Z objektívneho pohľadu sa vo svete nikdy nežilo lepšie ako dnes. Prečo sa teda máme tak zle a rastie počet ľudí s psychickými problémami?
Aj na tieto otázky sme sa snažili nájsť odpoveď na prvom ročníku konferencie Nevyhorení – nové cesty k duševnému zdraviu a well-beingu. Tá sa uskutočnila v sobotu (7.10.) v Mestskom divadle Pavla Országha Hviezdoslava. Podujatie moderovala autorka podcastu Nevyhorení Zuzana Šifra Matuščáková.
Fotografie z podujatia si môžete prezrieť tu.
„Nie je ideálne, aby mal človek vždy všetky informácie o tom, čo sa vo svete deje. Najmä tie negatívne a tragické v nás vyvolávajú negatívne emócie, ktoré náš mozog nezvláda spracovať. Nie je nastavený na také kvantum,“ vysvetlila na úvod prvej panelovej diskusie psychologička Lenka Uherová k otázke, prečo sa cítime tak zle, keď sa máme tak dobre.
Život v strachu
Túto skepsu potvrdzujú aj dáta. „Sme na tom najhoršie za posledné dve desaťročia. Evidujeme najviac depresií, úzkostných porúch a závislostí. V našom prostredí ide najmä o alkohol,“ priblížila epidemiologička Alexandra Bražinová. Odborníci však, podľa nej, upozorňujú na to, že hovoriť o epidémií duševných chorôb, nie je celkom správne. Priamoúmerne sa totiž rozmáha aj ich diagnostika.
Psychológ Gabriel Hrustič doplnil, že ľudia majú dnes tendenciu patologizovať aj bežné negatívne emócie. „Moderná spoločnosť nám zabezpečuje pohodlie, no to automaticky neznamená šťastie ani spokojnosť,“ vysvetlil.
Na naše duševné zdravie veľmi negatívne vplýva aj strach, v ktorom žijeme. „Strašenie zažívame v jednom kuse. Strach by nemal byť niečo, pred čím by sme mali utekať. Keď sa máme báť roky dopredu niečoho, čo by mohlo prísť, stratíme aj ten čas, keď je všetko v poriadku,“ upozornil.
Jeho kolegyňa doplnila, že je rozdiel medzi strachom a obavami. „Čím viac sa svojim strachom zaoberáme, tým by sa mal znižovať – získavame viac informácii, potenciálne riešenia. Ale pri obavách, ktoré nemáme pod kontrolou, je to naopak. Čím viac sa nimi zaoberáme, tým viac rastú. Je dôležité to rozlišovať.“
Rýchle riešenia nefungujú
Ďalšia časť programu patrila workshopu kondičného trénera Jakuba Chudého, ktorý viac ako 400 hosťom priblížil dýchacie techniky. Vysvetlil tiež, ako funguje dýchanie a ako ním dokážeme ovplyvňovať naše rozpoloženie.
Druhá panelová diskusia otvorila problém rastúceho biznisu so zraniteľnosťou, ktorý sa šíri najmä sociálnymi sieťami. Jednou z diskutujúcich v rámci nej bola aj novinárka Soňa Jánošová, autorka investigatívneho článku o alternatívnej spiritualite.
„Ak nám na prvú pomôže to, že niekam idem, zatancujem si a cítim sa lepšie, tak prečo nie. No treba si uvedomiť, že mi to nedá zázračný recept na život. Je to krátkodobé,“ povedala v diskusii na margo kurzov populárnych koučiek, ktoré niekoľko mesiacov sledovala.
Kríza ženskej identity
Prečo sa im teda darí oslovovať tak veľké množstvo ľudí, najmä žien? „Naša spoločnosť nepodporuje klasické rituály ženstva. Uvedomenie ženstva sa stráca. Veľa žien bojuje s nízkou sebadôverou,“ vysvetlila psychologička Eva Klimová. „Ak niečo v živote hľadám, a ponúka sa mi cez sociálne siete jednoduché riešenie, tak je to prvá voľba.“
Výkonný riaditeľ Ligy za duševné zdravie, Andrej Vršanský, doplnil, že zorientovať sa v tom, kto je skutočný odborník a dokáže so psychickým problémom pomôcť, môže byť pre laika náročné.
