Najprv prišlo quiet quitting – tiché ukončenie. Teraz zavádzajú frázu Lazy Girl Jobs. S príchodom Gen Z na pracoviská sa stretávame s čoraz viac protipracovnými diskusiami. Ich cieľom je boj proti kultúre zhonu predchádzajúcich generácií.
Virálny termín predstavuje revolúciu proti kultúre pobláznenej prácou, ktorý hovorí: „Už nie sme ochotní vyhorieť alebo zabiť sa kvôli práci.“ Gen Z teraz hľadá robotu, ktorá si vyžaduje minimálne úsilie, má slušný plat a je časovo flexibilná, čo dáva priestor rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Považujú tento trend za zdravý liek na prepracovaný korporátny svet. A nie sú ochotní ostať v práci, ktorá si vyžaduje, aby pre ňu obetovali kvalitu svojho života.
Prevencia vyhorenia nie je „lenivá“
Eliza VanCort, autorka bestselleru A Woman’s Guide to Claiming Space: Stand Tall. Raise Your Voice. Be Heard, mi vysvetlila e-mailom, že trend Lazy Girl Jobs, vo voľnom preklade práce pre lenivé dievčatá, je v podstate to, že ľudia hľadajú dobre platené, flexibilné pracovné miesta (pokojne aj na diaľku), ktoré ponúkajú voľný čas a vyhýbajú sa kultúre vyhorenia. S termínom však nesúhlasila. „Frázovanie ‚lenivá práca‘ nie je ideálne – uprednostňovať duševné zdravie a jeho integráciu do pracovného života NIE JE lenivé,“ vyhlásila.
Samovyhlásenie o „prácach pre lenivé dievčatá“ je pre mladú generáciu satirický spôsob, ako odpovedať kritikom, ktorí ich označujú za „lenivých“, pretože odmietajú podľahnúť problémom duševného zdravia, ktoré videli u predošlých generácií. Danielle Roberts, ktorá sa na TikToku nazýva „antikariérovým“ koučom, hovorí: „Namiesto toho, aby sme ľudí, ktorí sa vzďaľujú od tohto systému, nazývali lenivými a hovorili im, že musia viac pracovať, musíme sa porozprávať o tom, prečo tento trend vôbec vznikol a ísť o úroveň hlbšie.“
Pred pandémiou bolo vyhorenie na pracovisku už v rozmeroch epidémie, tvrdí Gallup, pričom takmer dve tretiny zamestnancov na plný úväzok v určitom bode bojovali so syndrómom vyhorenia. Trend „Lazy Girl Jobs“ prestavuje dlhodobé a udržateľné uvedomenie si rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a stanovenie hraníc, koľko ste ochotní investovať do kariéry na úkor svojho blahobytu.
Zatiaľ čo sa štúdia za štúdiou uvádzajú tipy, ako môžu zamestnanci zvládať stres a vyhorenie pri budovaní kariéry, mladší pracovníci vidia riešenie inde. Treba podľa nich umiestniť svoje duševné zdravie, rovnováhu, flexibilitu a voľný čas – namiesto kariéry a úmornej práce – na prvé miesto v zozname priorít už od začiatku, aby ste vyhoreniu úplne predišli. Aj keď je miera ťažkej práce často nevyhnutnou súčasťou budovania nového podnikania, 70 percent generácie Z tvrdí, že ich duševné zdravie si vyžaduje najväčšiu pozornosť a zlepšenie.
Ani veľké čísla nepomáhajú
Podľa Ellen Rudolph, zakladateľky a generálnej riaditeľky WellTheory, s pretrvávajúcim naťahovaním sa medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a prehlbujúcou sa nedôverou sú lídri spoločností aj naďalej bezradní, pokiaľ ide o priority duševného zdravia na pracovisku. Cituje štatistiku, že len 24 percent zamestnancov v USA verí, že ich organizácii záleží na ich celkovom blahobyte. Zároveň však hovorí, že veľkí zamestnávatelia minú v priemere 3,6 milióna dolárov na programy pre komfort zamestnancov.
