Teniskové kráľovstvo Petra Hajdučeka má za sebou obrovský míľnik. Zamieril na pražskú burzu a svojim doterajším investorom tak priniesol očakávané zhodnotenie rizikového kapitálu.
Je slnkom zaliate popoludnie a na bratislavskej Obchodnej ulici počuť hudbu, ruch a desiatky ľudí zgrupujúcich sa okolo jedného vchodu.
Ten patrí novootvorenému obchodu značky Footshop, ktorá je dielom Slováka Petra Hajdučeka, člena rebríčka Forbes 30 pod 30 za rok 2016 a 2017. Ide o ich prvú kamennú prevádzku od pandémie a zároveň aj o Hajdučekov návrat do Bratislavy. A to vo veľkom – a hlučnom –štýle. Tak ako je to Footshopu blízke.
Koncept predajne je inšpirovaný hotelom Kyjev a za interiérom stoja viacerí umelci, ktorých inštalácie sa dajú v predajni kúpiť.
Domov tam, kde je život a ruch
Práve poloha v centre mesta bola niečím, čo bolo pre Hajdučeka rozhodujúce. Jeho obchody majú domov práve na miestach, kde je život, ruch a môžu do nich prúdiť stovky návštevníkov. To sa mu potvrdilo ešte pred oficiálnym otvorením predajne. Odhaduje, že za deň mali viac ako štyristo návštevníkov, kým do bývalej predajne na okraji centra prišlo zhruba sto ľudí.
„Môžete mať akokoľvek energetického a živého zamestnanca v obchode, ak je tam sám, odrazí sa to na atmosfére. Preto chceme byť v centre diania,“ hovorí zakladateľ a šéf firmy. Tento biznis model im funguje aj v ďalších krajinách, kde pôsobia.
Rovnomennú sieť kamenných predajní prevádzkujú v Česku, Maďarsku, Rumunsku a aktuálne sa pozerajú aj na poľskú Varšavu.
Hajduček počas párty neskrýva úsmev na tvári. Ten však nemá len vďaka novým priestorom, hudbe a množstvu tenisiek, ktoré mu priniesli biznisový úspech. Footshop totiž pred pár mesiacmi zamieril na burzu prostredníctvom špecializovanej transakcie SPAC. Ide pritom o prvú takúto transakciu v strednej Európe.
Čo je to SPAC?
SPAC (Special PurposeAcquisition Company) je špecifický investičný nástroj, ktorý uľahčuje firmám vstup na burzu. Vzniká ako prázdna spoločnosť, v ktorej sa zhromaždí väčší objem financií od rôznych investorov a následne sa spojí s už existujúcou perspektívnou firmou.
Posledné mesiace sa v súvislosti s Footshopom riešil váš vstup na burzu. Už je všetko sfinalizované?
Áno. Zatiaľ sme však nezverejnili výsledky spoločnosti, takže sa s akciami veľmi neobchoduje. Sme k tomu však viazaní a budeme to robiť dva-, možno aj štyrikrát do roka. V skutočnosti sa však ešte doťahujú detaily (rozprávali sme sa v polovici augusta, pozn. red.).
Vstup na burzu, kde sme medzi obrovskými firmami ako Kofola alebo ČEZ, je neskutočná vec. Dostali sme sa k veľkým finančným zdrojom, investícia bola v celkovej hodnote 450 miliónov českých korún (18,5 mil. eur). Pre nás je to najväčší firemný míľnik. S podobnou sumou sme doteraz nepracovali.
Prvá v strednej Európe
Boli ste prvou firmou v strednej Európe, ktorá išla na burzu cez zlúčenie sa so SPAC-om. Ako k tomuto kroku prišlo?
Úprimne, pôvodne som na burzu nechcel ísť vôbec, pretože som celý proces považoval za príliš komplikovaný a zdĺhavý. Ozvali sa nám však z Wood & Company s tým, že vytvorili takzvaný SPAC, teda už mali firmu, ktorá bola umiestnená na burze, a zároveň aj vyzbierané prostriedky, čím vedeli proces urýchliť. Slovo dalo slovo a dohodli sme sa.
Prečo ste sa rozhodli ísť touto alternatívnou cestou?
Mali sme ponuky od strategických investorov a väčších zahraničných predajcov, ktorí by prostredníctvom nás vedeli vstúpiť na nový trh alebo do nového segmentu. Boli to predajcovia, ktorí už predávali Nike a Adidas, ale aj iné, viac mainstreamové značky. Hovorili sme aj s investormi z private equity.
Okrem toho tu boli ešte naši dvaja existujúci investori, Crowdberry a Kaya VC, a zlúčenie cez SPAC nám prinieslo holistické riešenie. Tým títo existujúci investori získali istú návratnosť, zároveň sa splatili dlhy, ktoré sa nazbierali, a firma získala dostatočné prostriedky na ďalší rozvoj. Uvedomovali sme si, že v roku 2022a 2023 nie je jednoduché nájsť investora, ktorý by firme dokázal poskytnúť takýto obnos peňazí za rozumných podmienok. Preto sme išli touto cestou.
