Bud Brigham zarobil stovky miliónov z predaja dvoch ropných spoločností. A vďaka svojej pieskovej firme by sa mohol stať miliardárom – ak sa dokáže vyhnúť malým jašteričkám.
Vyrastať v texaskom Midlande nebola veľká zábava, nebolo tam čo robiť, hovorí Bud Brigham. „Zvykli sme sa sánkovať na pieskových dunách v kartónových krabiciach. Ak ste boli vynaliezaví, vyrobili ste si sánky. Na dno ste dali laminát a navoskovali ste ich.“
Aj dnes, o 50 rokov neskôr, sa stále môžete sánkovať na piesočných dunách v štátnom parku Monahans. A ak budete mať šťastie, možno narazíte na ohrozenú takmer osemcentimetrovú jaštericu, ktorá sa preháňa po dunách a pomedzi lesklé kríky.
Avšak celkom určite uvidíte kamióny, ktoré vozia piesok. Veľa kamiónov. Brighamova spoločnosť Atlas Energy Solutions denne naloží 1 200 kamiónov, každý jeden 24 tonami piesku. Ten sa totiž používa pri ťažbe ropy pomocou hydraulického štiepenia tzv. frakovania.
Čo je to frakovanie?
Zjednodušene je to technika ťažby, pri ktorej sa vstrekuje do pôdy zmes vody s pieskom, aby došlo k uvoľneniu ropy alebo zemného plynu.
Brigham sa dnes už na pieskových dunách nehrá. Namiesto toho ich vykopáva – až 10 miliónov ton ročne.
Najväčší zásobovateľ v oblasti
V srdci baní spoločnosti Atlas, vo vyprahnutom meste Kermit v Texase, sa nachádza nezvyčajný pohľad na 20-hektárovú modrú lagúnu, kde nákladné člny bagrujú piesok a nasávajú ho pomocou hadíc. Ten prechádza cez čističky, sušičky a sitá a potom do vysokých nádrží, odkiaľ sa sype do nákladných áut.
Piesok nemá pred sebou dlhú cestu. Krajina stovky kilometrov okolo Kermitu, známa ako Permská panva (v angl. Permian Basin), je posiata tisíckami ropných a plynových vrtov, pričom každý deň sa otvárajú desiatky nových.
Frakovanie nie je možné vykonávať bez piesku. A potrebuje ho neuveriteľne veľa – aspoň 10-tisíc ton na jeden vrt. Na mieste vrtu sa piesok zmieša s vodou a potom sa pod vysokým tlakom vstrekuje do vrtu. Zvyčajne takmer päť kilometrov smerom nadol, potom tri alebo viac horizontálne. Tieto podzemné odstrely „otvárajú pukliny, aby sa ropa a plyn mohli dostať na povrch“, vysvetľuje Brigham.
Brigham spoločnosť založil pred šiestimi rokmi, v marci tohto roku vstúpila na burzu a dnes dosahuje trhovú kapitalizáciu 1,8 miliardy dolárov. Je najväčším zásobovateľom piesku v Permskej oblasti, jej podiel na trhu predstavuje 25 percent a má dostatočne veľké zásoby na to, aby mohla pokračovať v ťažení ďalších sto rokov.
Expresná linka na prepravu piesku
Šesťdesiattriročný Birgham vlastní 15 percent. Keď k tomu pripočítate jeho príjmy, ktoré nadobudol počas dekády obchodovania s ropou, Forbes odhaduje výšku jeho čistého majetku na viac ako 500 miliónov dolárov.
So ziskom z prvej verejnej ponuky akcií vo výške 300 miliónov dolárov má spoločnosť Atlas veľké plány. Začala budovať takmer 68-kilometrový elektrický dopravný pás na piesok vyrobený zo zosilnenej gumy, nazývaný Dune Express.