„Je tu jednoznačne isté nepochopenie,“ poznamenáva Rudolph. „Napriek najlepším úmyslom mnohí zamestnávatelia stále nevedia, čo robiť, pokiaľ ide o zdravie a pohodu svojich zamestnancov. A stojí ich to najlepšie talenty – najmä mladí mileniáli a Gen Z. Viac ako starším generáciám nám problémy s fyzickým zdravím bránia naplno sa venovať práci. V práci máme väčšie nároky na zdravie a pohodu – a nebojíme si hľadať novú prácu, kým ich nenájdeme.“
Ellen Rudolph vysvetľuje, že duševné zdravie je dlhodobá investícia a mala by byť integrovaná do samotnej štruktúry spoločnosti. „Koniec koncov,“ hovorí, „aj tie najlepšie výhody v oblasti duševného zdravia nikomu nepomôžu, ak vaša firemná kultúra očakáva, že pracovníci budú online 24 hodín denne, sedem dní v týždni.“
Nespravodlivý systém
VanCort vysvetľuje, že v skutočnosti odmietanie kultúry vyhorenia a zhonu je u Gen Z (žien aj mužov) také obľúbené, pretože si uvedomujú, že nie vždy sa ich tvrdá práca musí vyplatiť – a ešte horšie je to pre mladé ženy. „Táto generácia má pocit, že tradičný americký sen je mimo jej dosahu, a je to ešte výraznejšie pre mladé ženy,“ zdôrazňuje.
„Mladé ženy tejto generácie si všimli, aké ťažké je byť ženou v našej spoločnosti. Vykonávajú rovnaké množstvo práce, ale investícia do kariéry sa im vracia menej ako mužom. Reakciou na to je, že mnohé z nich sa jednoducho rozhodli nezúčastniť sa systému, ktorý je vo svojej podstate nespravodlivý. Majú toho proste dosť.“
VanCort verí, že pre ľudí, najmä pre ženy, je veľmi dôležité uprednostňovať boj proti syndrómu vyhorenia, pretože tradične museli robiť viac, aby získali rovnaké uznanie za svoj pracovný výkon. „Je nesmierne dôležité, aby sme si začali určovať hranice, aby sme nerobili viac za menej,“ trvá na tom, citujúc Deloitte’s Women at Work 2022: A Global Outlook.
Podľa správy 53 percent žien uviedlo, že ich úroveň stresu bola vyššia ako pred rokom, a takmer polovica z nich uviedla, že sa cítia vyhorené. „Je to strašné!“ hovorí. „Ženy sa musia naučiť lepšie komunikovať o svojich úspechoch. Často ich podceňujú alebo pripisujú zásluhy iným ľuďom. Je dôležité, aby ste dostali uznanie za svoju prácu.“
Práca a blahobyt
Pracovný úspech naozaj nemusí zahŕňať vyhorenie a stratu duševného a fyzického zdravia. „Keďže duševné zdravie je základnou súčasťou toho, kým sme ako ľudské bytosti, zamestnávatelia, ktorí sa chcú starať o svojich zamestnancov, ho jednoducho nemôžu ignorovať,“ hovorí Dr. Reetu Sandhu, manažérka inštitútu Limeade.
„Vieme tiež, že existuje spojenie medzi prácou a blahobytom. Práca môže byť zdrojom cieľa, vášne a energie – alebo niekedy môže byť zdrojom stresu, úzkosti a vyčerpania. Tieto skúsenosti môžu mať pozitívny alebo negatívny vplyv na naše duševné zdravie – a našu celkovú pohodu. Podobne môže naše duševné zdravie ovplyvniť to, ako sa cítime, myslíme a ako sa v práci správame .“
Či už sa teda vyberiete konvenčnou kariérnou cestou alebo cestou Lazy Girl Job, VanCort hovorí, že z krátkodobého hľadiska nevidí žiadne nevýhody týchto pracovných miest, pokiaľ si mladí pracovníci odkladajú nejaké peniaze na dôchodok.
„Ak máte 20 rokov, choďte sa baviť, objavujte svet, rozvíjajte svoje vášne,“ radí. „Musíte však počítať s tým, že nebudete mať 20 rokov navždy. Nakoniec si možno budete musieť nájsť prácu, ktorá bude istou evolúciou Lazy Girl Job s vyšším platom,“ uzatvára.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorom je Bryan Robinson.