„Na Slovensku nemáme dobre zregulované psychologické poradenstvo, podobné služby poskytujú aj nelicencovaní koučovia. Budeme pracovať na tom, aby sa to odstránilo.“
Andrej Vršanský, výkonný riaditeľ ligy za duševné zdravie
„Na to, aby liečil niekto odbornou intenciou, musí mať vzdelanie. Ak ho nemá, tak hazarduje so zdravím svojich obetí,“ doplnil.
Všeliek neexistuje
„Ideológia nesúvisí s inteligenciou,“ upozornil vo svojej TedX reči výskumník a riaditeľ Inštitútu DEKK, Pavol Kosnáč. Počas svojho výskumu strávil čas so svedkami Jehovovými, s jedájmi, scientológmi aj neonacistami v rôznych kútoch sveta a snaží sa nájsť odpoveď na otázku: Ako fungujú veľké myšlienkové systémy?
Vysvetlil, že veľké množstvo ľudí v týchto komunitách má problém s aktuálnym stavom spoločnosti a hľadá alternatívy, nielen náboženské a politické, čím sa spoločnosť rozpadá na moderné kmene. Vo svojej prezentácii tiež priznal, že sám mal predsudky.
„Sú to často bežní ľudia, ktorí riešia normálne veci. Akurát im v kritickej situácii podal pomocnú ruku niekto z radikálneho prúdu,“ vysvetlil.
Pavol kosnáč, riaditeľ inštitútu Dekk
Posledná diskusia pred obedovou pauzou sa venovala kontroverznej téme – rozšíreným stavom vedomia a liečbe psychadelikami. Jeden z diskutujúcich, Václav Štrupl – partner v investičnom fonde Miton, upozornil na potrebu očistenia tejto formy liečby od stigmy a negatívnych naratívov.
Podľa psychiatra Martina Šurkalu je však dôležité povedať, že aj keď liečba psychadelikami môže fungovať, rozhodne nejde o univerzálny liek na všetky psychické problémy. „Tak, ako sa nedajú porovnávať dvaja pacienti v psychoterapii, tak nemôžeme porovnávať ani dva psychadelické zážitky,“ doplnila psychologička Kristína Pomothy.
Intelektuálna pokora
Poobedný program otvorila lektorka a autorka konceptu Future Skills, Olívia Hurbanová. Vo svojej prezentácií sa snažila nájsť odpoveď na otázku, ako nás uvedomenie si vlastnej „maličkosti“ robí lepšími ľuďmi.
„Dôležitou kvalitou je intelektuálna pokora. Ak ju máte, pripúšťate si, že sa môžete mýliť. Je to však lepšie ako kultivovať neoblomnú vieru v seba samého. Vždy, keď naše presvedčenie skolabuje a zistíme, že veci sú inak, sme najviac v kontakte s realitou,“ vysvetlila o dodala, že organizácie, ktorých lídri majú intelektuálnu pokoru, inovujú rýchlejšie.
Téme líderstva patrila aj ďalšia panelová diskusia. „Počas ťažkých období je líder absolútnym pilierom. Jeho zamestnanci pozorujú, ako dokáže problémy uchopiť. Nemusí vedieť všetko hneď vyriešiť, no mal by byť otvorený,“ povedala konzultantka a mentorka Ivana Molnárová.