„V skutočnosti je to šesť 10-kilometrových dopravníkov,“ vysvetľuje prezident spoločnosti John Turner. Linka Dune Express sa bude tiahnuť cez hranicu Nového Mexika až do najväčšej svetovej oblasti frakovania, kde spoločnosti ExxonMobil, Chevron a Occidental Petroleum plánujú v najbližších desaťročiach vybudovať tisíce vrtov.
Dostupnejší pre ropné spoločnosti, lepší pre okolie
Ropné spoločnosti sú nadšené. Predtým než sa otvorili miestne bane, museli kupovať piesok prevážaný vo vlakoch až z Wisconsinu. Iba za prepravu zaplatili 50 dolárov za tonu piesku.
Dnes má spoločnosť Atlas, popredný dodávateľ piesku, plno peňazí. V prvom štvrťroku 2023 dosiahli z celkových tržieb v hodnote 153 miliónov dolárov čistý zisk 63 miliónov.
Náklady na ťažbu sú približne sedem dolárov na tonu a licenčné poplatky predstavujú približne tri doláre na tonu. Podľa analytika Neila Mehta zo spoločnosti Goldman Sachs by pri predaji piesku s cenou 43 dolárov za tonu mohol čistý príjem spoločnosti Atlas do roku 2025 dosiahnuť 500 miliónov dolárov.
Čiastočne bude za to vďačiť aj spomínanému dopravnému pásu, ktorý by mal byť plne funkčný do konca roka 2024. Linka Dune Express zníži náklady na prepravu približne o polovicu – na sedem dolárov za tonu.
Ďalšie úspory nákladov sú nevyčísliteľné. „Tento projekt zachráni životy,“ hovorí Hope Williams, člen mestskej rady v Kermite.
Odkedy v roku 2016 začal pieskový ošiaľ, verejné cesty sa preplnili 40-tonovými nákladnými autami s pieskom, čo viedlo k tragickým nehodám. V celom Permskom regióne zomrelo v roku 2022 na cestách 277 ľudí, o 19 percent viac ako v roku 2021.
Preprava piesku pomocou dopravníkov namiesto nákladných áut by mohla odstrániť 70 percent nákladných áut s pieskom z ciest v okolí Kermitu.
Pieskový muž
„Pieskový muž“ Brigham žije o 480 kilometrov ďalej, v Austine, čo je v porovnaní s týmto územím zelená oáza. Jazdí na čiernom Forde Bronco a jeho kancelária s výhľadom na mesto sa nachádza na útese nad riekou Colorado.
Brighamovy rodičia sa rozviedli, keď bol ešte dieťa. Jeho matka ho vychovávala spolu s piatimi súrodencami v texaskom meste Midland a pracovala pre legendy ropného priemyslu.
Brigham študoval geofyziku na univerzite v Texase. Po škole sa zamestnal vo firme Western Geophysical, kde skúmal seizmické dáta.
„Pripadal som si ako jedno malé koliesko v celom súkolesí. Cítil som, že by som tomu celému mohol pridať oveľa väčšiu hodnotu,“ spomína.
V roku 1984 dostal prácu v ropnom a hotelovom holdingu Rosewood. Majiteľkou je Caroline Hunt, dcéra ropného baróna H. L. Hunta, ktorý bol v čase svojho úmrtia v roku 1974 považovaný za najbohatšieho muža sveta. „Vedel som o všetkom, čo sa tam deje. Cítil som, že som zosilnel,“ vraví Brigham.
Ako 30-ročný zakladá prvú firmu
V roku 1990, ako 30-ročný, založil spoločnosť Brigham Exploration na ťažbu ropy. Na vyhľadávanie ložísk využíval vtedy nové podzemné seizmické zobrazovanie.
Spoločnosť uviedol na burzu v roku 1997. Práve v čase prichádzajúceho ropného boomu v Amerike na začiatku nového tisícročia, ktorý nastal vďaka novej metóde ťažby ropy – kombinácii riadených vrtákov a hydraulického štiepenia (tzv. frakovania).
