„Vo vyššej pozícii človek ľahko podľahne očakávaniam, ktoré sú na neho kladené. Myslí si, že všetko musí zvládnuť sám, že na všetko potrebuje odpoveď a každému musí pomôcť,“ hovorí generálny riaditeľ SPP Miroslav Kulla v záverečnej časti druhej série podcastu Nevyhorení.
V ROZHOVORE SA DOČÍTATE:
- Ako sa so svojim vyhorením vysporiadal šéf SPP Miroslav Kulla,
- Prečo je pre manažérov ťažšie priznať si, že sú na hrane vyhorenia,
- Ako sa dá vyjsť von zo zlatej klietky manažmentu,
- Prečo ho zaujala práca v krízovom režime,
- Ako pracovať so strachom a odvahou,
- Čo mu dáva japonský koncept ikigai,
- Ako si sám udržuje energetickú rovnováhu.
Neignorovať signály
Tento rozhovor vznikol ako posledný diel druhej série podcastu Nevyhorení, ktorý sme takmer rok tvorili aj vďaka podpore SPP. Ako vnímate tému duševného zdravia vy sám?
Vnímam ju veľmi osobne aj kvôli pozícii, na ktorej sa aktuálne nachádzam a tlaku, ktorý s ňou prichádza. Viackrát v živote som zažil situáciu, keď som sa dostal pod veľký stres a trvalo to nie dni, ale mesiace a možno i roky.
Je veľmi jednoduché skĺznuť k tomu, že si v dôsledku práce prestanete všímať sami seba, čo vedie k vyhoreniu.
Máte s ním aj osobnú skúsenosť?
Áno, mám. Vo vyššej pozícii človek ľahko podľahne očakávaniam, ktoré sú na neho kladené. Myslí si, že všetko musí zvládnuť sám, že na všetko potrebuje odpoveď a každému musí pomôcť.
Vtedy si prestane všímať sám seba a nevníma signály, že už ho to nebaví, je unavený a že to možno nie je len krátkodobé, ale chronické.
Tých malých signálov pribúda a človek si ich často uvedomí, až keď je neskoro.
Kedy ste si uvedomili, že je to problém?
Našťastie, ľudské telo je dokonalé, takže vám posiela signály a sú stále silnejšie. Takže keď sa jedného dňa zobudíte a už sa vám pomaly nedá ani vstať, alebo sa vám stáva, že ste častejšie chorí, možno už tušíte, čo sa deje.
Dôležité je ale neignorovať tieto signály a riešiť ich, inak si človek koleduje o veľký problém.
Ako tieto problémy rieši manažér na vyššej pozícii? Viem si predstaviť, že to nie je také jednoduché prísť za niekým a vypýtať si PN-ku…
Je to možno o to ťažšie, pretože vo vyššom manažmente ste často sami, je ťažšie si priznať chybu alebo sa otvoriť, začať o tom hovoriť s kolegami. Možno to, ako fungujete, vidia aj ľudia okolo vás, ale nie ste ten človek, komu by niekto prišiel povedať: „Vieš čo, už nevyzeráš dobre, už si oddýchni, niečo sa ti deje.“
Preto je dôležité aj samouvedomenie a tiež mať okolo seba dobrých ľudí, ktorí vás upozornia a pomôžu vám. Inak ste v bludnom kruhu.
Nie ste na to sami
Bolo pre vás náročné vypýtať si pomoc?
V prvom rade bolo potrebné vôbec si povedať, že je tu problém. To bolo úplne prvé a bez toho to nešlo. No akonáhle si človek prizná, že to nie je len obyčajná únava, prichádza na rad aj uvedomenie, že na to nie je sám. Podľa mňa je najčastejšou príčinou toho, že to trvá príliš dlho, keď sa človek snaží vyriešiť to sám.
Nemyslím, že musí hneď dostať odbornú pomoc. Možno mu stačí podeliť sa o svoje emócie a stav s priateľmi alebo rodinou. Niekto vyhľadá kňaza, iný psychológa, alebo priateľa. Dôležité je, aby ste sa otvorili a začali to riešiť.
Už len samotným zdieľaním prichádza k akémusi uvoľneniu, nie?
Určite áno. V tom zdieľaní s ostatnými tkvie istá odvaha. Je oveľa jednoduchšie o tom nehovoriť, nechať si to pre seba. No keď človek naberie odvahu a otvorí sa, prichádza istá úľava, pretože dostáva spätnú väzbu od ostatných, ktorí ho nasmerujú a dobíjajú energiou. Uvedomuje si, že na to nie je sám.
Toto je jedna z kľúčových vecí, ktoré človek musí urobiť. Od bodu, keď začne rozprávať, to je len a len jednoduchšie.
Mali ste pomenované, že ide o vyhorenie? Pred rokmi to nebola až taká veľká téma a aj ľudia, ktorí sa potýkali s nejakými symptómami vyhorenia, možno ani netušili, že niečo také existuje…
Neuvedomoval som si to a naozaj dlho mi trvalo, kým som si to priznal. No a ešte nejakú chvíľu potom trvalo, kým som s tým aj niečo urobil.
