Nedávna štúdia naznačuje, že už pomerne ľahká aktivita vykonávaná denne môže mať významné zdravotné výhody. Odhalila tiež, že už 4-tisíc krokov denne podstatne znižuje riziko úmrtia a aj menej krokov znižuje riziko súvisiace s kardiovaskulárnymi ochoreniami.
Výskum, ktorý bol publikovaný v European Journal of Preventive Cardiology, je metaanalýzou 17 štúdií. Ide o najväčšiu svetovú analýzu o zdravotných účinkoch chôdze – spomínaných 17 štúdií sa zúčastnilo spolu 226 889 ľudí z celého sveta, ktorí boli na začiatku výskumu „vo všeobecnosti zdraví“.
Štúdia tvrdí, že už 3 967 krokov denne môže znížiť riziko úmrtia z takmer akejkoľvek príčiny a aspoň 2 337 krokov denne môže stačiť na zníženie rizika smrti spôsobenej ochorením srdca a ciev.
Ako ďalej vysvetľujú autori, každých ďalších 500 krokov vám pomôže znížiť riziko úmrtia spojeného s kardiovaskulárnymi ochoreniami asi o 7 percent.
Hranica 20-tisíc krokov za deň
Zdravotné prínosy však rastú v podstate s každým krokom, a to až do dosiahnutia 20-tisíc krokov denne. Do tejto hranice sa zdravotné prínosy kontinuálne a výrazne zvyšujú, avšak výskumy nezistili, či výraznejšie benefitujeme aj z viac ako 20-tidíc krokov prejdených denne.
Hoci štúdia nedokázala integrovať rozdiely v rasovom a sociálno-ekonomickom postavení, zistenia sa vedúceho výskumu vzťahujú na každého bez ohľadu na jeho pohlavie, vek alebo miesto bydliska. Vedúci výskumník Macieja Banacha je profesor kardiológie na Lekárskej univerzite v poľskom meste Lodž, je tiež výpomocným profesorom v centre pre prevenciu kardiovaskulárnych chorôb na J. Hopkins University School of Medicine.
Aktuálny stav vo svete
Nízka fyzická aktivita, bežne označovaná ako sedavý spôsob života, je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie štvrtou najčastejšou príčinou smrti na svete – spôsobuje približne 3,2 milióna úmrtí ročne. Približne 1,5 miliardy ľudí na celom svete sa považuje za fyzicky neaktívnych.
Štúdia nachádza presvedčivé dôkazy, že „sedavý životný štýl môže prispieť k nárastu kardiovaskulárnych ochorení a skracovaniu života“.
Výskumník Banach verí, že zmeny životného štýlu vrátane stravovania a cvičenia by mohli znižovať kardiovaskulárne riziká a predlžovať život „prinajmenšom rovnako alebo dokonca ešte účinnejšie“ ako pokročilé lieky zamerané na kardiovaskulárne ochorenia.
Ďalej zdôrazňuje, že hoci najjednoduchšou formou fyzickej aktivity je chôdza, výskyt pandémie covidu znížil globálny priemer na človeka na 5 323 krokov denne a podľa štúdie sa ani o dva roky neskôr nevrátil na úroveň pred pandémiou.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorom je prispievateľ Segun Olakoyenikan.