Brigham získal 161-tisíc hektárov bridlicových polí v Severnej Dakote, kde konkuroval miliardárovi Haroldovi Hammovi. Boom bridlicovej ťažby bol v plnom prúde.
„Keď som v 80. rokoch začínal, väčšina vrtov bola suchá, nič v nich nebolo. Teraz je to továreň na zemi,“ hovorí Brigham. V roku 2011 nórska spoločnosť Statoil (teraz Equinor) odkúpila Brigham Exploration za 4,7 miliardy dolárov.
Brigham získal na tejto transakcii približne sto miliónov dolárov a chcel ich použiť do svojho ďalšieho podniku. Spoločnosť Brigham Resources si prenajala 32-tisíc hektárov v Permskej panve a začala s vrtmi, ktoré financovala z Brighamovej hotovosti a z ďalších 700 miliónov dolárov zo súkromného kapitálu.
Investori spoločnosti Brigham Resources svoje peniaze v roku 2017 strojnásobili, keď ju odkúpila spoločnosť Diamondback Energy za 2,5 miliardy dolárov. Brigham z predaja získal približne 300 miliónov dolárov.
Od ťažby ropy sa posunul k piesku
Mohol založiť ďalšiu ropnú spoločnosť, ale keďže v predchádzajúcom desaťročí nakúpil veľa piesku, vedel, že ide o dobrý biznis.
Keď sa začala revolúcia vo frakovaní, vŕtači verili, že najúčinnejším takzvaným „propantom“ (pevný materiál, zvyčajne piesok, používaný na udržanie otvorenej pukliny, ktorá vzniká pri frakovaní) bude relatívne veľkogramážny, dokonale guľatý piesok dovážaný z baní vo Wisconsine.
„Guľatosť je veľmi dôležitý aspekt pre pevnosť pri drvení,“ poznamenáva Brigham. „Spočiatku sme si mysleli, že hrubšie zrná sú lepšie, pretože ponúkajú viac priestoru pre ropu a plyn.“ Dokonca experimentovali s mikroskopickými keramickými guľôčkami.
„Vyskúšali sme všetko,“ pokračuje. Boli prekvapení, keď sa permskí „frakeri“ zhodli na tom, že najúčinnejší piesok sa nachádza priamo na ich dvore.
V roku 2017 Brigham s niekoľkými priateľmi založil spoločnosť Atlas Sand a začali rokovať o právach na ťažbu dvoch obrovských dún.
Štvrtá Brighamova spoločnosť
Samostatne Brigham budoval ďalšiu verejnú spoločnosť Brigham Minerals, ktorá sa zameriavala na nákup práv na ropu a plyn, ktoré sú ešte v zemi.
V roku 2019 získala 300 miliónov dolárov v rámci prvej verejnej ponuky akcií. Koncom minulého roka sa zlúčila so spoločnosťou Sitio Royalties na transakcii v hodnote 4,8 miliardy dolárov. Čo znamenalo, že Brigham sa mohol začať viac sústrediť na Atlas.
Na trhu s pieskom v Permskej panve sa nezaobídete bez návštevy nadácie Sealy & Smith Foundation. Tá vlastní blok pôdy s rozlohou 16×16 kilometrov, ktorý zahŕňa najväčšie pieskové duny, park, kde sa Brigham ako dieťa sánkoval, a aj nespočetné množstvo ropných vrtov.
Približne pred 140 rokmi získal John Sealy tento veľký pozemok na rodinné útočisko. Na vyprahnutej pôde sa nachádzali prírodné pramene a Sealyho pôvodná myšlienka bola, že by mohli poskytovať vodu pre lokomotívy jazdiace na transkontinentálnych tratiach.
