Nie všetci z nich pochádzajú z chudobných pomerov a nie všetci naštartovali biznis storočia z garáže rodičov. Začiatky najbohatších ľudí sveta však boli takmer vždy neobyčajné.
Zaspomínajte si na to, čo ste robili, keď ste mali desať rokov. Máte to? Tak v tomto veku už Elon Musk, v čase vydania tohto článku najbohatší muž sveta, viac ako obstojne programoval. Dokonca sa mu o dva roky neskôr podarilo predať juhoafrickému časopisu počítačovú hru za 500 amerických dolárov.
Warren Buffett v jedenástich zarábal stovky dolárov mesačne rozvážaním novín v Oklahome, čo by v dnešnom prepočte znamenalo niečo okolo dvoch tisíc amerických dolárov.
Bill Gates síce svoj úplne prvý počítačový program vytvoril „až“ v trinástich, ale zase mu treba pripočítať k dobru úctyhodnú obratnosť, s ktorou počas svojich stredoškolských štúdií prenastavil školský softvér, aby bol v triede s čo možno najväčším počtom dievčat a zaistil si voľné piatky.
Skrátka, keď sa pozrieme na mená súčasných držiteľov najväčšieho svetového imania, zistíme, že každý z nich nejakým spôsobom vynikal už v detstve. Pri bližšom skúmaní týchto príbehov však objavíme aj ich prvé potknutie, sklamanie a ťažkosti. Poďme sa na ich začiatky pozrieť bližšie.
Warren Buffett
Že každý robí chyby, si možno najlepšie uvedomuje Warren Edward Buffett. Mužovi, ktorého mnohí považujú za najlepšieho investora všetkých čias, však nikdy nerobilo problém priznať svoje početné kariérne prešľapy. Na svojej ceste k úspechu totiž veľmi skoro pochopil hodnotu zlyhania.
Keď mal iba jedenásť rokov, kúpil po starostlivom študovaní denných akciových kurzov svoje prvé akcie za 38 dolárov. Časom však cena klesla na 27 dolárov. Sklamaný, ale poučený o kolísavosti burzového trhu, čakal a čakal, kým cena nevyrástla na štyridsať dolárov, potom okamžite akcie predal.
Tento prístup Buffeta prenasledoval po zvyšok života a vidíme ho aj v jeho konzervatívnom štýle investovania. Aj keď totiž predajom týchto akcií Warren zarobil dva doláre, len o pár rokov neskôr sa ich cena vyšplhala na 200 dolárov za akciu.
Keď Buffetta v devätnástich rokoch neprijali na Harvard, rozhodol sa nakoniec pre štúdium ekonómie na University of Pennsylvania a Columbia University. Vtedy začal profesionálne analyzovať informácie z burzy, čo mu iba za šesť rokov umožnilo navýšiť svoj kapitál z 9800 na 140 tisíc amerických dolárov.
Časť si uschoval. A so stotisíc dolármi zo svojho účtu, spolu s istou čiastkou vybranou od siedmich rôznych spoločníkov, založil v roku 1956 firmu Buffett Associates, ktorá ku koncu roka dosiahla výnos 251 percent. Dnes, vo svojich 93 rokoch disponuje majetkom odhadovaným na 118 miliárd dolárov.
Bill Gates
Ani Bill Gates sa spočiatku nevyhol chybám. Magnát, ktorý sa stal spoluvynálezcom osobného počítača, založil Microsoft v dvadsiatich rokoch spolu so spolužiakom Paulom Allanom. Prvú podnikateľskú skúsenosť mala naša dvojica už za sebou vďaka projektu Traf-O-Data.
Ešte ako stredoškoláci vyfakturovali viac ako dvadsaťtisíc amerických dolárov za meranie a analýzu dopravných dát pre oddelenie cestnej premávky štátu Washington. Neskôr sa projekt pokúsili predať do Latinskej Ameriky, avšak jediné, čo dosiahli, bola strata takmer 3500 dolárov, pretože sa neobťažovali s prieskumom trhu.
Od toho momentu ďalej je už príbeh jeho úspechu dobre známy, najmä po odvysielaní dokumentárneho seriálu spoločnosti Netflix Inside Bill’s Brain, ktorý rozpráva peripetie mladého a nadaného Gatesa, popisuje jeho závislosť na programovaní, rýchlosti, fast foode a marihuane aj to, ako opustil Harvard, aby sa prebojoval na vrchol v neľútostnom prostredí rodiaceho sa softvérového priemyslu.
Takmer po piatich dekádach je otec Windows s kapitálom presahujúcim 118 miliárd amerických dolárov piatym najbohatším mužom sveta, hoci mu v oblasti softvérového inžinierstva iní odtrhli od úst pekný kus koláča a nepodarilo sa mu zahrať na správnu notu v niektorých dôležitých odvetviach, ako napríklad vo vývoji smart telefónov.
Jeff Bezos
Zatiaľ čo Bill Gates v McDonalde dosť možno s obľubou obedoval, syn cirkusovej tanečnice posadnutý kravským mliekom Jeff Bezos, trávil v tomto reťazci čas rannými smenami.
