Zaneprázdnenosť je dnes pomaly normou, no často zabúdame, že nás oberá nielen o čas, ale aj o našu ľudskosť. Na to aby sme neboli v neustálom zhone, ale pracovali produktívne, potrebujeme zmeniť svoje vnímanie času, určiť si priority a najmä sa nesnažiť spraviť všetko svojpomocne.
S blížiacim sa koncom roka sa každý snaží zozbierať to, čo počas uplynulých mesiacov 12 zasial. Premyslené plány ustupujú očakávaniam ostatných a dni sú nekonečným zoznamom úloh.
Ako nespadnúť do kruhu toxickej produktivity?
Nie ste však sami. V predpandemickej štúdii so 17-tisíc účastníkmi malo až 86 percent pocit, že nemajú dostatok času na všetko, čo chcú robiť. A to boli ešte „staré dobré časy“. V dnešnom chaose na pracovisku môže byť všetko násobne horšie.
Táto zaneprázdnenosť však v skutočnosti nie je dobrá pre nikoho. V konečnom dôsledku sme menej produktívni a tiež menej súcitní. V štúdii, ktorú vypracoval Good Samaritan, poslali dve skupiny študentov teológie na stretnutie: jednej skupine povedali, aby sa ponáhľala, a druhej, že má veľa času. Cestou obe skupiny stretli staršieho muža, ktorý bol skrčený a stonal.
Zo skupiny, ktorá mala čas, sa 63 percent ľudí pri mužovi zastavilo. Zo skupiny, ktorá sa ponáhľala, sa však zastavilo len 10 percent ľudí. Jeden z účastníkov ho dokonca prekročil. Zaneprázdnenosť nás oberá o ľudskosť.
Ale nemusí to tak byť. Tu sú tri spôsoby ako na to.
1. Zmeňte spôsob, akým rozmýšľate a hovoríte o čase.
Zaneprázdnenosť sa stala symbolom statusu – považujeme ju za meradlo našej hodnoty, vplyvu či dokonca morálky. Ako sa hovorí – čas sú peniaze. Plytvanie časom znamená stratu peňazí. Otázkou zostáva, koho čas a koho peniaze spravujeme.
Keď pracujeme pre iných, naša schopnosť nájsť si opäť čas pre seba je prepojená s tým, ako si myslíme, že nás ostatní vnímajú. Keď máme pocit, že musíme byť za každú cenu zaneprázdnení, niet divu, že sa držíme svojich dlhých zoznamov úloh.
Vo knihe Saving Time: Discovering a Life Beyond the Clock nás Jenny Odell vyzýva, aby sme zvoľnili. Nie všetky minúty sú rovnaké. Nudné stretnutie sa môže zdať nekonečné, zatiaľ čo pútavé stretnutie preletí rýchlo. A pandémia prevrátila náš kolektívny zmysel pre čas tým, že odstránila obvyklé kontúry sociálnych interakcií.
Naše vnímanie času nie je ani zďaleka fixné. Je tvárne. Odell nás nabáda, aby sme prešli od neustálej snahy „žiť produktívnejšie“ k snahe „viac žiť v danom okamihu“.
Ako teda urobiť tento posun v myslení, keď sú všetci okolo vás posadnutí produktivitou?
Foto: Unsplash/Thought Catalog
Zaneprázdnenosť nie je produktivita. Nechajte si aj čas na zamyslenie a spomaľte. Foto: Unsplash/Thought Catalog
Keď spomalíte, môžete si vychutnať konkrétne chvíle a byť produktívnejší. Výskum dokazuje, že aj snívanie počas dňa má pozitívny vplyv na naše sústredenie, a keď sa znova vrátime k práci, ide nám viac od ruky.
Zmeňte tiež spôsob, akým o čase hovoríte. Keď sa vás niekto opýta, ako sa máte, neodpovedajte automaticky, že máte toho veľa a ste zaneprázdnení. Nepoužívajte výrazy ako „utekám niečo rýchlo vybaviť“ alebo „skočím na rýchly obed“. Vaše slová formujú vaše pocity – ak sa naučíte inak rozprávať, pomôže vám to spomaliť aj v praxi.
2. Prehodnoťte svoje priority.
Keď sa sústredíme na to, aby sme sa čím skôr zbavili vecí, ktoré musíme urobiť, kŕmime našu potrebu neustále mať pocit, že niečo robíme. Ale kroky, ktoré podnikáme, nám často nepomáhajú dosiahnuť veci, na ktorých naozaj záleží.
Vo svojej knihe Four Thousand Weeks: Time Management for Mortals ponúka autor Oliver Burkemann radu: „zaplaťte najskôr sebe“. Keď dostanete výplatu, zvyčajne si časť peňazí odkladáte pre budúcnosť. Ak budete robiť to isté s časom, budú sa diať zázraky, vysvetľuje Burkemann. Tým, že si na začiatku dňa vyhradíte čas na veci, ktoré sú pre vás dôležité, vyhnete sa nedostatku energie a času, keď skončíte s prioritami ostatných.
Tento vyhradený čas vám tiež môže pomôcť prekonať nešťastnú zaujatosť voči zaneprázdnenosti. Aktivitu si mýlime s úspechom a akčnosť spájame s pokrokom. Keď si necháme aj čas na zamyslenie, tak spomalíme, zvážime alternatívy a budeme riešiť výzvy s odstupom a novým nastavením mysle.
Ako zvykol hovorievať Peter Drucker (rakúsky spisovateľ, konzultant a mentor): Za efektívnymi rokmi by malo nasledovať tiché uvažovanie, pretože z pokojnej reflexie vzídu nakoniec ešte efektívnejšie činy.
3. Nepracujte sami.
Viac hláv, viac rozumu. Mnoho nadčasových prísloví nám pripomína, že sa nám lepšie pracuje, keď pracujeme spoločne. Zoznam úloh sa nám však môže zdať ako kríž, ktorý si nesieme sami.
Výskum hovorí, že keď je úloha jednoduchá, je najlepšie, ak ju urobíme sami. No ako sa zložitosť zvyšuje, je efektívnejšia práca v skupine. Vyššia kvalita nápadov a spoločne vymyslených riešení pri zložitom probléme ďaleko prevyšuje ťažkosti spojené s koordináciou tímu.
Jednoznačným riešením je požiadať o pomoc. To však nie je vždy také jednoduché, ako to znie. V spoločnosti, ktorá oceňuje a odmeňuje individuálne úspechy, môže byť žiadosť o pomoc pocitom slabosti alebo porážky.
Keď nabudúce budete váhať so žiadosťou o pomoc, zvážte nasledovné: veda nám hovorí, že keď požiadame o pomoc, budeme vyzerať múdrejšie, ostatní sa budú cítiť dobre a dokonca ich to povzbudí, aby nás mali radšej. Žiadanie o pomoc si však vyžaduje zmenu niektorých pevných návykov, no zníži to záťaž, pomôže nám cítiť sa menej osamelo a ušetrí veľa drahocenného času.
Ak sa už utápate v množstve požiadaviek, je čas zbaviť sa toxickej produktivity. Existuje milión kníh, ktoré sľubujú, že vám pomôžu vytvoriť lepší zoznam úloh či vtesnať do dňa „viac hodín“. Nepodliehajte tomu. Zastavte sa, nalejte si šálku kávy, vychutnajte si jeseň a získajte späť svoj čas.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Ann Kowal Smith.
