Iba nedávno (30. augusta 2023) oslávil svoje 93. narodeniny Warren Buffett. Legendárny investor a zároveň muž, ktorý sa už tri dekády drží na popredných priečkach Forbes rebríčka najbohatších ľudí sveta.
Je povestný nielen svojím neomylným čuchom na výnosné investície, ale predovšetkým presvedčením, že by ľudia mali konať dobro.
Prvá obálka
Keby svoj majetok nezačal pred takmer 20 rokmi postupne dávať na filantropické účely, dnes by bol pravdepodobne najbohatším človekom na planéte.
Na obálku časopisu Forbes sa pritom prvýkrát dostal až v roku 2010, teda vo svojich 80 rokoch. Na titulnej strane časopisu stál vtedy po jeho boku o hlavu vyšší a štyri dekády mladší boháč, raper Jay-Z.
Tento fakt vtedy Buffett, prezývaný ako Veštec z Omahy, oslávil veľkolepým stretnutím Forbes 400 Summit, ktoré sa konalo v Buffettovom obľúbenom podniku Hollywood Diner v jeho rodnom meste Omaha.
Ostatných hostí tam zabával veselými historkami zo svojho detstva: napríklad o krádežiach nápojov z automatov na Coca-Colu. Na večeru si dal „obyčajný“ kurací rezeň so zemiakovou kašou.
Rovnaké ako jeho objednávka sú aj múdrosti, ktoré počas svojej úspešnej kariéry zdieľal svetu – často dosť jednoduché. „Držte hotovosť a správajte sa pekne,“ znelo jeho posolstvo z tohtoročného stretnutia akcionárov holdingu Berkshire Hathaway.
Pri príležitosti narodenín tohto významného muža sme zhrnuli jeho životnú cestu a zásady, ktorými sa na nej riadil.
Zarobiť a rozdať
Svoje vôbec prvé akcie si dnes generálny riaditeľ investičnej spoločnosti Berkshire Hathaway kúpil už ako 11-ročný. Odvtedy sa mu podarilo nahromadiť obrovské imanie. Aktuálne sa odhaduje na 106 miliárd dolárov, vďaka čomu je piatym najbohatším mužom planéty.
Zároveň však patrí aj medzi vôbec najštedrejších filantropov sveta. Warren Buffett je pravdepodobne najväčším charitatívnym donorom všetkých čias. Hodnota jeho darov dovedna dosahuje 51,5 miliardy dolárov.
Svoj majetok vo veľkom rozdáva už od roku 2006, pôvodne pritom filantropom byť nechcel. Dokonca sa nechal počuť, že rozdávanie peňazí nie je jeho povahe vlastné: „Nie je dôvod si myslieť, že keď som dobrý v zarábaní peňazí, mal by som byť dobrý aj v ich rozdávaní,“ povedal.
Obavy z Omahy
Pochyboval o efektivite nadácií a charitatívnych organizácií pretože – opäť podľa jeho slov – „nie sú podrobené skúške trhu“. To znamená, že nemajú zákazníkov, ktorí by rozhodli, či to, čo robia, má skutočný prínos. A preto sa rozhodol filantropiu robiť po svojom.
„Filantropia je náročnejšia ako podnikanie,“ priznal. „V podnikaní hľadáte veci, ktoré sa robia ľahko. Pokiaľ si ľudia za sto rokov obľúbili Coca-Colu, pravdepodobne ju budú mať v obľube aj naďalej. Ale vo filantropii sa snažíte riešiť najväčšie problémy spoločnosti, veci, do ktorých už ľudia vložili peniaze a intelekt a nefungovalo to.“
Míňajte s rozvahou
Darovať veľké sumy na filantropické účely začal až vďaka svojej prvej manželke Susan, ktorá zomrela v roku 2004. „Myslel som, že ma manželka prežije,“ priznal Buffett. „To ona chcela, aby sme vďaka našim peniazom pomáhali,“ dodal.
Pôvodne to mala byť práve jeho žena, kto rozhodoval, na aké účely peniaze obetujú, zatiaľ čo úspešný investor ich mal zhromažďovať. Po jej smrti tak Buffettovi nezostalo nič iné, než sa sám rozhodnúť, ako s majetkom naložiť.
Časť svojho imania tak rozdelil do niekoľkých nadácií na čele s Nadáciou Billa a Melindy Gatesovcov. Stanovil si tiež podmienku, že tieto prostriedky sa nesmú v nadačných fondoch len zhromažďovať, ale musia sa do desiatich rokov od darovania minúť.
„Nepriamo som ich prinútil sľúbiť, nie záväzne, ale morálne, že počas svojho života či po smrti rozdajú aspoň polovicu svojho majetku,“ spomína Buffett. A polovica z nich na to podľa investora naozaj prikývla.
Svojim morálnym sľubom ale nezväzoval iba seba. „Našiel som si čísla 400 najbohatších Američanov podľa rebríčka časopisu Forbes a postupne som ich všetkých, spolu s manželmi Gatesovými, obvolal,“ povedal.
