Keď počúvate príbehy najúspešnejších ľudí naprieč všetkými odbormi a pozíciami, väčšinou sa zhodujú, že im možno talent trochu pomohol, ale väčšinu úspechu si museli jednoducho oddrieť.
Napriek tomu si väčšina z nás talentovaných ľudí váži oveľa viac ako tých, ktorí predovšetkým tvrdo pracujú.
Podľa vynálezcu Thomasa Edisona tvorí talent len jedno percento úspechu, zvyšných deväťdesiatdeväť percent je pot a drina. Podobne to vidí aj futbalová superstar Cristiano Ronaldo, ktorý hovorí: „Talent bez práce neznamená nič.“
Napriek tomu, že pre niektorých talentovaných jedincov talent neznamená všetko, väčšina populácie to podľa prieskumov vníma úplne inak
Napríklad odborníci z The Hongkong University of Science and Technology zistili, že už ako malé deti oceňujeme talent viac ako usilovnú prácu, a tento predpoklad si nesieme aj do dospelosti, keď talentovaných ľudí vnímame ako schopnejších aj dôveryhodnejších.
Chcieť prirodzenosť je prirodzené
„Hoci sa prirodzený talent a tvrdá práca berú za základné spôsoby, ako dosiahnuť úspech, naše zistenia naznačujú, že ľudia v skutočnosti dávajú prednosť prirodzene talentovaným ľudom pred tými, čo skôr tvrdo pracujú. Táto preferencia sa rodí v detstve a pretrváva až do dospelosti,“ hovorí vedúca spomínanej štúdie Mary Shaocong Ma, ktorá spolupracuje aj s Harvard University.
Pexels/Gustavo Fring
Talent je dôležitý, ale na úspech nestačí. Foto: Pexels/Gustavo Fring
Podľa psychológie je určitá túžba po prirodzenosti úplne normálna. Tento koncept v súvislosti s ľudskými vlastnosťami zdôraznil aj Malcolm Gladwell, autor obľúbených kníh, už v roku 2002.
„Na určitej základnej úrovni veríme, že čím bližšie je niečo svojmu pôvodnému stavu, čím menej je to pozmenené alebo falšované, tým je to žiaducejšie,“ vyhlásil vtedy počas prezentácie pred Americkou psychologickou asociáciou
Podľa tejto logiky teda niekto, kto musel tvrdo pracovať, aby dosiahol úspech, v podstate kráčal proti svojej „prirodzenosti“, a jeho úspechy si preto nezaslúžia toľko rešpektu.
Renomovaný autor kníh zameraných na skúmanie ľudského mozgu a správania varuje na webe BBC, že táto „predpojatosť k prirodzenosti“ nám môže ublížiť pri pracovných pohovoroch.
Vezme vám talent prácu?
Firmy a ich HR manažéri podľa neho môžu uprednostňovať menej kvalifikovaného kandidáta, ak majú pocit, že za jeho úspechom stojí značná porcia talentu.
Martin Svoboda, HR riaditeľ spoločnosti Astratexu, však hovorí: „Je to skôr o vyváženosti oboch aspektov. Talentovaný človek bez tvrdej práce a snahy nebude napredovať. A človek, ktorý tvrdo pracuje, ale nemá talent, sa tiež nemá kam posúvať.“
Súhlasí s ním aj Gabriela Teissing, generálna riaditeľka technologickej spoločnosti Creative Dock: „Talent stačí do nejakej úrovne, ale ak človek chce potom byť v niečom skutočne vynikajúci, nemôže to dosiahnuť bez veľkého nasadenia. Aj keď je talent dobrým základom, záujem o firmu, pracovitosť a lojalita sú kľúčové.“
Talent so sebou nesie charizmu a priťahuje našu pozornosť. Problémom sa môže stať, keď nie je adekvátne obohatený pracovným nasadením, snahou o tímovú prácu a rešpektovaním deadlinov.
Šárka Niklová, zakladateľka komunikačnej agentúry Dedicated
Zdá sa teda, že tí, ktorí rozhodujú, akého kandidáta na otvorenú pozíciu prijmú, sú si dobre vedomí nevýhod, ktoré môže priniesť oslnenie talentom.
