Nová Ves pod Pleší, kúsok za Prahou, je domovom takmer päťdesiatročného, niekdajšieho hasičského vozidla Mercedes – Benz Kurzhauber LAF 1113 B a vášnivých nomádov Nikoly Adamovskej a jej manžela Ondra.
Koordinátorka mimovládnej neziskovej organizácie a doktorandka na VŠE zameraná na klimatickú politiku a bývalý ajťák, ho prestavili na neprehliadnuteľný vínny bar na štyroch kolesách, ktorý dostal meno „Lavina winetruck“.
Dnes s ním Nikola spoločne so Štěpánkou Sukovou obchádzajú české festivaly aj súkromné akcie.
„Napadlo ma to na jednej z nomádskych ciest,“ začína rozprávať matka celého projektu Nikola, na lúke kilometer za dedinou, ktorá sa stala dejiskom fotenia a rozhovoru. Winetruck sa tu tiež predviedol v plnej paráde.
S fotografom ponúkame pomoc s rozostavením barového pultu, ale dievčatá s vďakou odmietajú a s ľahkosťou nás presviedčajú, že rozloženie už majú zvládnuté perfektne.
Jan Rasch/ Forbes Česko
Foto: Jan Rasch/ Forbes Česko
Z nákladového priestoru treba vysunúť jednu konštrukciu, preniesť z nej dosky k boku vozidla, tam ich postupne zasunúť do druhej, otvoriť roletové bočnice, kadiaľ predtým hadicami z nádrže prúdili hektolitre vody pri hasení požiarov.
Dnes tadiaľ pomocou sudových kohútikov prúdia desiatky litrov až ôsmich druhov vín a nealko nápojov, ktorými hasia smäd zákazníkov. Potom stačí už len vysunúť stupienok, prípadne markízu, zapnúť elektrinu a chladenie.
Voilá! Lavina winetruck je rukami dvoch žien rozložený za menej ako päť minút a môže sa začať hodovanie, v našom prípade popíjanie.
Prestavbu zvládol manžel
Za dômyselným systémom a prestavbou celého vozidla stojí manžel Nikoly Ondra, ktorý je bývalým ajťákom a dnes sa živí stavaním expedičných nákladných áut pod značkou New Age Nomads. „Nakreslila som mu obrázok, ako by celá vináreň mala vyzerať, a on to pretavil do reality. Dosť často to u nás takto funguje,“ smeje sa Nikola.
Nášho krásavca sme našli v bazáre v Hamburgu. Bol to hasičský automobil, ktorý používali v Berlíne
Práve s ním Nikola, ktorá je už vyše desať rokov držiteľkou vodičského oprávnenia pre nákladné vozidlá, precestovala v poslednej dekáde polovicu sveta. V obytnom nákladnom aute Iveco sa vydali napríklad aj do osemtisíc kilometrov vzdialeného Mongolska. Pri polročnej nomádskej výprave do severnej Afriky sa po ceste zastavili v Málage na juhu Španielska. Práve tam našla Nikola počiatočnú inšpiráciu.
Jan Rasch/ Forbes Česko
Foto: Jan Rasch/ Forbes Česko
„Narazila som tam na vínny bar, kde rovno zo sudov stáčali kvalitné vína a ich ponuku písali kriedou na tabuľu. Ceny neboli astronomické a všetko bolo strašne uvoľnené a fajn. Niečo také som chcela preniesť aj do Prahy. Vnímala som, že tu si človek mohol dať pohár Müllera či Frankovky, alebo naopak minúť majland za kvalitnú fľašu. Chýbal mi tu nejaký stred,“ spomína Nikola.
Paradoxne, aj keď všetko mala od samého začiatku pred očami, nezačala hneď premýšľať o winetrucku, ale o otvorení kamenného obchodu. S predpokladaným objemom predaných vín jej to však ekonomicky nevychádzalo. Až v severnej Afrike konečne prišla na to, že najlepšie bude mať predajňu na štyroch kolesách.
A vedela, že to bude práve jedenásťtonový Mercedes – Benz Kurzhauber LAF 1113 B z roku 1974, pretože bola jeho fanúšička od úplného začiatku. Musela ho však zohnať, čo nebolo vôbec jednoduché.
Unikát na cestách
„Týchto áut tu už veľa nenájdete. Najskôr sme vyrazili pre jedno s macedónskymi papiermi do Slovinska, kde nás uisťovali, že ho na úradoch bez problémov prihlásime. Malo emisnú kategóriu euro 0, teda žiadnu, takže to nakoniec nebolo možné. Nášho krásavca sme našli v bazáre v Hamburgu. Bol to hasičský automobil, ktorý používali v Berlíne,“ spomína Nikola.
Dnes sa môže pýšiť nákladiakom, ktorých je v Európe už len pár kusov, obzvlášť v takto dobrom stave. Nebolo to ale zadarmo. Samotné zaobstaranie si vozidla ju stálo skoro 13 000 eur, pričom už na spiatočnej ceste do Česka sa začali objavovať prvé poruchy, ktoré si vyžadovali opravu. Zanesený naftový filter natiahol cestu z Nemecka na dlhých šestnásť hodín.