Líder má ísť príkladom
Úlohou dobrého lídra je podľa Jozefa Kleina, CEO Asseco Central Europe, aj zadefinovanie si firemných hodnôt a kultúry. „Cítim, že je na Slovensku hodnotová kríza. Som silný Slovák, mám rád Slovensko a chcem ho budovať. Za posledné tri roky sa nám však rozpadli aj primárne hodnoty. No dobrý líder ich musí vedieť správne pomenovať a vytvoriť na ich základe jednotný tím.“
Podľa psychológa Michala Baču majú mnohí lídri problém priznať si, že niečo nevedia, pretože sa od nich očakáva, že vždy prídu s riešením. „Líder by mal vytvoriť bezpečné prostredie. Od pocitu bezpečia sa totiž odvíja, nakoľko budú zamestnanci angažovaní, motivovaní, či to budú brať ako svoj vlastný biznis,“ zdôraznil.
„Pre lídra je kľúčové, aby dokázal formovať bezpečné prostredie. To pritom nevylučuje vysokú výkonnosť, práve naopak. Môžem ísť liezť na vysoké, náročné skaly, no ak som istený a cítim sa bezpečne, podám dobrý výkon.“
Michal Bača, psychológ
Podľa Jany Sekerovej zo spoločnosti O2 však úlohou lídra nutne nemusí byť svojich zamestnancov motivovať. „Motiváciu musí nájsť každý sám v sebe. Líder má skôr inšpirovať.“
Čo im dalo vyhorenie?
Behaviorálny konzultant Michal Plevka hovoril vo svojej prednáške o tom, ako nám dobré návyky môžu pomôcť prežiť ťažké časy a ako si ich vytvoriť. Krízam a životným križovatkám sa venovala aj posledná panelová diskusia, v ktorej svoje príbehy a skúsenosti s vyhorením zdieľali speváčka Zuzana Smatanová, spoluzakladateľ Žurnálu Ivan Zaťko, atlétka Gabriela Gajanová a manažérka a koučka Adriana Košovská z ING Hubs Slovakia.
„Môj život vyzerá úplne inak ako pred vyhorením. Bola som na seba zlá, chcela som mať všetko na 120 percent. Po terapiách a liečení som sa z toho dostala a som silnejšia,“ priznala Zuzana Smatanová. „Hovorím, že sa mi to stalo preto, aby sa mi to nikdy viac nestalo.“
„Veľmi dôležité je aj okolie. Môže nám pomôcť najmä v začiatkoch, keď si ešte ani neuvedomujeme, že máme problém,“ povedala v diskusii o vyhorení Adriana Košovská. „Moja mama sa ma napríklad opýtala: Kde sa stratila tá moja šťastná dcéra?“
Aké vzťahy potrebujeme?
Aj pre Ivana Zaťka bolo podľa neho na vyhorení najťažšie priznať si, že mu je ťažko. Pomohol mu journaling – písanie denníka. „Aj keď predávame žurnále, nikdy som na to úplne nebol. No v tom období som za jeden deň dokázal napísať aj päť strán,“ povedal a doplnil, že v zapisovaní pokračuje dodnes. „Niekedy začínam banalitami, napríklad, že sme dnes na obed mali špagety… A niekedy sa cez to dostanem aj k naozaj ťažkým témam.“
Gabriele Gajanovej zasa pomáha oslobodiť sa od tlaku, ktorý je na ňu ako na športovkyňu vyvíjaný, keď sa na seba vedome pozerá ako na človeka, nie len ako na športovkyňu, od ktorej sa očakáva výkon.
Prvý ročník podujatia Nevyhorení – nové cesty k duševnému zdraviu a well-beingu, uzavrela Zuzana Šifra Matuščáková pódiovým rozhovorom s párovým a rodinným terapeutom Vladimírom Hambálkom. Vzťah k sebe samému sa podľa neho zrkadlí v tom, aké vzťahy si budujeme s ostatnými.
„Nejde ani tak o to, koľko času spolu trávime, ale aká je kvalita nášho kontaktu,“ zdôraznil.
„Nemusíme byť stále so všetkými v hlbokom kontakte, to by sme sa zbláznili. No naše vzťahy by nám mali pomáhať cítiť sa emočne lepšie.“
Ďakujeme partnerom podujatia: