývalý americký minister obchodu Wilbur Ross a hviezda televíznych reality šou a podnikateľka s kozmetikou Kylie Jenner.
Iní zase tvrdo pracujú na tom, aby urobili dobrý dojem. Pred desiatimi rokmi poslal saudskoarabský princ Alwaleed bin Talal redaktorom Forbesu niekoľkokilové zelené kožené obaly plné falošných obálok časopisov vrátane Vanity Fair či dvoch obálok Time 100. Prišla dokonca aj „titulka“ Forbesu, na ktorej pózuje oblečený v čiernom roláku v štýle Steva Jobsa nad nápisom Najbystrejší podnikateľ sveta. Žiadny z týchto časopisov nebol skutočný.
Dokonca aj v tejto skupinke Lo vyniká trúfalosťou svojich tvrdení a absurditou, do ktorej bol ochotný zájsť. To zahŕňa nielen najímanie PR firiem a právnikov, aby podporili jeho nepravdy, ale aj pravdepodobné falšovanie finančných dokumentov a manipuláciu s fotografiami.
A hoci nám mnohí mocní ľudia povedali, že majú väčšiu hodnotu majetku ako v skutočnosti, zvyčajne to robia šikovnejšie, než je predstieranie vlastníctva majetku iných ľudí.
Pokiaľ sa pýtate, prečo sa tak snažil zveličovať svoje bohatstvo, Lo minulý rok v septembri odpoveď okrajovo naznačil: „Ak by som hľadal niekoho, kto by mi mal poskytovať tieto [finančné] služby, chcel by som, aby to bol úspešný človek.“
Korene príbehu
Korene tohto hongkonského príbehu siahajú cez Tichý oceán až do Seattlu. To je miesto, kde americký obchodník menom Robert Earl Lee pôvodne založil spoločnosť, z ktorej sa neskôr stala R. E. Lee International.
Robert Lee začal pracovať v poisťovníctve v roku 1954. Nakoniec začal otvárať a skupovať poisťovacie agentúry po celom západe USA a v Ázii. V určitom okamihu si Lee najal Reginu Lee (neboli príbuzní), Loovu matku, ktorá bola prvým predajcom v maklérskej spoločnosti v regióne.
Počas niekoľkých nasledujúcich desaťročí zohrá Regina kľúčovú úlohu pri rozširovaní firmy, ktorá ako jedna z prvých v Ázii predávala životné poistenie boháčom.
Calvin Lo, jediné dieťa Reginy a Francisa, sa narodil vo Vancouveri, ale prvých deväť rokov strávil v Hongkongu a potom sa vrátil do Kanady, kde neskôr navštevoval Queen’s University v Kingstone.
V roku 1999 sa vrátil do Hongkongu a začal pracovať so svojou mamou v R. E. Lee International, v roku 2003 sa stal výkonným riaditeľom a nakoniec generálnym riaditeľom.
Financie od matky a tvrdý rozvod
V určitom okamihu začala Regina financovať Loov nákladný životný štýl. Podľa sudcu, ktorý dohliadal na jeho rozvod v roku 2014 s manželkou Emily (s ktorou sa Lo oženil v roku 2006), pár míňal natoľko, že si Lo musel požičať peniaze od Reginy.
„Matka z neho urobila investičného makléra so životným štýlom, ktorý si so svojím platom zjavne nemohol dovoliť,“ uzavrel sudca.
Podľa súdneho konania mu Regina dala zhruba 308-tisíc dolárov, za ktoré si v roku 2004 kúpil Lamborghini, a odhadom 1,2 milióna dolárov, ktoré o rok neskôr použil na výzdobu svojho singapurského bytu. Mama mu dokonca platila aj jeho drahý šatník. Sudca dospel k záveru, že čisté imanie Calvina bolo v tom čase asi 3,6 milióna dolárov – nie miliárd.
O ostrom rozvodovom pojednávaní hovoríme však aj z iných dôvodov. V dokumentoch Emily (ktorá zomrela na rakovinu v roku 2020 vo veku 40 rokov) zaútočila na Loovu dôveryhodnosť. Obvinila ho, že klame o svojom vzdelaní, pracovných skúsenostiach, dokonca aj o veku. (Forbes oslovil jej rodinu, ale odmietli sa vyjadriť.)
Sudca ju kritizoval za to, že predložila „okrajové dôkazy“, a poukázal na to, že Lo preukázal svoj vek predložením občianskeho preukazu a pasu, ktoré potvrdili, že sa narodil v roku 1977.
Ale také jednoduché to nie je. Súdny dokument uvádzal jeho narodeniny v októbri 1977, čo by znamenalo, že mal štyridsaťpäť. Ale nedávna prezentácia PR hovorila, že má štyridsaťšesť rokov, a výročná správa Inštitútu Jane Goodallovej za rok 2013, v ktorej správnej rade krátko sedel, uvádzala jeho dátum narodenia v roku 1971, čo by jeho vek vyšvihlo na päťdesiatdva rokov.
Nesedí vzdelanie ani prax
Forbes našiel veľa ďalších nezrovnalostí. Potvrdili sme, že Lo v skutočnosti absolvoval štúdium na Queen’s University v roku 1999, ako hovorí, ale nemohli sme overiť jeho tvrdenie o Harvard Business School (HBS).
Vyhľadávanie v National Student Clearinghouse, ktorý overuje tituly, aj v databáze absolventov Harvardu, nič nenašlo. Harvard tiež potvrdil, že nemá žiadny záznam o držiteľovi titulu HBS s týmto menom. Výkonný vzdelávací program HBS uviedol, že nemôže skontrolovať svoju databázu bez Calvinovho povolenia. Jeho bývalá manželka a bývalý zamestnanec však tvrdili, že svoj diplom sfalšoval.
Na stretnutí s Forbesom tento rok vo februári Lo povedal, že pracoval v Sun Life Financial v Bostone a JPMorgan v New Yorku. JPMorgan potvrdil, že v rokoch 2001 – 2002 krátko pôsobil v jednej divízii investičného bankovníctva, ale Sun Life nemá žiadne záznamy o tom, že by tam niekedy pracoval.
V roku 2015 Robert Lee zomrel a Regina kúpila od jeho rodiny zvyšnú časť biznisu. Presťahovala sídlo spoločnosti R. E. Lee International zo Seattlu do Hongkongu a je možné, že nakoniec dala celý biznis Loovi.
Fiktívne akvizície
Ale mnohé z jeho ďalších aktív sú fantázie. Hovorca spoločnosti Kai Tai Fung International, vlastníka Mandarin Oriental v Tchaj-peji, pre Forbes povedal, že v roku 2019 rokovali s Loom, ale predaj neprebehol: „K dnešnému dňu nie je aktuálna žiadna akvizícia hotela Mandarin Oriental v Tchaj-peji.“
Na tom istom februárovom stretnutí Lo tiež zopakoval, že je spoluvlastníkom tímu F1 Williams Racing – prostredníctvom investície v hodnote 100 miliónov dolárov do vlastníka tímu, ktorým je Dorilton Capital.
„Len medzi nami, je tu obrovské množstvo NDA [dohôd o mlčanlivosti], ale rozhodne tam mám podiel,“ povedal nám Lo. „Ale nemôžem povedať príliš veľa.“
Zdroj z tímu Williams hovorí, že v tíme nikto ani len nevie, kto Lo je, a osoba blízka Dorilton Capitalu zas pridala informáciu, že nikdy nebol investorom vo firme ani vo Williamse.
Spočiatku Lo Forbesu tvrdil, že má domy v šiestich mestách – v Hongkongu, Singapure, Tokiu, Londýne, vo Vancouveri a v Los Angeles –, ale po opätovných otázkach upravil počet na päť. Nakoniec poskytol adresy štyroch nehnuteľností v Hongkongu a jednej v Singapure – ale záznamy o nehnuteľnostiach a dodatočné skúmanie odhalili, že dve z týchto nehnuteľností vlastnia jeho rodičia a ostatné patria iným ľuďom.
Pochybní právnici
Je zvláštne, že Lo (Kanaďan, ktorý má bydlisko v Hongkongu) najal štyri thajské právnické firmy, aby potvrdili jeho majetok. (Na otázku, prečo si najal práve thajské právnické firmy, nám Lo povedal, že títo právnici už mali prístup k informáciám o jeho financiách kvôli nezverejnenej dohode, o ktorej v Thajsku rokoval.)
Dve z týchto firiem poslali v marci 2020 a v marci 2021 listy Forbesu, v ktorých potvrdili jeho miliardový majetok. Ďalšie dve firmy na to nadviazali túto jar a tvrdili, že má ešte väčšiu hodnotu.
Poslali sme dvoch reportérov, aby tieto firmy navštívili. Neboli to prevádzky, od ktorých by ste očakávali, že budú mať ako zákazníkov miliardárov. Jedna mala napríklad sídlo na prízemí nízkopodlažného bytového domu v nevýraznej rezidenčnej štvrti ďaleko od centrálnej obchodnej štvrte Bangkoku. Propagovali tam napríklad pomoc s vízami, pracovnými povoleniami a notárskymi dokladmi.
Právnik, ktorý podpísal list pre Forbes, si nevedel spomenúť na žiadne podrobnosti o Loových finančných dokumentoch.
Všetky štyri firmy priznali, že sa úplne spoliehali na finančné výkazy, ktoré im Lo poskytol. Nikto nekontaktoval audítorov ani nepodnikol žiadne kroky na nezávislé overenie tvrdení ich klienta.
Dve z firiem – Pisut & Partners a Chun & Chun Law – umožnili Forbesu nahliadnuť do finančných výkazov, ktoré poskytovali podrobnosti o rozdelení jeho čistého majetku a jeho charitatívnej nadácie CFL Initiative, Global. Ani jedna však nepovolila urobiť kópie dokumentov.
Keď Forbes požiadal o viac informácií, spoločnosť Pisut & Partners povedala, že si stojí za svojimi zisteniami a uprednostňuje súkromie a dôvernosť svojich klientov.
Neexistujúca nadácia a jej „CEO“, ktorý o ju nepozná
Forbes sa potom snažil informácie potvrdiť u audítorov, no neúspešne. Riaditeľ spoločnosti Longmeade Consult, ktorá sídli v Spojenom kráľovstve a údajne podpísala finančné záležitosti Loovej nadácie, však potvrdil, že jeho firma s ním nemá žiadne spojenie a že nikdy nepočul o charitatívnej organizácii s názvom CFL Initiative, Global.
Ešte zvláštnejšie bolo, že keď sme kontaktovali človeka, ktorý mal byť generálnym riaditeľom nadácie, ani on o takejto organizácii nikdy nepočul.
Vyhlásenie, ktoré právnici ukázali Forbesu, uvádza registračné číslo charitatívnej organizácie a registračné číslo spoločnosti. Číslo charitatívnej organizácie patrí náboženskej organizácii, ktorá nie je nijak spojená s Loovým biznisom. Číslo firmy je neplatné.
PwC Hongkong, účtovnícka firma, ktorá údajne vydala správu nezávislého audítora o Loovej celkovej finančnej situácii, uviedla, že Lo nie je jej klientom.
Potom je tu R. E. Lee Octagon, Loova údajná súkromná investičná firma, prostredníctvom ktorej mal vlastniť niektoré zo svojich významnejších podielov. Je ťažké nájsť spoľahlivé dôkazy, či vôbec existuje. Nie je registrovaná na Britských Panenských ostrovoch, Kajmanských ostrovoch, v Hongkongu ani Singapure. Firma mala ešte v júli jednostránkový web s jednou e-mailovou adresou, ale aj tá sa teraz javí ako nefunkčná.
A čo zbierka šampanského a drahé autá?
Dokonca aj tie zábavnejšie veci sú pravdepodobne len výsledkom Loovej bujnej fantázie. Jeden z jeho zástupcov povedal, že má zbierku šampanského v hodnote zhruba štvrť miliardy dolárov, čo je číslo, ktoré sa zdá byť absurdne vysoké.
„Nemyslím si, že viac ako 100 miliónov dolárov by bolo reálnych. Považujem to za nepravdepodobné,“ hovorí Tim Triptree, medzinárodný riaditeľ pre víno a liehoviny spoločnosti Christie’s v Londýne. Dodáva, že za osemnásť rokov pôsobenia v aukčnom dome nikdy nenatrafil na žiadnu zbierku vína, ktorá by mala čo i len približne takúto hodnotu.
Foto: Robin Adams/RM Sotheby’s
Lo sa tiež pochválil tým, že vlastní Pagani Huayra BC a ďalšie vzácne superautá. Forbes síce našiel fotografiu, na ktorej stojí vedľa auta Pagani Huayra Tempesta, ktorú údajne zachytil nemenovaný čitateľ hongkonského magazínu Ming Pao Weekly.
V roku 2018 vyšla v časopise Ming Pao, Entrepreneur and Money Digest. Ale našli sme aj presne tú istú fotografiu bez postavy Calvina, ktorú urobil Robin Adams pre aukciu Sotheby’s v roku 2017. Fotograf pre Forbes povedal, že obrázok bol „očividne“ editovaný a použili ho bez jeho povolenia. (Toto auto predali anonymnému záujemcovi za 2,4 milióna dolárov.)
Obviňovanie Forbesu
Mohli to byť nakoniec práve naše otázky o tomto aute, ktoré konečne zastavili Loovu posadnutosť dostať sa do rebríčka Forbesu. Po tom, čo sme odovzdali informáciu, že Lo sa nedostal na zoznam miliardárov 2023 a poslali sme otázky týkajúce sa fotografie Pagani, nám jeden z jeho poradcov poslal v apríli e-mail, v ktorom uviedol, že ho „hlboko znepokojuje, ako Forbes ignoruje finančné úspechy pána Loa“ a že naše otázky o „obrázku auta pána Loa neslúžia na nič iné ako na uspokojenie vlastnej zvedavosti“.
E-mail pokračoval obviňovaním Forbesu z „honu“ a povedal, že naše „nezmyselné otázky spochybnili reputáciu zoznamu a publikácie [Forbes]“.
Správa sa skončila vyhlásením, že zhodou okolností bude Lo večerať s „predsedom Predstavenstva Integrated Whale, fondu, ktorý vlastní Forbes“ – a poukáže na záležitosti okolo hodnotenia majetku Forbesom. V apríli sa žiadna večera s majiteľmi Forbesu nekonala, ale Lo naozaj s Integrated Whale hovoril – o mesiace neskôr. (V máji sa väčšinovým majiteľom Forbesu stal technologický podnikateľ Austin Russell, pozn. red.)
Zdá sa však, že Lo má problém zostať mimo centra pozornosti. Len tri týždne po tejto výmene sa jedna z jeho mediálnych zástupkýň ponúkla, že zabezpečí rozhovor pre Forbes, kde by hovoril o jeho ambíciách v F1. O niekoľko týždňov Forbes opäť kontaktovala s ponukou na diskusiu o „rozšírení jeho poisťovacieho biznisu v celej Európe“.
Keď sme sa s ním potom podelili o naše zistenia vrátane skutočnosti, že podľa nás nie je miliardár, Lo začal tvrdiť, že stratil záujem.
„Pán Lo týmto vyjadruje záujem o vylúčenie z rebríčka bohatstva zverejňovaného Forbesom,“ napísal jeho PR zástupca. „Navyše by chcel dať najavo, že si neželá, aby sa o ňom vo Forbese písalo.“
Nakoniec sme však vyrozprávali jeho príbeh – aj keď nie ten, ktorý si predstavoval.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorom sú redaktori Robert Olsen, John Kang a Zinnia Lee.