Štartovali práve osemdesiate roky a táto skúsenosť ho, podľa jeho vlastných slov, naučila „zašpiniť si ruky“. Po ukončení štúdia s vyznamenaním sa na mladého programátora začali valiť ponuky z každého smeru. Stal sa viceprezidentom spoločnosti na Wall Street, ale už v roku 1994 všetko nechal tak, aby spolu so svojou vtedajšou priateľkou založili internetové kníhkupectvo.
Pár spolu s hŕstkou programátorov rozbehol Amazon zo svojej garáže za pomoci vlastných úspor, pôžičky od adoptívneho otca a 300 priateľov, ktorých zamestnali ako beta testerov.
V roku 1997, s miliónom klientov, ale stále bez zisku, prišla myšlienka, že pokiaľ môžete cez internet predávať knihy, môžete rovnako dobre zobchodovať aj akýkoľvek iný produkt. Aby získali potrebný finančný základ, rozhodli sa ponúknuť na burze akcie firmy po osemnástich dolároch. Ale investori ich projektu neverili.
Ešte v roku 1999 sa Bezosovi na Wall Street vysmievali za zdanlivo spackaný podnikateľský zámer, čím viac sa firma rozrastala, tým viac totiž prerábala. Od svojho založenia do konca roku 2001, kedy zaznamenal prvý rentabilný štvrťrok, naakumuloval podnik straty vo výške takmer troch miliárd dolárov.
Dve desaťročia potom však činí majetok tvorcu Amazonu takmer 150 miliárd amerických dolárov a zahŕňa okrem iného vlastníctvo spoločností The Washington Post alebo Blue Origin, s ktorou plánuje staviť na vesmírny turizmus.
Elon Musk
Rovnaký zápal pre vesmírne dobrodružstvá zdieľa Elon Musk, ktorý sa v oblasti excentricitov nenechá Bezosom zahanbiť. Syn zámožného juhoafrického inžiniera si ako študent privyrábal rúbaním stromov.
Už v desiatich rokoch sa však začal zaujímať o výpočtovú techniku a videohry a sám sa naučil programovať podľa používateľskej príručky k počítaču VIC-20. V dvanástich rokoch predal svoju hru Blastar v jazyku BASIC časopisu PC and Office Technology za približne 500 dolárov.
Musk utiekol z rodnej Juhoafrickej republiky, aby sa vyhol povinnej vojenskej službe. Jeho prvotný plán pracovať pre Netscape ale stroskotal. Hneď po absolvovaní ekonómie a fyziky na University of Pennsylvania sa tak pustil do vlastného podnikania.
Jeho prvou firmou sa stala Zip2 založená v roku 1995 so zámerom poskytovať webové stránky mediálnym spoločnostiam. V roku 1999, keď už spravovala takmer 200 internetových portálov, ju Musk predal spoločnosti Comaq Computer za 307 miliónov dolárov.
Následne založil jednu z prvých internetových bánk, X.com, ktorá sa neskôr zlúčila s PayPal. Predajom tejto spoločnosti za 1,5 miliardy dolárov v roku 2002 získal Musk prostriedky na založenie programu Space X, na ktorý vyčlenil sto miliónov dolárov. Ďalších desať miliónov pridelil spoločnosti Solar City a sedemdesiat miliónov Tesle, svojmu veľkému projektu.
Musk niekoľkokrát priznal, že keď v roku 2004, rok po jej založení Martinom Eberhardom a Marcom Tarpenningom, do Tesly vstúpil ako investor, „nemal najmenšie tušenie, čo robí.“ Dokonca pripustil, že z deväťdesiatich percent veril v jej neúspech.
Súčasný miliardár si vtedy zvykol prespávať u kamarátov a umývať sa vo verejných sprchách. Avšak v roku 2020 firma zaznamenala prvé ročné zisky a rast ceny jej akcií urobil z jej zakladateľa najbohatšieho muža sveta, ktorý sa môže chváliť portfóliom s hodnotou presahujúcou 236 miliárd amerických dolárov.
Larry Page
Hoci aj Bezosovi najprv slúžila garáž ako firemné sídlo, musíme uznať, že ak niekto spĺňa stereotypnú predstavu mladého podivína, ktorý z nej riadi biznis storočia, bude to dozaista Larry Page.
Spoločne so Sergeyom Brinom, spolužiakom zo Standfordu, na internáte vyvinuli algoritmus, ktorý poháňa vyhľadávač Google (najskôr pokrstený ako Backrub). Až v roku 1998 sa im ale podarilo, vďaka šeku od spoluzakladateľa Sun Microsystems na 100 000 dolárov, oficiálne založiť spoločnosť Google Inc. a presunúť svoje kancelárie z garáže v Menlo Parku. Tá patrila šestnástej zamestnankyni spoločnosti a donedávna CEO YouTubu, Susan Wojcickiovej.
Niekde tam medzi bicyklami, záhradnými hrabľami a so serverom postaveným z Lega začal biznis dvojice rásť ako z vody.
Dnes už astronomické zisky dovoľujú Pageovi a Brinovi opustiť každodennú prevádzku spoločnosti a venovať sa svojim vášňam, ktoré zahŕňajú súkromné ostrovy a jachty, ale aj výskum a filantropiu. Page s kapitálom takmer 105 miliárd dolárov drží ôsmu priečku medzi najbohatšími ľuďmi na svete. Jeho spoločník Brin je jedenásty.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Eva Pla.