Čo to znamenalo?
Keď som si všimol, že niečo nie je v poriadku a že mi chýba energia, na začiatku som to chcel vyriešiť typicky manažérsky. Myslel som si, že si len potrebujem vyvážiť život. Viac športovať, inak si rozložiť deň, dávať si pauzy alebo nájsť činnosť, ktorá ma bude baviť.
Začal som si teda preskladávať kalendár na nový spôsob, čo bolo super a krátkodobo mi to pomohlo, ale v konečnom dôsledku to len odložilo môj základný problém. Musel som hľadať odpoveď na otázku „Naozaj to chcem robiť?“
Počkala si na mňa a ja som sa k nej musel vrátiť. Napokon som si uvedomil, že potrebujem zásadný zlom.
Podrobiť sny skúške času
Často sa o tom rozprávam aj s odborníkmi, že mnohí z nás máme veľké sny, ale málokedy ich nepodrobujeme skúške času. Tá by nám možno ukázala, že to, čo chceme alebo za čím ideme, nám už napríklad s odstupom času nesedí…
Veľakrát sa s tým stretávam, keď debatujem s mojimi priateľmi alebo s kolegami. Človek má nejaké povolanie, možno i sen a čiastočne si ho aj napĺňa. Potom sa dostane do istého veku, keď si začne uvedomovať, že to možno nie je ono.
No už dosiahol istý spoločenský status, má príjem, je v nejakej komfortnej zóne… Je náročné vrátiť sa na „nulu“.
Je skvelé prekonať strach a prelomiť bariéru pomyselného pohodlného života.
Miroslav kulla
Nestáva sa to často, aj preto sa zo srdca teším z každého, kto vystúpi napríklad z toho korporátneho sveta a začne podnikať alebo robiť niečo úplne iné. Je naozaj skvelé prekonať strach a prelomiť bariéru pomyselného pohodlného života.
Často sa nám zdá, že tí ľudia, ktorí sú na vysokých miestach a majú viac peňazí, sa môžu zo dňa na deň rozhodnúť a zmeniť smerovanie, no zamýšľam sa nad tým, či práve vďaka tomu nežijú v akejsi pomyselnej zlatej klietke, ktorá im bráni vstúpiť do neistoty…
Určite to tak aj je. Zvonku to vyzerá, že má nekonečné množstvo možností, ale možno je ešte viac uväznený. Naše správanie do istej miery ovplyvňuje strach a ja si myslím, že ten strach je väčší u človeka, ktorý už niečo vybudoval. Pretože sa bojí, že to stratí.
Ako tento strach prekonať? Ako ste postupovali vy?
Ja som mal dva pokusy. Prvým bol sabatikal, počas ktorého som si zobral na pár mesiacov voľno. Myslel som si, že je to len fyzická únava, tak som oddychoval, venoval sa rodine, športu a záľubám.
Musím povedať, že som si naozaj veľmi dobre oddýchol a na chvíľu mi to i pomohlo, no nič som nevyriešil. O chvíľu sa mi to vrátilo. Potom prišiel dlhší sabatikal, počas ktorého som musel ísť naozaj do hĺbky toho, čo hľadám. Pýtal som sa sám seba, akým spôsobom chcem ďalej fungovať a čo ma naozaj baví.
Nakoniec som opustil pozíciu, ktorú som mal a posunul sa ďalej.
Miroslav Kulla na podujatí Forbes CEO Fórum 2023. Foto: Marek Mucha pre Forbes SlovenskoČo vám pomohlo? Pýtam sa aj preto, lebo aj mnohí z tých, ktorí náš rozhovor počúvajú alebo čítajú, možno robia niečo, čo navonok vyzerá super a aj ich to aj baví, ale už nevládzu alebo potrebujú zmenu…
Asi najdôležitejšie je robiť niečo, čo vás baví a v čom ste dobrý. No určite je fajn zohľadniť aj finančnú realitu, pretože to nemusí byť úplne jednoduché. Ale mám dobrú správu pre každého, kto rozmýšľa nad zmenou, no má strach. Ešte som nestretol človeka, ktorý by sa týmto spôsobom posunul a ľutoval by to.
Je v poriadku skúšať nové kariéry. Naozaj si netreba svoj život namaľovať iba jedným spôsobom, na jeden obraz a myslieť si, že sa to už nemôže zmeniť.
Hľadanie šťastia
Sú aj nejaké konkrétne nástroje, ktoré vám pomohli? Napríklad som čítala, že pracujete s konceptom ikigai.
Je to jeden z nástrojov, ktorý som začal používať na hľadanie rovnováhy – aby som sa uistil, či som v danom čase na správnom mieste. Človek sa totiž neustále vyvíja a to, čo ho baví dnes, môže byť o dva mesiace úplne inak. Naše vnímanie sveta, hodnoty alebo nastavenie sa mení, takže je fajn pravidelne sa uisťovať, kde sa nachádzame.