Z prostredia startupu na burzu
Čo to znamená pre vás ako zakladateľa?
Rozoberiem to na viacero kategórií. Pre mňa osobne to znamenalo potrebu zharmonizovať firemnú štruktúru a nastaviť ju tak, aby boli všetci spokojní. Predošlé roky boli ťažké, museli sme robiť rôzne opatrenia, aby firma dobre fungovala, ale som rád, že sa niektoré procesy vyriešili. Máme čistú, komfortnú štartovaciu pozíciu. Ďalšou líniou je moja osobná odmena, pretože ja som takisto odpredal časť podielu a dostal som sa k finančným prostriedkom, aké som predtým nemal. Vo firme mi zostalo 30 percent, takže stále je mojím najväčším záujmom, aby sa firme a akciám darilo.
Riaditeľ Footshopu Peter Hajduček. Foto: archív Footshopu
Čo bude teda nasledovať?
Otvorili sme obchod v Bratislave, v ktorom práve sedíme. Ten sme dokázali financovať sami. Aby sme mohli zaradiť vyššiu rýchlosť, pomôžu nám prostriedky z transakcie. Máme plány ísť do Varšavy a otvoriť značku Queens v Prahe. Pribudli aj ďalšie povinnosti. Historicky sme už existovali s valným zhromaždením a teraz sa naň môže prísť pozrieť každý akcionár. Sformalizovala sa dozorná rada, predstavenstvo, museli sme zmeniť účtovníctvo do medzinárodných štandardov. Je to celé nový svet, s ktorým sa musím naučiť pracovať.
Ako sa vám prechádzalo zo startupového prostredia do toho burzového?
Je to ešte veľmi čerstvé, takže to neviem úplne pomenovať. Zatiaľ sa to snažím brať trošku neformálne. Členom prvej dozornej rady som napísal „ahojte kolegovia…“ a až potom som zistil, že sa z tohto listu vyhotovuje právny dokument a nemal by som to tak robiť. Ale už predtým sme mali dvoch investorov, boli sme zvyknutí vyhotovovať biznis plán a prezentovať ho dozornej rade. Verím, že aj teraz zostaneme v dobrej priateľskej atmosfére a vďaka tomu budeme mať dobrú výkonnosť.
Rokovania, podiely, ceny
Hovoríte, že ste si ponechali podiel 30 percent. Ako prebiehali rokovania o podieloch?
Bolo to náročné, pretože na našej strane sme boli štyri predávajúce subjekty. Ja, Marcel Vargaeštók, Crowdberry a Kaya VC. V prvom rade sme sa museli zhodnúť medzi sebou. Predstavte si, že sa konečne dohodnete na hodnote firmy, že by to mohla byť napríklad miliarda českých korún. S tým sme išli za Wood & Company a oni povedali: nie, nie, maximálne 900 miliónov. Tak sme museli diskutovať znovu a prísť s protinávrhom. Nebolo možné sa stretnúť v jednej miestnosti a dohodnúť sa. Stále sa musel ísť niekto zo skupiny spýtať na názor niekoho iného. Daniel (Gašpar) z Crowdberry tiež nevie rozhodnúť sám. Majú za sebou viac ako stovku investorov, vlastné formálne postupy, cez ktoré museli schváliť transakciu. Tomáš Pačinda to musel zasa celé absolvovať v Kaya VC.
Ale nie je to len o cene. Ako dlho ste rokovali?
Cena je jedna vec, ale okrem toho tomu predchádzajú stovky strán zmlúv, na ktorých sme sa museli dohodnúť. Celý proces sme museli držať v prísnej tajnosti a trval zhruba rok. Dohodnúť sa bolo pomerne náročné, keďže má každý, logicky, svoje záujmy. S investormi ťaháme za jeden povraz, pretože sme spoločníci v jednej firme, ale keď príde k predaju, tak to nemusí byť úplne rovnocenné. Počas rokovaní sme museli byť citliví a občas privrieť oči. Na jednej strane musí byť človek rázny, aby ho nezatlačili do kúta, ale nie príliš, pretože tak sa nikam nedostane.
Výzvy a poučenia
Radili ste sa s niekým, aký postup zvoliť, alebo len s vašimi dlhodobými investormi?
Asi s investormi, ak práve nešlo o dohodu s nimi. Určite som sa s nimi radil, mám za sebou niekoľko investičných kôl a rovnako mám skúsenosti s kúpou firmy Queens. Toto bola moja piata transakcia a pri každej som sa niečo naučil. Šiesta bude znovu o niečo lepšia, takže už som mal nejaké skúsenosti. Zmluvy často vyzerajú hrôzostrašne, ale realita je jednoduchšia.
Čo bola pre vás najzásadnejšia vec, ktorú ste sa pri tejto transakcii naučili?