Ropa, a teraz aj piesok, sa však ukázali ako oveľa výnosnejšie. Nadácia prispela viac ako miliardou dolárov z poplatkov za ropu, plyn a piesok na výstavbu výskumných nemocníc pre Texaskú univerzitu.
Z každej tony, ktorú spoločnosť Atlas vyťaží, bude nasledujúcich 94 rokov dostávať bezrizikové licenčné poplatky vo výške približne troch dolárov.
Kľúč k úspechu
Brighamov dopravný pás dlhý viac ako 67 kilometrov, vyrobený z ocele a vystuženej gumy, navrhli inžinieri spoločnosti Atlas s pomocou aerodynamického tunela na Texas A&M. Rokovania s majiteľmi rančov o právach na cestu trvali štyri roky.
Kľúčom k úspechu je automatizácia. Z riadiacej miestnosti v centrále v Austine technici na diaľku aktivujú výlevky na nádržiach, aby sa naplnili nákladné autá s pieskom, všetky vybavené štítkom RFID. „Milujeme exponenciálnu efektivitu,“ hovorí Brigham.
Aj po dokončení systému Dune Express budú potrebovať veľa nákladných vozidiel na presun piesku z dopravníkového pásu po nespevnených, kamenistých cestách na ropné polia k miestam vrtov. Spoločnosť Atlas už kúpila 120 nákladných vozidiel Mack vojenskej triedy, ktoré môžu viezť trojité prívesy naplnené 72 tonami piesku.
Spolupracuje aj s firmou Robotic Research, ktorá vyvíja autonómne systémy nákladnej dopravy pre armádu v nádeji, že tieto nákladné vozidlá budú raz jazdiť samé.
Jašterička a ochrana prírody
Infraštruktúra a logistika nie sú jedinými výzvami Brighamovej spoločnosti. Vŕtanie a ťažba piesku ničia biotopy drobnej dunovej jašterice (Sceloporus arenicolus), ktorá žije medzi kríkmi rastúcimi v dunách.
Foto: USFWS
V júni Americký úrad pre rybolov a voľne žijúce živočíchy (The U.S. Fish & Wildlife Service) uviedol, že do septembra chce predložiť pripomienky k návrhu na zaradenie tejto jašterice na zoznam ohrozených druhov. To by mohlo výrazne obmedziť vŕtanie piesku a ťažbu v tejto oblasti.
„Tam, kde jašterica žije, by už nemalo dochádzať k odstraňovaniu jej biotopov a ničeniu,“ hovorí Michael Robinson z Centra pre biologickú diverzitu.
Atlas už spolupracuje s Ministerstvom vnútra USA a ďalšími úradmi na plánoch ochrany prírody, ktoré by mohli umožniť pokojné spolužitie jašterice a ropného priemyslu. Brigham tvrdí, že mnohé z veľkých prevádzok spoločnosti Atlas sa nachádzajú na obrovských otvorených dunách, ďaleko od krovinatých ekosystémov.
Napriek tomu, že sa v Permskej panve ťaží päť miliónov barelov ropy denne, je to pusté a nehostinné miesto. No pre štát Texas a tamojšiu univerzitu, ku ktorej patrí 13 inštitúcií, navštevuje ju 240-tisíc študentov a vlastní podiely na miliónoch akrov ropných polí, je to skutočný stroj na peniaze.
V minulom roku štát Texas získal 2,3 miliardy dolárov z licenčných poplatkov za ropu a plyn, prakticky všetky z frakovania. Fond Texaskej univerzity má v súčasnosti hodnotu 57 miliárd dolárov.
„Myslím si, že tu prevládne zdravý rozum,“ hovorí Harold Carter, dlhoročný investor do súkromného kapitálu, ktorý investuje aj do Brighamových podnikov.
„Vlastníci pôdy chcú vidieť licenčné poplatky a štát vidí prínos z ťažby piesku. Táto jašterica má dostatok pôdy,“ dodáva Carter.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je reaktor Christopher Helman.