„Talent so sebou nesie charizmu a priťahuje našu pozornosť. Problémom sa môže stať, keď nie je adekvátne obohatený pracovným nasadením, snahou o tímovú prácu a rešpektovaním deadlinov. Dôsledkom môže byť vytváranie nepríjemného pracovného prostredia,“ upozorňuje aj Šárka Niklová, zakladateľka komunikačnej agentúry Dedicated.
„Prirodzený talent sa nedá nijako naučiť, v kreatívnych profesiách je nesmierne dôležitý. Každopádne, pri každodennej operatíve je veľmi dôležitá aj schopnosť tvrdo pracovať a byť dôsledný, dokonca aj pri neatraktívnych úlohách, ako je pravidelné vykonávanie reportov.“
Tvrdá práca pre mňa nie je len o prekonávaní prekážok, ale vzťahuje sa napríklad aj na schopnosť dlhodobého sústredenia,“ dodáva Niklová.
Inšpirácia z futbalu
Odborníci sa zároveň zhodujú na tom, že nič sa nedá generalizovať a vždy záleží na konkrétnej pozícii, pre ktorú sa hľadá nový kolega.
„Ako HR do firmy hľadáme talentovaných ľudí pre konkrétne úlohy a pozície, ale aj tvrdých ťahačov pre prácu, ktorú si treba jednoducho odmakať,“ vysvetľuje Martin Svoboda. Podľa neho potrebuje každý tím mať správny mix oboch typov osobností.
„Práve táto rôznorodosť dáva jednotlivcom aj tímom tú správnu schopnosť efektívne fungovať. Rovnako ako vo futbalovom tíme potrebujete mať skvelých šprintérov, technicky dokonalých hráčov, ale aj dobrého sólistu,“ dodáva.
Individuálny prístup by si pritom nemali vyžadovať len konkrétne pracovné pozície, ale aj každý uchádzač, prípadne neskôr zamestnanec. Pokiaľ totiž hodnotíme ľudí len podľa označení „talentovaný“ a „hardworker“, mohlo by to ľahko skĺznuť k stereotypom.
„Nie je možné generalizovať silné a slabé stránky ľudí, ktorí sú obzvlášť pracovití, alebo tých, ktorí sú vysoko talentovaní. Všetko vždy závisí od oblasti, v ktorej sa pohybujú, a od ich osobných predpokladov. Talentovaný človek môže mať problém so svojím egom, ale rovnako tak môže prejavovať obrovskú pokoru,“ upozorňuje Svoboda.
Čo zistia už na pohovore
Zároveň sa ponúka otázka, či sa vôbec počas prijímacieho konania dá prirodzene talentovaný človek rozpoznať.
„Moja prax ma naučila, že pri pohovore nespoznám vôbec nič. Sme dosť špecifická firma v tom, čo robíme a akú máme kultúru. Preto skutočnosť, čo kandidát dosiahol a ako na nás počas pohovoru pôsobí, nemusí byť zárukou, že sme pre neho dobrá voľba, a naopak,“ priznáva Gabriela Teissing.
Preto v spoločnosti Creative Dock zaviedli takzvané bootcampy, počas ktorých kandidátov pozvú stráviť jeden deň v ich kanceláriách. Tam dostanú konkrétne pracovné zadanie. Na základe jeho vypracovania potom hodnotia nielen kvalitu a skúsenosť kandidáta, ale aj to, ako by sa hodil do firemnej kultúry.
Talentovaný človek môže mať problém so svojím egom, ale rovnako tak môže mať obrovskú pokoru.
Podľa Martina Svobodu existuje niekoľko účinných metód, ako počas náboru rozpoznať talentovaných ľudí.
„Základom môžu byť osobnostné testy, ktoré skúmajú motiváciu človeka, osobnostné predpoklady a celkovo jeho spôsob práce. Výsledok je však nutné porovnávať s reálnym správaním kandidáta. Na tento účel sa hodí napríklad technika behaviorálneho rozhovoru, vďaka ktorej sa dostaneme k podstate správania a fungovania konkrétneho človeka,“ popisuje.
„Mne osobne však najviac prezradia situácie, keď človek stojí pred zadaním alebo úlohou, ktorá je pre neho neznáma alebo k nej nemá dostatok odborných znalostí. Práve v týchto situáciách sú najviditeľnejšie pozorovateľné vlastnosti a charakteristiky talentovaných ľudí,“ dopĺňa Svoboda.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Zdenka Tomis.