Výzvou bolo pre mňa nájsť mentálnu silu na prekonanie niektorých vecí. Napríklad ak niekto príde počas rokovaní s pre mňa iracionálnou požiadavkou. Ale blokovaním dialógov by sme prehrali všetci, tak som sa musel naučiť niektoré veci „prekusnúť“ a zahodiť za seba. V biznisovom svete som zvyknutý na kompromisy a často viem, prečo ľudia vznesú niektoré požiadavky. Ide o komplexné rozhovory, do ktorých občas vstupuje ego, vlastné záujmy a osobné ambície. Okrem toho som sa musel sústrediť len na veľké rozhodnutia ohľadom štruktúry, zodpovednosti, riadenia… Ostatné môžem nechať na iných.
Footshop, Queens aj FlexDog
Pod sebou máte aj značku Queens a istým spôsobom aj FlexDog. Čo aktuálna situácia znamená pre ne?
FlexDog sme úplne vyčlenili a nebol súčasťou burzovej dohody, je to samostatná firma. Queens je súčasťou Footshopu a aj burzy. Je to naša dcérska firma a pracujeme na jej veľkej reštrukturalizácii aj z pohľadu zákazníka.
Zatvorili sme kamenné predajne, ktoré značka mala ešte pred naším príchodom. Teraz chceme otvoriť nový, lepší obchod a hľadáme lokalitu v centre Prahy. Postupne meníme sortiment. Definovali sme si novú stratégiu a cieľovú skupinu, celkovo identitu. Meníme značku od základu, ale ťažíme z 20ročnej histórie, takže už má istú zákaznícku bázu. Do značky by však mal prísť nový vietor. Posledný mesiac sa nám darí a sme radi, že sa ukazuje, že to oceňujú aj zákazníci.
Historicky boli Footshop a Queens konkurenti. Neparazitujú na sebe?
Footshop konkurenčný boj v minulosti vyhral a získal prístup k exkluzívnym produktom všetkých značiek. To Queens nemá. Jeho pozícia je trochu iná, napríklad nepredáva limitované exkluzívne kolekcie. Zároveň Footshop nepredáva značky, ktoré by degradovali prémiový produkt. V Queense môžem ísť viac do šírky a do mainstreamu. Vieme si vziať väčší podiel na trhu a ísť oproti obchodom a nákupným centrám. Sústredíme sa primárne na dámy, na centrá miest a ľudí s vyšším príjmom, vekovo starších, než sú zákazníci Footshopu. Ten je zameraný na mladších mužov až chlapcov, je to hype, rap, hluk a veľké logá, silné názory. Queens je pokojnejší, je o minimalizme, čistom dizajne, architektúre.
A čo sa týka FlexDogu? Ako sa mu darí?
Moja úloha je stále spoluzakladateľská a držím v ňom pomerne veľký podiel. Denne ho však riadi CEO Jakub Mandát, ktorému strategicky pomáham. Firma medziročne rastie o viac ako sto percent, som s tým spokojný a máme skvelých investorov. Vďaka nim sa teraz rieši expanzia. Chceme ísť aj do USA, ale naďalej zostať čisto digitálnou firmou, bez skladu a obchodu. FlexDog má byť zjednocujúca platforma pre predajcov a priekopníkov s teniskami. Chystáme sa urobiť ďalšie investičné kolo, pretože potrebujeme financie na rozvoj. To, ako sa to podarí, determinuje ďalší vývoj.
Prostriedky využiť pre dobro
Minulý rok ste sa museli počas krízy vo firme vrátiť k operatívnemu riadeniu. Už sú tieto časy za vami?
Operatíve sa venujem stále, som aktívny CEO a denne vediem manažment. Chvíľku som to nerobil a dobre to nezafungovalo. Vrátili sme sa preto do predošlého nastavenia a budeme v ňom pokračovať. Po prechode na burzu som sa zaviazal, že zostanem v tejto úlohe minimálne tri roky. Potom si zhodnotím, čo bude ďalej. V tom čase už budem vo Footshope pätnásť rokov.
Hovorí sa, že sa od zakladateľov po exitoch očakáva, že budú investovať späť do ekosystému. Ako sa pozeráte na vlastné budúce investície?
Samozrejme, nedáva zmysel držať peniaze na účte alebo ich míňať na blbosti. Viac ako nad investíciami do startupov uvažujem, ako prostriedky využiť pre dobro. Keďže je to čerstvé, tak svoje plány ešte nemám konkrétne sformulované, musím sa zorientovať.
Takéto rozhodnutia nerád robím rýchlo. Mojím cieľom nie je ich len zhodnotiť, ale aj využiť na vhodné príležitosti, ak budem mať možnosť niečo pozitívne ovplyvniť.
Článok je súčasťou októbrového vydania magazínu Forbes 10/2023. Kliknite sem a objednajte si aktuálne vydanie alebo predplatné Forbesu.
