Kedysi hrozba, dnes turistická atrakcia. Meander pod hradom Strečno je jeden z najznámejších, najobávanejších, no zároveň najkrajších úsekov na Váhu. Priekopník novodobého pltníctva na Slovensku Pavol Albrecht a jeho spoločníci už vyše štvrťstoročia prinášajú zážitky v podobe oživenia tradície tejto zaujímavej profesie, ktorá bola v minulosti pre Strečno príznačná, a denne na svojich plavidlách prepravia niekoľko desiatok odvážlivcov. Píšu dejiny novodobého pltníctva, ktoré sa snažia zákazníkom priniesť v atraktívnej a interaktívnej forme.
Svoje podnikanie ste rozbehli spolu s ďalšími tromi partnermi v roku 1999 a stali ste sa priekopníkmi v oblasti novodobého pltníctva na Slovensku. Aká bola vaša cesta k tejto netradičnej profesii?
S myšlienkou oživiť tradíciu pltníctva sme sa pohrávali už asi od roku 1995. O štyri roky neskôr sme ju zhmotnili a začali sme podnikať. Bolo to vyše šesťdesiat rokov po tom, ako sa pltnícka činnosť na úseku Váhu pod Strečnom oficiálne skončila. Nemali sme praktické skúsenosti s týmto remeslom a ani sme sa nemali od koho učiť. Vďaka tomu, že pltníctvo bolo jednou z tradičných foriem obživy v oblasti Strečna, sme však mali k dispozícii dostatok historických záznamov, o ktoré sme sa mohli oprieť, a Strečnianska úžina bola detailne opísaná aj v mnohých literárnych dielach. Naším cieľom bolo oživením tejto tradície posilniť cestovný ruch a odovzdať poznatky o pltníctve ďalším generáciám.
Zdroj videa: Visa
Ako spomínate na svoje začiatky?
Na začiatku sme mali odhodlanie a nebáli sme sa pustiť do podnikania. Na vykonávanie pltníctva sme mali aj priaznivé geografické podmienky. Jedným z dôvodov, prečo sa pôvodné pltníctvo na Váhu skončilo, bol fakt, že sa začala rozvíjať železničná doprava a v roku 1938 sa postavila druhá koľaj, ktorá prechádza aj okolo obávaného úseku brál Margita a Besná. V tom čase nebolo dosť kameňa, preto tieto bralá do značnej miery „odskalili“ a použili na výstavbu železničného vršku. Dnes sa teda plavíme okolo relatívne bezpečných brál, ktoré už nie sú pre pltníkov hrozbou, ako to bolo kedysi.
Taktiež sme si museli navrhnúť a postaviť prototyp plte, ktorá rešpektovala splavnosť úseku a komfort cestujúcich. Prototyp sme nazvali vojenským termínom „Vyprošťovák“. Technické detaily nám pomáhala dotvoriť Katedra vodnej dopravy na Žilinskej univerzite tak, aby bolo plavidlo legalizované.
Čím ste sa inšpirovali pri návrhu prototypu plavidla?
Plte boli voľakedy jednorazové plavidlá. Bol to tovar, ktorý sa dovážal do píl a tam sa následne spracoval. Sčasti sme sa inšpirovali aj historickými plťami, no tie naše nemohli byť jednorazové, museli byť rezistentné, bezpečné, manipulovateľné a transportovateľné, preto nevyzerajú úplne ako kedysi. Pozostávajú z polystyrénu obaleného drevom, ktorý zabezpečuje ich nepotopiteľnosť, obsahujú sedačky pre turistov a typický prvok niekdajších pltí, dve veslá – jedno vpredu a druhé vzadu. Takto vznikla typová plť Strečno, ktorá bola oficiálne odsúhlasená Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky.
Zdroj foto: Jakub Dohnálek
Čo sa dialo potom?
Mohli sme začať splavovať. Predtým sme však museli zrealizovať veľa pionierskych jázd. Najskôr nás bolo desať pltníkov. Pripravovali sme sa na činnosť spoločnosti tak, že sme sa začali školiť ako budúci vodcovia malého plavidla a potom sme sa vybrali do terénu. Počas prvých jázd sa o nás bála rodina aj známi, no, našťastie, doteraz sa nám žiadna nehoda neudiala a každú plavbu sme úspešne dokončili.
Keď sme absolvovali povinných tridsať testovacích jázd, oslovili sme Štátnu plavebnú správu a začali sme sa chystať na skúšky vodcov malého plavidla, ktoré pozostávali z teoretickej a praktickej časti. Skúšky sme úspešne zložili a oficiálne sme mohli spustiť komerčné plavby.
Začínali ste s dvomi plťami. Koľko ich máte v prevádzke dnes?
V súčasnosti máme desať pltí. Každá má svoje číslo, ku všetkým si vedieme evidenciu používania a pravidelne ich servisujeme.
Aká je životnosť jednej plte?
Povinná technická prehliadka je po piatich rokoch. Je to individuálne, no životnosť jednej plte môže byť až desať rokov. Reparácii a konštrukcii nových pltí sa venujeme najmä v medzisezónnom období. Výroba jedného plavidla trvá spravidla týždeň až desať dní intenzívnej práce. Potrebujeme drážkovaný červený smrek, ktorý sa prirezáva na plte, polystyrén a vodovzdornú lepenku. Každé nové plavidlo musí byť skontrolované pracovníkom Dopravného úradu, ktorý posúdi jeho technickú spôsobilosť, priradí mu evidenčné číslo a odovzdá nám technický preukaz.
Zdroj foto: Jakub Dohnálek
Kedy je vaša hlavná sezóna?
Trvá od apríla do konca októbra. Každú sezónu začíname aktivitou s názvom Odomykanie Váhu, keď nám vodník odovzdá kľúč od Váhu, pltníci prednesú básnický verš a následne absolvujú prvú jazdu. Organizujeme plavby pre základné a stredné školy, firmy, kúpeľné domy aj individuálnych turistov. Hlavná sezóna je však počas letných prázdnin.
Navštevujú vás aj zahraniční turisti?
Máme turistov, ktorí k nám prichádzajú najmä zo susedných krajín, ako aj hostí z celého sveta ubytovaných v kúpeľných domoch v Piešťanoch, Turčianskych či Trenčianskych Tepliciach. Naši pltníci sú schopní predniesť výklad v anglickom a nemeckom jazyku, no pre ostatných máme pripravené písomné materiály aj v ďalších svetových jazykoch – maďarčine, francúzštine či ruštine. Za jednu sezónu nás navštívi šesťtisíc až osemtisíc domácich a zahraničných turistov.
Ako prebieha samotný splav?
Prvým krokom je objednanie. Ideálne je, ak sa záujemca alebo skupina objedná cez našu stránku alebo telefonicky. Po príchode do Strečna sústreďujeme ľudí na Gazdovskom dvore, kde máme kanceláriu. Zaplatia vstupné, či už kartou, alebo v hotovosti, a odtiaľ ich následne vyvážame mikrobusmi na štartovací bod, pltisko Barierová, ktoré sa nachádza takmer na hranici okresov Martin a Žilina. Tam už čakajú pripravené plte, ktoré pltníci vopred nachystajú, a cestujúci po pokyne nastúpia. Všetky deti do pätnásť rokov dostanú aj povinnú plávaciu vestu. Plť sa následne plaví splavovaným úsekom sedem kilometrov späť do Strečna, kde svoju jazdu ukončí v prístave kompy na strečnianskej strane. Splav trvá priemerne hodinu, ale môže to byť aj menej či viac v závislosti od ročného obdobia a počasia. Všeobecne platí, že čím nižšia voda, tým ide plť pomalšie. Celá plavba je komentovaná, pltník v tradičnom kroji prednáša pripravený výklad.
Zdroj foto: Jakub Dohnálek
V sezóne zamestnávate tridsiatich až štyridsiatich pltníkov. Aké kritériá a podmienky v súlade s legálnymi predpismi musia spĺňať?
Musím povedať, že v záujme zachovania nášho remesla sa tešíme každému pltníkovi, ktorý sa k nám chce pridať. Pracujú u nás chlapci nielen zo Strečna, ale aj z okolitých dedín. Každú plť riadia dvaja pltníci, z ktorých musí mať minimálne jeden preukaz vodcu malého plavidla a druhý dostatočné praktické skúsenosti. Našou ambíciou je mať čo najviac pltníkov, ktorí disponujú oprávnením. Chceme motivovať aj tých, ktorí zatiaľ preukaz nemajú, pretože s ním si môžu zarobiť viac. My im dokonca prvý kurz zaplatíme. Záujemcov vieme navyše veľmi dobre pripraviť, keďže naša spoločnosť má štatút školiaceho strediska. Sme taká vodná autoškola.
Pri svojej práci sa stretávate s mnohými ľuďmi a určite vznikajú aj vtipné či neštandardné situácie. Prezradíte nám nejaké zaujímavé historky s turistami?
Spomínam si na jednu úsmevnú príhodu, ktorá potvrdzuje, že domáci často nevedia, čo majú „pod nosom“. Rodák zo susednej dediny, ktorý vyrastal so spomienkami na pltníctvo, dávno emigroval do Kanady. Neskôr chcel na návšteve Slovenska ako prvé absolvovať splav u nás a obnoviť si spomienky na detstvo. Keď o tom povedal príbuzným z vedľajšej dediny, čudovali sa, lebo netušili, že plte v Strečne fungujú. (úsmev)
Spomínali ste, že turisti u vás môžu zaplatiť aj kartou. Prečo ste sa rozhodli prijímať platobné karty?
Rozhodnutie prijímať platobné karty ovplyvnili okolnosti a situácia na trhu. V našom podniku sa snažíme maximálne prispôsobiť turistom a uľahčiť im všetky úkony spojené s rezerváciou a platením. Naša klientela je veľmi pestrá a zahraniční návštevníci, ktorí nedisponujú eurami, automaticky volia platbu kartou. V našej dedine dokonca nebol donedávna bankomat, preto sa často stávalo, že turisti nemali možnosť zaplatiť vôbec. My sme prišli o zákazníka a zákazníci o zážitok. Umožňovať prijímanie platieb kartou je pre nás veľmi efektívny a pohodlný spôsob, ktorý znižuje náročnosť komunikácie s klientom a pracnosť s počítaním hotovosti, a klienti si túto voľbu pochvaľujú. Terminál na prijímanie platieb kartou či hodinkami máme už druhý rok a toto rozhodnutie sme neoľutovali.
Aký je pomer zákazníkov, ktorí platia kartou, voči tým, ktorí preferujú hotovosť? Ktorý spôsob platby prevláda?
Klienti preferujú to, čo je pre nich pohodlné, a preto už viac ako polovica zákazníkov platí u nás kartou. Aj keď sa venujeme podnikaniu s mnohoročnou tradíciou, snažíme sa byť moderní a hľadať nové spôsoby, ktoré pomáhajú nám aj zákazníkom. Jednou z tých vecí, ktoré sú výhodné pre obe strany, je práve akceptácia platobných kariet.
Zdroj foto: Jakub Dohnálek
Aké ďalšie výhody plynú z prijímania platieb kartou vám ako podnikateľovi?
Rozhodne je to bezproblémovejší a pohodlnejší spôsob prijímania platieb, vyššia miera bezpečnosti a uľahčenie práce pre zamestnanca, ktorý predáva vstupenky. Máme diferencovaný cenník, takže je jednoduchšie vypočítať vstupy a uhradiť sumu kartou. Obsluhujeme turistov z celého sveta a tomu sme museli prispôsobiť aj platobné možnosti. Navyše nám to pomáha odbúravať komunikačné bariéry.
Odporučili by ste prijímanie platieb kartou aj ďalším podnikateľom, ktorí pôsobia v podobnom segmente?
Tomu, kto chce zostať konkurencieschopný, určite áno.
Aké tri rady by ste dali začínajúcim podnikateľom a podnikateľkám?
Musia veriť vo svoj podnikateľský zámer, musia mať odvahu a nebáť sa, aj keď nemajú dostatok skúseností. Musia sa spoliehať predovšetkým na seba.
Hoci má podnikanie svoje úskalia, neľutujem, že sme sa do toho pustili. Teší ma, že sa nám podarilo vybudovať komunitu miestnych, s ktorými sa stretávame a udržiavame naše tradičné remeslo stále živé. V neposlednom rade je pre mňa obrovské zadosťučinenie, keď od nás odchádzajú spokojní zákazníci, ktorí nás odporúčajú aj ďalej. To je pre mňa najväčšia satisfakcia a potvrdenie podnikateľského zámeru.
Aké máte so svojím podnikaním plány do budúcna?
Budovali sme ho so zámerom rodinného podniku tak, aby sa naše rodiny tomuto remeslu mohli venovať aj po ďalšie generácie. Naše deti sú preto sústavne aktívne, či už v zamestnaneckom, alebo v brigádnickom pomere. Momentálne máme v pláne reagovať na situáciu na trhu, ktorá je pomerne priaznivá, aj keď nás pandémia značne pribrzdila. Naša budúcnosť sa bude odvíjať od vývoja budovania infraštruktúry pod Strečnom a taktiež veríme, že nám pomôže rozvíjajúca sa cyklistická infraštruktúra, ktorá bude prechádzať okolo štartu našich pltí. Všetko však závisí od toho, ako sa nám bude zdravotne dariť, a ide aj o to mať stále palec na pulze doby. Myslím si, že my ho zatiaľ stále máme.
VISA
Zákazníci v celej Európe prejavujú veľkú dôveru v bezhotovostné transakcie Visa. Je dva- až trikrát väčšia pravdepodobnosť, že zákazníci vstúpia do neznámeho obchodu alebo reštaurácie, keď vidia logo Visa.
Akceptovaním bezhotovostných platieb okrem toho môžete:
- Získať nových zákazníkov
- Lepšie chrániť seba a svojich zákazníkov
- Mať peniaze na účte už na druhý deň
- Znížiť náklady a skrátiť čas na spracovanie transakcií
Text vznikol v spolupráci s klientom.