Kúp a drž…
Asi najznámejšia filozofia, ktorou sa Warren Buffett riadi, je v podstate jednoduchá a známa už desiatky rokov. Jeho rady sú zároveň predmetom seriózneho štúdia, masového kultu aj webového folklóru.
Okrem poučky „kúpiť a držať“ razí aj princíp takzvanej rezervy na najhoršie. Metaforicky povedané: nemali by ste pre istotu vojsť s 9,5-tonovým nákladným autom na most, ktorý má nosnosť 10 ton. To isté platí aj v biznise.
V praxi to pre Buffetta znamená, že vo svojej firme ponecháva niekoľko desiatok miliárd dolárov neinvestovaných, takže sa nikdy nemusí starať o to, ako bude plniť svoje záväzky.
A vyššie spomínaný investičný horizont by mal urobiť za investora zvyšok. „Ja som mal to šťastie, že som začal skoro,“ spomenul Buffett ďalší dôvod svojho obrovského úspechu.
„Môj otec podnikal v oblasti investícií a ja som za ním chodil v sobotu do práce. Keď som mal asi sedem rokov, začal som čítať všetky jeho knihy. Veľmi skoro som vedel, čo chcem robiť, a to je veľká výhoda,“ dodal.
Šťastne sa narodiť
Buffett sa nikdy netajil tým, že nie je žiadny génius, aspoň nie v zmysle veľkého matematika alebo vedca. K úspešnému investovaniu podľa neho ani „nemusíte byť príliš múdri – vždy hovorím, že ak máte IQ 160, dajte 30 bodov niekomu inému. V investovaní ich nepotrebujete. To, čo potrebujete, je emocionálna stabilita,“ povedal.
Úplne kľúčový je podľa neho nezávislý úsudok pri výbere akcií a tiež pevná vôľa držať sa svojej stratégie, aj keď ostatní investori tvrdia opak. „Pre mnoho ľudí je to ťažké, ale ja som mal to šťastie, že som sa tak narodil.“
„Pri zmenách v portfóliu neberte do úvahy náhle výkyvy aktuálnych trendov, z ktorých Wall Street šalie. Tiež o množstve vecí nemám potuchy, takže sa im ako investor vyhýbam. Nechcem prísť o spánok kvôli nádeji na ďalšie zisky,“ priznal otvorene.
A to je asi tak všetko. Na záver snáď len Buffettove dve úsmevné a vraj „absolútne najdôležitejšie“ investičné pravidlá. „Prvé z nich znie – nikdy neprísť o peniaze. A druhé – nikdy nezabúdať na to prvé.“
Vyhnite sa chybám
Vyzerá to jednoducho, Buffettove krátke bonmoty však skutočne vyjadrujú investičnú filozofiu, ktorá sa nezameriava na to, aby investor robil stále dookola skvelé rozhodnutia, ale oveľa viac na to, aby sa vyhol veľkým chybám.
„Každý absolvent ekonomickej školy by mal podpísať záväzok, že za život neurobí viac ako 20 skvelých rozhodnutí,“ nechal sa počuť geniálny investor. „Pri 40-ročnej kariére to znamená jedno rozhodnutie každé dva roky.“
Buffett tento prístup prevzal od legendárneho investora Benjamina Grahama. Od neho si tiež osvojil ďalšiu dôležitú zručnosť – premýšľať o akciách „nielen ako o nejakej značke, ktorej číselná hodnota sa mení, ale ako o súčasti skutočného podniku. Pretože čas je priateľom skvelých spoločností a nepriateľom tých slabých“.
Nájdite svoju šťastnú hviezdu
Povestný Veštec z Omahy však nikdy nepopieral ani úlohu šťastia. Bolo ním podľa neho aj to, že sa narodil v správnom čase. Ako dieťa na brigádach predával žuvačky, Coca-Colu (ktorá sa stala jednou z jeho najobľúbenejších firemných investícií) a noviny ako Washington Post (jeho ďalšia úspešná investícia).
„Keby som sa narodil v Nebraske o 200 rokov skôr, moje vlohy pre alokáciu kapitálu by mi príliš nepomohli,“ priznal.
V začiatkoch jeho kariéry navyše rástla americká povojnová ekonomika a s ňou aj Buffettov úspech.
Postupne diverzifikoval investície spoločnosti Berkshire Hathaway, od médií cez nealkoholické nápoje, výrobu, poisťovníctvo (neskorší gigant Geico), banky (Wells Fargo – ktorej akcie držal od roku 1989 po dobu 33 rokov), finančné služby až po spotrebný tovar (napríklad Gillette).
A nikdy príliš nepreceňoval svoju vlastnú genialitu. „Vyšlo mi v živote všetko možné, mám šťastie už 80 rokov,“ glosoval svoje životné dielo.