Celková „liečba“ a renovácia winetrucku nakoniec trvala viac ako rok a vyžiadala si ďalších 21 000 eur. A keď sa winetruck v roku 2020 konečne rozbehol k svojim zákazníkom, po pár prvých akciách prišla nočná mora každého majiteľa vozidla.
Jan Rasch/ Forbes Česko
Jan Rasch/ Forbes Česko
„Po roku a pol práce sa nám na jednej z ciest pokazil motor. Bolo to dosť demotivujúce.“
Oprava stála viac ako 8000 eur a hlavne v úvode krátkej letnej sezóny aj drahocenný čas. Nasledujúca sezóna bola poznačená pandemickými opatreniami. Minulý rok sa Nikole narodil syn Max a tým pádom mala trochu iné starosti ako obchádzanie festivalov. Tento rok sa k nej však pridala Štěpánka.
Lavina winetruck sa preto v súčasnom zložení naplno rozbehol prakticky až túto sezónu.
Dnes Nikola so Štěpánkou obchádzajú najmä foodfestivaly alebo iné kultúrne podujatia, ktoré trvajú až do neskorých nočných hodín, kde sa predsa len pije trochu viac alkoholu ako na gastroakciách, ktoré končia už skoro večer.
V prípade núdze má winetruck výhodu. Vo svojich útrobách totiž ukrýva posteľ, ktorá slúži ako spacie útočisko pri viacdenných akciách.
Objavujú sa ale aj na súkromných akciách, ako sú firemné večierky alebo svadby, ktoré by v budúcnosti rady robili častejšie. Na takýchto akciách pritom môže priamo zo strechy vozidla hrať DJ.
Vysoká spotreba je problém
Dvojica sa všeobecne pohybuje v okruhu do 150 kilometrov od Prahy. Dlhšie trasy by boli vzhľadom na vysokú spotrebu, okolo osemnásť litrov na sto kilometrov, a potrebu platiť komerčné mýto nákladnejšie. Vzhľadom na cestovnú rýchlosť, ktorá nepresahuje 80 kilometrov za hodinu, aj únavnejšie.
V prípade núdze má winetruck výhodu. Vo svojich útrobách totiž skrýva posteľ, ktorá slúži ako spacie útočisko pri viacdenných akciách.
Winetruck má navyše pohon na všetky štyri kolesá, takže sa dostane aj na miesta, na ktoré sa vodiči s klasickým pohonom pozerajú len z diaľky. Na druhú stranu mu ale občas škodí jeho váha.
Dve blondínky v obrovskom nákladiaku prirodzene budia záujem všade tam, kam prídu.
„Stáva sa nám, že nás nechcú pustiť na mestské slávnosti, pretože by winetruck mohol poškodiť historickú dlažbu. Preto je pre nás napríklad park Grébovka zakázaný,“ hovorí Nikola, zatiaľ čo si upíjame z práve otvorenej fľaše naturálneho vína Celler Credo z viníc v okolí Barcelony.
A počas toho, čo sa nám na jazyku rozplýva chuť španielskeho terroiru, sa dozvedám, že ponuka vín v Lavine nie je stabilná. Značky tu podľa svojho uváženia pravidelne striedajú. Na súkromné akcie, ako sú svadby, zákazníkom privezú presne to, čo si želajú. Zo štyroch sudov často tečie aj nealko.
Jan Rasch/ Forbes Česko
Jan Rasch/ Forbes Česko
„Pivu sa stále bránim. V rámci súkromných akcií sa dokážeme dohodnúť na všetkom,“ smeje sa Nikola.
Dve blondínky v obrovskom nákladiaku prirodzene budia záujem všade tam, kam prídu. Samy si už na prekvapené pohľady ľudí zvykli, rovnako ako na zvedavé otázky. „Často si myslia, že sme hostesky, že nám auto niekto len pristavil, a občas pátrajú po majiteľovi vozidla. Vždy ma pobaví ich prekvapený výraz, keď ukážem na Nikolu, ktorá je jeho majiteľkou,“ rozpráva Štěpánka.
Tá sa stala hlavnou manažérkou prevádzky a vo winetrucku zatiaľ cestuje len ako spolujazdkyňa. Do začiatku budúcej sezóny si plánuje urobiť vodičský preukaz skupiny C pre vozidlá nad 3,5 tony a pomôže Nikol aj s riadením.
Winetruck ako elektromobil
A aká je budúcnosť winetrucku? Budete prekvapení, ale možno elektrická. Nákladiak so spotrebou takmer dvadsiatich litrov na sto kilometrov totiž nepatrí práve k tým, ktoré by prispievali k spomaleniu klimatických zmien.
A vzhľadom na to, že Nikola sa zaoberá ich výskumom, uvažuje, že winetruck prerobí na možno historicky prvý Mercedes – Benz Kurzhauber LAF 1113 B s elektromotorom.
„Zatiaľ to tu nikto nerobí. Keď to bude možné, idem do toho,“ hovorí odhodlane chvíľu pred tým, než sa s pomocou stupienku vyšvihne za volant, otočí kľúčikom a so silným zvukom starého nákladiaku odíde za ďalším putovaním s vínom.
Nomádského života sa ešte nevzdáva. Už teraz s manželom plánujú ďalšiu expedíciu, tentoraz za oceán do Južnej Ameriky.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Jan Strouhal.