Ja sa raz mesačne vážnejšie zamyslím, či je to, kde som, naozaj tým, čo chcem v konkrétnom momente robiť. „Je to miesto, kde chceš využívaš svoje talenty, alebo len klameš sám seba?“ Nástrojov, ktoré sa dajú použiť, je mnoho, ale pre mňa je ikigai jeden z tých najobľúbenejších.
Pochádza z Japonska a mnohí si ho spájajú s hľadaním životného šťastia. Skladá sa z viacerých častí a odpovedaní na rôzne otázky: „Čo vás baví a robí šťastnými? Aké sú vaše talenty, v čom ste dobrí? Potom je tam praktická rovina: Čo by vás mohlo živiť? A tiež, čo tento svet potrebuje?“ Ak nájdete prienik v týchto oblastiach, mali by ste nájsť svoje osobné šťastie.
Občas môže nastať situácia, keď treba zabrať viac a pracovať intenzívnejšie, ale dlhodobo sa zvládnuť nedá.
Miroslav kulla
A vy ste ho našli?
Zaujímavé je, že keď ma oslovili do tejto pozície, nebolo to v zozname mojich vysnívaných vecí, ale zobral som to ako svoju osobnú výzvu a musím povedať, že je to pozitívne životné prekvapenie. Momentálne teda áno a uvidíme, čo bude ďalej.
To je zaujímavé, pretože ste nastupovali v dosť náročnej situácii – vojna u susedov, energetická kríza…
To je presne, čo ma na tom tak veľmi lákalo. Je to veľmi náročná práca, ale zároveň intelektuálne zaujímavá. Našiel som v nej niečo, čo som dlhodobo hľadal, len som to nevedel pomenovať.
Úprimne poviem, že keby prišla táto ponuka v inej situácii, možno za pokojnejších čias, keď sa viac treba zameriavať na operatívu, nebolo by to pre mňa ono. Pre mňa je to zaujímavé práve tou náročnosťou.
Baví ma tiež, ako sa dokáže skupina ľudí v práci zomknúť a „vybičovať“ sa k výkonom. To je naozaj úžasné a väčšinou sa to deje najmä v kríze. Je to ale veľmi subjektívne a súvisí to so sebapoznaním. Vedieť aký ste typ človeka a čo v práci potrebujete.
Manažérske výzvy
S akými výzvami sa ešte v rámci manažérskej práce stretávate?
Výzvou pre manažéra je ostať ľudský – vedieť si priznať chybu, pripustiť, že niečo neviete alebo nedokážete a že ste v podstate úplne rovnaký ako každý iný. Dôležité je tiež o tom hovoriť s ľuďmi okolo vás.
Je to veľká odvaha, keď dokáže manažér prísť za svojimi zamestnancami a povedať: „Toto naozaj neviem, pomôžte mi, nemám odpoveď…“ Keď si nemyslí, že zachráni svet a naplní všetky očakávania. Zbaví sa pocitu nenahraditeľnosti.
A tiež je fajn nebrať sa až tak vážne a nejsť dlhodobo na úkor svojho osobného šťastia. Krátkodobo môže nastať situácia, keď treba zabrať viac a pracovať intenzívnejšie, ale dlhodobo sa to vydržať nedá. Život je omnoho viac ako akákoľvek pozícia na svete.
Pomohla vám osobne v týchto uvedomeniach aj skúsenosť s vyhorením?
Asi každá negatívna situácia, ktorú v živote zažijeme, sa deje pre niečo a je najlepšou príležitosťou sa poučiť. Úprimne poviem, že všetky pády, ktoré som zažil, mi priniesli nejaké uvedomenie. Je dobré si z nich niečo odniesť, aby sme sa tomu vedeli vyhnúť v budúcnosti.
Aké veci ste ešte prehodnotili či zmenili, prípadne čo nové ste si do života priniesli?
Jedným z nástrojov, ktoré ešte používam, je rovnováha energie. Funguje to tak, že si za týždeň či dva napíšem môj kalendár a pozriem sa na to, koľko z vecí, ktoré robím, mi dobíjali energiu a ktoré mi ju brali.
Snažím sa medzi nimi udržiavať akúsi energetickú rovnováhu. A ako to robiť? Je to veľmi individuálne. Niekoho nabíja prechádzka v lese, iného trebárs návšteva reštaurácie. Dôležité je si uvedomiť, že na to, aby sme podávali výkon, potrebujeme niekde čerpať energiu.
Dôležité je tiež rozprávať sa s ľuďmi okolo seba. Ak by som mal poradiť d len jednu jedinú vec, bol by to práve kontakt s ostatnými či vyhľadanie pomoci. Hlavne nestojte na mieste a netvárte sa, že sa nič nedeje.
Vypočujte si podcast
Celý rozhovor s Miroslav Kullom si môžete vypočuť v podcaste Nevyhorení na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk, osvety na sociálnych sieťach či prednášok a diskusií pre firmy aj verejnosť.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Druhú sériu podcastu Nevyhorení vám prinášame s podporou čistej energie od SPP.