Chyba za 200 miliárd
Nebolo to tak ale úplne vždy. Aj keď Buffett káže vo svojej kariére urobiť čo najmenej chýb, neznamená to, že by sám nikdy chybu neurobil. Paradoxne sa tej najväčšej dopustil na samom začiatku svojej kariéry.
Za základ svojho vlastného investičného podniku si totiž vybral textilnú továreň, ktorou vtedy Berkshire Hathaway bola.
V nasledujúcich rokoch sa niekoľkokrát márne pokúsil pôvodný podnik zachrániť. Nakoniec mu aj tak zostal len názov firmy, textilný podnik bol odsúdený na zánik, keď sa výroba presunula do Ázie.
Keby začal podnikať v poisťovníctve, bola by Berkshire Hathaway podľa neho dvakrát väčšia, než dnes naozaj je. Bola to podľa neho jeho najväčšia chyba, bol to „omyl za 200 miliárd dolárov“.
Majte svoj vzor
V roku 2017 pripravil americký Forbes pri príležitosti svojho 100. výročia špeciálne vydanie, do ktorého prispelo sto slávnych podnikateľov esejou o svojom podnikaní, živote a vzoroch. Výber Buffettovho „idola“ bol pomerne prekvapivý. Vybral si vtedy zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa.
„To, čo Jeff Bezos dokázal a čo najskôr ešte dokáže, je pravdepodobne najväčší úspech, aký som kedy videl,“ povedal. „Stal sa lídrom v dvoch hlavných odvetviach a popritom stále vyrába raketové lode a Washington Post.“
Buffett pritom vždy patril k tým investorom, ktorí sa novým technológiám vyhýbali. „Bill Gates je síce môj priateľ, ale ja jednoducho neviem, čo tie malé veci robia,“ povedal.
Jeho obdiv k Bezosovi tak zrejme spočíval jednoducho v tom, že je jedným z mála veľkých podnikateľov, ktorým sa podarilo vybudovať spoločnosť ešte väčšiu, než je Berkshire Hathaway.
Žite pod svoje pomery
Buffett, ktorému vtedy ťahalo na šesťdesiat, sa aj pri stretnutiach s novinármi obišiel bez ochranky, neprenasledovali ho paparazzi a okrem firemného tryskáča, ktorý je skôr nástrojom ako luxusom, nemal nič, čo by ukazovalo veľkosť jeho majetku.
Žil (a stále žije) v nenápadnom dome, ktorý si kúpil v päťdesiatych rokoch minulého storočia za 31 500 dolárov. Takmer nikdy nejazdí na dovolenku a odmietol aj ponuku na obed s prezidentom Clintonom.
„Všetko, čo k životu potrebujem, mám tu v Omahe,“ povedal vtedy časopisu Forbes. „Pracujem s ľuďmi, ktorých mám rád. A vďaka tomu nemusím pracovať s ľuďmi, ktorých nemám rád.“
Každý deň údajne päť až šesť hodín číta, nikdy nezbiera klebety a oveľa radšej než na poradách vybavuje potrebné záležitosti telefonicky. Na stretnutia vo „svojich“ veľkých firmách však chodí každý mesiac.
Nájdite si partnera
Buffett nedá na svoju pravú ruku a priateľa Charlieho Mungera dopustiť už takmer pol storočia. Deväťdesiatdeväťročný vyštudovaný právnik a matematik začal s Warrenom Buffettom pracovať už ako tínedžer, keď pracoval v obchode s potravinami Buffettovho dedka.
Dnes geniálny investor na ňom obdivoval to, že je racionálny, a prakticky nikdy sa nehádali.
Munger má v Berkshire Hathaway síce len malý podiel, predovšetkým vďaka nemu je však miliardárom. Investičná poučka, ktorou sa riadi, pochádza z pokru: čo najskôr zložiť karty, ak vidíte, že nie sú dobré.
A naopak, ak máte skvelé karty, čo najviac znásobte svoje stávky, pretože takáto príležitosť sa nenaskytne často.
Mať šťastnú ruku
K úspechu v oblasti investícií je však vždy potrebné mať šťastnú ruku na dobré akciové tituly. Medzi tie, ktoré v portfóliu Berkshire Hathaway zastávajú najčestnejšie miesta, patrí Apple, Bank of America, Coca-Cola, ropný gigant Chevron alebo finančná inštitúcia American Express. Skrátka sú to tituly, ktorým Buffett dlhodobo verí.
Preto, ak sa ho spýtate, čo chce, aby tu po ňom raz zostalo, odpovedá bez zaváhania: „Dúfam, že Berkshire Hathaway!“
„Dúfam, že tu firma dlho zostane a predovšetkým, že ju budú riadiť dobrí ľudia a firme sa bude dariť. Ak nie, vrátim sa a budem ich strašiť!“
Článok vyšiel na forbes.cz. Jeho spoluautorkou je Taťána Lysková a americký Forbes.